Obdobie adventu – predvianočné obdobie, je plné rôznych aktivít a neodmysliteľných drobností, ktoré dotvárajú slávnostnú atmosféru.

Všetci premýšľame nad darčekmi pre rodinu a priateľov, plánujeme upratovanie, nákupy a pečenie. Nostalgicky spomíname na tradičné rodinné pečenie, na lahodné vône, ktoré zaplnili celý dom. Listujeme v receptoch našich mám, alebo babičiek, trávime hodiny plánovaním všetkého, čo treba pripraviť. Vianoce sú časom radostí a veselosti. Deti ich milujú. A či si to chceme alebo nechceme priznať, my dospelí vlastne tiež. Vôňa vanilky, pečiva, čerstvého ihličia, ryba, kapustnica, ozdobený stromček – to sú klasické Vianoce, ako ich pozná väčšina z nás. Nie je to však rovnaké všade vo svete.
Vo Veľkej Británii by ste, napríklad, márne hľadali pod stromčekom darčeky. Nadeľujú sa do veľkých ponožiek. K britským Vianociam neodmysliteľne patrí pečená morka a slivkový puding. Len o kúsok vedľa, v Írsku, sa na Štedrý deň dávajú do okien zapálené sviečky. Írsko týmto zvykom víta svätú rodinu. Vo Francúzsku zasa nosí deťom darčeky Pere Noel. Ten ich najčastejšie necháva v topánkach, ktoré stoja vyrovnané pred kozubom. Vianoce v Severnej Amerike sa nedajú prehliadnuť – veľa svetiel a vianočných dekorácií, vyzdobené stromčeky, adventné vence sú, jednoducho, všade! Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer, ale až 25. decembra ráno. Na tradičnom americkom štedrovečernom stole nechýba pečená morka, zemiaková kaša a čučoriedková omáčka. Ako dezert sa podáva slivkový puding, tekvicový koláč, alebo ovocné koláčiky. Najznámejším nápojom je vaječný punč. Vo Venezuele je dobrým zvykom po skončení polnočnej omše absolvovať druhú večeru, podáva sa hallacas – placka z kukuričnej múky, hovädzie, bravčové a kuracie mäso. V Austrálii a Oceánii sa Vianoce oslavujú v lete, preto je celkom bežné osláviť ich piknikom na pláži. Aj tu sa koleduje, majú Santa Clausa, pečú morku a jedia slivkový puding. V Japonsku sú kresťania síce minoritou, no Vianoce sa Japoncom tak zapáčili, že môžete vidieť doslova všade svetlá a vianočnú výzdobu, darčeky, dokonca aj vianočné stromčeky. Najväčšou raritou sú asi Vianoce v Afrike, kde sú len malé skupiny kresťanov. Ich Vianoce sa však v podstate nelíšia od klasických európskych.

Advent
Obdobie príprav na Vianoce sa nazýva „ADVENT“. Toto označenie pochádza z latinského slova „adventus“, ktoré znamená príchod. Tým sa myslí príchod Spasiteľa Ježiša Krista na svet. Prvé oslavy adventu sa objavujú v južnej Galii a v Španielsku koncom 4. storočia. Od 12. do 13. storočia sa stal advent začiatkom nového liturgického roku, ktorý sa dovtedy začínal Vianocami.
Začiatok adventu, trvajúceho 22 až 28 dní, môže pripadnúť na ktorúkoľvek nedeľu medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Je to preto, že posledná adventná nedeľa – tá štvrtá – pripadá vždy na nedeľu pred 25. decembrom, ktorý je hlavným vianočným sviatkom. A pretože 25. december je každý rok v iný deň, tak aj 1. adventná nedeľa má každý rok iný dátum. Advent vždy trvá do polnoci 24. 12. (Štedrý večer). Niekedy sa preto stáva, že posledná adventná nedeľa môže padnúť aj na Štedrý deň. V takom roku trvá advent vlastne len tri týždne, hoci má štyri adventné nedele. Dátum 1. adventnej nedele v tomto roku pripadá na nedeľu 29. 11. 2015.

Adventný veniec
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj v Biblii sa hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec – to je hold tomu, kto je očakávaný, a kto súčasne už prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ: Ježiš Kristus.
Živé adventné vence symbolizovali večný život, ktorý veriacim prisľúbil Ježiš Kristus. Kruhový tvar venca vyjadroval jednotu spoločenstva ľudí a Boha, plameň sviečok pripomínal Krista ako svetlo rozptyľujúce temnotu a strach a ožarujúce plameňom lásky každého človeka. A keďže advent má štyri nedele, ustálil sa počet sviec na adventnom venci na štyroch – každú adventnú nedeľu sa jedna z nich zapáli.
Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva pred Vianocami v r. 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička, do ktorej zbožní ľudia dávali milodary pre opustené deti.

Mikuláš – sviatok 6. 12.
Mikuláš z Myry (cca 280–352) bol biskupom v Myre a Lýkii. Už za svojho života bol medzi ľuďmi veľmi obľúbený. Bol známy ako štedrý človek, pomocník núdznych, obranca viery a záchranca nespravodlivo obvinených. Je jedným z najuctievanejších svätých. Tradície spojené s Mikulášovou osobou sú veľmi pestré a krajovo aj národnostne rôzne. Oslava jeho sviatku je spojená s rozdávaním darov deťom. V USA sa táto tradícia rozšírením atribútov postupne pretvorila do fenoménu Santa Clausa, ktorý však roznáša darčeky až na Vianoce.
V našich zemepisných šírkach dnes obchádza domácnosti skupinka Mikuláša s anjelmi a čertami v noci z 5. na 6. decembra. Mikuláš s anjelmi rozdávajú darčeky, čerti sa starajú o symbolické „trestanie“ a „strašenie“ neposlušných detí. Nie vždy však Mikuláša sprevádzali anjeli a čerti. Chodieval s ním, napr. aj obecný policajt. Anjel je jeho najmodernejším spoločníkom.
Mikuláš predstavuje akúsi prípravu na Vianoce, nerozdávajú sa príliš hodnotné a trvalé dary, ale skôr len nejaké sladkosti či malé darčeky pre šťastie. Avšak v časoch, z ktorých tento zvyk pochádza, boli podobné maškrty a niektoré druhy ovocia menej dostupné, a preto sa to cenilo viac ako dnes. Vo všetkých dobách však išlo hlavne o zážitok a nie o dary.

Lucia – sviatok 13. 12.
Lucia zo Syrakúz (asi 284–304) je jedna z katolíckych i pravoslávnych svätíc. Uctievajú ju (ako jediného svätého) aj protestantskí Švédi a Nóri. Dokázateľne sa uctieva od 5. storočia. Jej tradícia, ktorá prišla zo Švédska, znamená držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie chodia oblečené v bielom, v jednej ruke majú kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Symbolicky tak vymetajú prach z domu.

Betlehem
Na vzniku tradície betlehemov má svoju zásluhu udalosť z r. 1223. Vtedy taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval Františka z Assisi stráviť Vianoce na jeho panstve. A práve ten sa rozhodol zobraziť výjav narodenia Ježiša. Vybral si preň jaskynku na vrchole skalnatého kopca pri dedinke Greccio, ktorú upravil ako kaplnku a usporiadal v nej výjav narodenia Pána. Sem pozval v noci 24. decembra dedinčanov zo širokého okolia. O polnoci sa rozozneli zvony a kopec sa rozžiaril mnohými svetlami z pochodní prichádzajúcich ľudí. V jaskynke boli jasle, oslík a teliatko, pri ktorých slúžil kňaz omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia. Podľa tradície bola táto udalosť prvým „betlehemom“ a zároveň sa tu po prvýkrát slúžila polnočná omša. Do ľudového prostredia sa betlehemy dostali s reformami Jozefa II. na konci 18. storočia. Zrušili sa mnohé cirkevné objekty a umelci, ktorí dovtedy pracovali v chrámoch, prišli o prácu. Tak začali vyrábať betlehemy. Betlehemy boli a sú vytvárané z najrôznejších materiálov: z dreva, keramiky, papiera, perníku, ale i piesku, snehu či ľadu. Na mnohých miestach sa uchytila tradícia živých betlehemov, ktorých postavy i zvieratá sú autentické. Špecifikum predstavujú hrané scénky.

Vianočné imelo
Na mnohých slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať vetvička imela – ako symbolu túžby po šťastí pre celú rodinu. Imelu sa od nepamäti pripisovala čarovná moc, je opradené množstvom mýtov a legiend – možno preto, že jeho biele bobule dozrievajú práve v decembri. Imelo sa vešalo do domov ako ochrana pred ohňom, čarodejnicami a zlými duchmi. Tradícia uctievania imela siaha až do antiky. Na Slovensko sa tento zvyk dostal z Anglicka. Imelo do domu prináša aj odvahu a lásku. A najlepšie to funguje, ak dostanete imelo ako darček, nie keď si ho sami zadovážite.
Podľa jednej legendy bolo imelo kedysi stromom, z ktorého Jozef vyrezal kolísku pre Ježiša. Po tridsiatich troch rokoch potom strom Rimania vyrúbali a z jeho kmeňa vyrobili kríž, na ktorom Ježiša ukrižovali. Strom sa od hanby zmenšil na malé kríčky, ktoré sú nútené žiť z iných stromov. Zahrňuje však dobrom všetkých, ktorí pod ním prejdú. Svojím parazitujúcim životom – že je vyživované zo živín hosťujúceho stromu, tak vraj symbolizuje život veriacich, ktorí sú živí z Kristovho tela.
Moderná veda potvrdila jeho liečivé účinky. Obsahuje látky znižujúce krvný tlak a podporujúce rozširovanie ciev, a preto sa využíva vo farmaceutickom priemysle.

Stromček
Ozdobený stromček je jeden z hlavných symbolov Vianoc. Zdobil sa zvyčajne na Štedrý deň, dnes je to skôr individuálne. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. Ozdobené vetvičky rozdávali aj koledníci. V niektorých krajinách sa stromček vešal nad štedrovečerný stôl – špicom dolu. V mestskom prostredí mal vianočný stromček skôr estetickú funkciu, v roľníckych rodinách zase v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu (napr. sa ihličie zo stromčeka dávalo pod dobytok a sliepky. a pod.).
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Sviečky sa na stromček najprv nedávali. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z r. 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechových a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. st. sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, lebo katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj takýmto spôsobom kedysi pri zimnom slnovrate uctievali boha Wotana a podobne aj Kelti ozdobenými stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život.
Na Slovensko začali vianočné stromčeky prenikať z Nemecka a Rakúska najprv do miest – koncom 18. storočia, na dediny až od konca 19. storočia, na severovýchodné Slovensko ešte neskôr. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať pre členov rodiny darčeky. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov.

Vianočná guľa
Fúkaná guľa z jemného skla je už tak povediac babičkou. Výrobu gule si dal patentovať v r. 1889 Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule. Ale pretože si táto ligotavá drobnosť získala na trhu veľkú obľubu, začal krátko po jej uvedení experimentovať s farbami aj vzormi. A tak sa na vianočnej guli začali postupne objavovať kvety, hviezdičky, vtáci, symboly kresťanstva a ďalšie oranmenty. Guľa bola prvá vianočná ozdoba, ktorá sa vyrábala touto technikou. Až jej modifikáciou sa začali objavovať aj ďalšie tvary. Začiatkom dvadsiateho storočia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, dažďové kvapky a slzy. Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe a jej blízkych odtieňoch. Tomu sa prispôsobujú výrobcovia ozdôb, dodávajúci na trh jednofarebné sklenené gule od najmenších vo veľkosti čučoriedky až po gule veľké ako grapefruit v celej palete známych farieb.

Dátum a obsah Vianoc
Tomu, kto nežije v kresťanskej viere, takmer alebo možno aj celkom uniká, čo vlastne kresťania na Vianoce oslavujú. Stromček, dávanie darov, prípadne špeciálne jedlo… – to sú prvky, ktoré nájdeme aj v pohanstve. Lenže kresťan na Vianoce neslávi nič z toho (aj keď si ozdobí stromček, rozdá darčeky a vypraží kapra), on oslavuje narodenie Ježiša Krista, pravého človeka a pravého Syna Božieho – oslavuje dar Božieho vtelenia. A hoci je Ježiš historická postava, presný dátum jeho narodenia nie je známy.
Ježišovo narodenie – príchod Božieho Syna na svet – sa začalo oslavovať pomerne skoro – kresťania zaviedli sviatok Adventus Domini čiže Príchod Pána a po prvýkrát ho slávili v roku 354. Na kresťanskom Východe sa začalo s oslavou 6. januára (podľa pohanského sviatku v Alexandrii Narodenie Božského eonu), na kresťanskom Západe (v Ríme) sa slávilo 25. decembra (to bol zase dátum starého pohanského sviatku Narodenie večného slnka). Kresťania tak dali pôvodne sviatku slnovratu nový zmysel. Ten nespočíva v oslave príchodu nového svetla v prírode, ako tomu bolo v čase antiky, ale spočíva predovšetkým v oslave príchodu nového SVETLA, ktoré nikdy nezhasne. A to je svetlo duchovné, ktoré prišlo v historickej osobe Ježiša Krista. Obsah Vianoc je teda kresťanský, ale dátum bol zrejme zvolený ako „prekrytie“ pohanského sviatku. Vianočné zvyky majú pôvod pohanský aj kresťanský a pre pochopenie kresťanského obsahu Vianoc prakticky nemajú význam.

Prídi, Pane Ježišu!
Prídi Ty, ktorého očakávajú národy, a poteš nás svojou blízkosťou.
Prídi Ty, lesk Božej nádhery,
Ty, sila a múdrosť Božia.
Premeň noc nášho života v deň a daj svetlo aj našim očiam.
(podľa sv. Bernarda z Clairvaux)

VESELÉ VIANOCE
po anglicky: MERRY CHRISTMAS, MERRY X-MAS
po arabsky: IDAH SAIDAN WA SANAH JADIDAH
po arménsky: SHENORAAVOR NOR DARI YEV PARI GAGHAND
po baskicky: ZORIONAK ETA URTE BERRI ON
po bretónsky: NEDELEG LAOUEN NA BLOAVEZH MAT
po bulharsky: CHESTITA KOLEDA
po čínsky: KUNG HSI HSIN NIEN BING CHU SHEN TAN, GUN TSO SUN TAN’GUNG HAW SUN
po dánsky: GLADELIG JUL
po eskymácky: JUTDLIME PIVDLUARIT UKIORTAME PIVDLUARITLO
po esperantsky: GAJAN KRISTNASKON
po fínsky: HAUSKAA JOULUA, HYVAA JOULUA
po francúzsky: JOYEUX NOËL
po grécky: HAROUMENA HRISTOUGENA
po holandsky: VROLIJK KERSTFEEST EN EEN GELUKKIG NIEUWJAAR, ZALIG KERSTFEEST, GELUKKIG KERSTFEEST
po chorvátsky: SRETAN BOZIC
po írsky: NODLAIG MHAITH CHUGNAT, BEAMACHTAI NA NOLLAG
po katalánsky: BON NADAL I UN BON ANY NOU
po lotyšsky: RUUMSAID JUULUPHI
po maďarsky: KELLEMES KARACSONYT
po nemecky: FRÖHLICHE WEIHNACHTEN, FROHES FEST
po nórsky: GOD JUL
po poľsky: WESOLYCH SWIAT
po portugalsky: BOAS FESTAS
po rakúsky: GUADE WEIHNOCHTN
po rumunsky: SARBATORI FERICITE, SARBATORI VESELE
po rusky: S ROZHDESTWOM KRISTOVYM
po švédsky: GOD JUL, GLAD JUL
po švajčiarsky: E GLÖCKSÄLIGE WIEHNACHT
po srbsky: CHRISTOS SE RODY
po španielsky: FELIZ NAVIDAD, FELIZ NADAL
po taliansky: BUON NATALE, BUONE FESTE NATALIZIE
po ukrajinsky: CHRISTOS RODYWSJA