Ježiš sa modlil: Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého… Ako si mňa poslal do sveta, aj ja som ich poslal do sveta. (Ján 17,14-18)

Svet je plný nevyrovnaných bojov – v ktorých právo nemá šancu proti nespravodlivosti, láska proti zášti a nenávisti, neodpúšťaniu a klebetám; v ktorých utrpenie a bolesť rastú v priamej úmere so sebectvom a ľahostajnosťou; v ktorých tichosť a sebaovládanie prinášajú len posmech, pretože „in“ je hýrenie a užívanie si života „naplno“. Možno sa nám pri takomto vnímaní sveta chce zo všetkého navôkol vycúvať a, jednoducho, sa zavrieť do svojho vlastného mikrosveta viery a blízkych nie veľmi náročných a konfliktných vzťahov.
Lebo túžime uniknúť zo sveta, kde sa žije podľa sily a výkonu, ide sa priamo a hore a neobzerá sa ani napravo, ani naľavo. A niektorí možno práve naopak – svoj boj o život podľa evanjelia nenápadne vzdávajú, pretože proti prúdu nevládzu ísť, a tak sa postupne nechajú strhnúť svojím bezbožným okolím a pomaly a nenápadne sa prispôsobujú tomuto svetu…
Z Ježišových slov však jasne vyplýva, že ani jedno toto riešenie nepredstavuje život podľa evanjelia. A pripomína nám, že síce nemáme byť zo sveta – prijali sme totiž Ježišovho Ducha, ktorý v nás žije –, avšak tento Duch chce prostredníctvom nás vo svete pôsobiť a prinášať ovocie, lebo svet je „chorý, hladný a bez nádeje“.
Boh nás teda posiela do sveta a kráča po boku tých, ktorí mu povedia svoje áno. Teraz volá aj teba, aby si otvoril dvere toho svojho sveta, vykročil von a rozhliadol sa, kam by si mohol priniesť trochu svetla, nádeje a radosti, kde vyprosiť pokoj a mier. A nezabudni ho požiadať, aby rozšíril tvoje srdce pre tých, ku ktorým ťa posiela.