Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou… (Žalm 23,1 a 4)

Každý z nás niekedy prežíva zmätok, neistotu, bolesť, nepochopenie, nespravodlivosť, krivdu, únavu… Jednoducho – temnotu. Na temnote je zvlášť bolestivé to, že sa v nej cítime veľmi osamotení. Nemáme zázemie, podporu, necítime porozumenie. Samota bolí – vnímame nepochopenie a opustenosť. Nikto so mnou nie je, keď ide do tuhého. Nikto sa ma nezastane, keď stroskotávam. Všetci vedia všetko lepšie ako ja. Nechávajú ma stáť vonku v nepriazni počasia.
V takejto situácii upierame zrak i svoju túžbu k novej nádeji. Boh však nečaká až kdesi na konci tohto temného údolia… On je pastierom svojich ovečiek a prechádza týmto údolím aj temnými roklinami s každým z nás. V jeho blízkosti sa už necítim sám. Vo vzťahu s ním sa môžem odvážiť prijať osamelosť vo svojom vnútri, pozrieť sa jej do tváre a vydržať v nej.
Pán Ježiš nám to ukázal, keď sám odchádzal do samoty, aby načerpal silu zo svojho vnútorného zdroja – v osamelosti prežíval spoločenstvo so svojím Otcom. A toto je ponuka aj pre každého z nás…

Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov a urobil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda naveky vekov! Ajhľa, prichádza…! (Zjavenie1,5-7)

Keď ti pripadá, že si na všetko sám, keď máš pocit, že si prehliadaný a nemilovaný, hľa, On prichádza! Keď ťa trápia výčitky, keď si uvedomuješ, čo všetko si pokazil a na čo nestačíš, keď ťa deptá tvoja nedokonalosť, hľa, On prichádza! Keď druhí nedoceňujú, čo robíš, keď pochybujú o tvojich schopnostiach a obdarovaní, keď sa ti nedostáva uznanie, hľa, On prichádza! Prichádza k tebe Ten, kto ťa miluje bez výhrad, kto ťa zbavuje hriechov a navracia ti dôstojnosť kráľovského syna a dcéry. Je ti blízko v každej situácii, v každom okamihu – hľa, On prichádza práve teraz!

Pevná pôda pod nohami

Mám dni, keď sa cítim skvele a mám dni, keď je mi nanič…, spieva sa v akejsi pesničke. S jej slovami môžeme len súhlasiť. Dokonca sa nám niekedy zdá, že tých druhých dní je akosi viac. Veď to dobre poznáte: niekto nás nahnevá, íný sa na nás mračí, toto sa nám nepodarí, hento ani nestíhame… Neposlúchajú nás deti, partner nás nechápe, všetko sa na nás valí… Sme zahltení starosťami, ktoré otriasajú celou našou bytosťou. Každý jednotlivý deň by sme preto mali postaviť na pevných základoch – na vedomí trvajúcej Božej láske k nám a na Božom volaní k jeho každodennému nasledovaniu. Aj v maličkostiach. Ježiš Kristus nám predsa zasľúbil: Ten, kto ma nasleduje, nebude chodiť v temnotách.

Konfrontácia so samotou

Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel – to znamená: Boh s nami. (Izaiáš 7,14)

Každý z nás býva z času na čas konfrontovaný s hlbokou osamelosťou. Môžeme žiť vo väčšej spoločnosti a kvalitných vzťahoch, a napriek tomu sme niekedy vo svojom vnútri nespokojní: „V podstate sa o mňa vlastne nikto nezaujíma. To, čo sa ma skutočne týka, čo ma inšpiruje a má pre mňa význam, je druhým ľahostajné. A hoci ma aj ubezpečujú o svojej účasti na mojich problémoch, aj tak nakoniec ostanem sám. Ostatní ma berú vážne len kým s nimi hrám ich hru, nikdy nepochopia, aké to so mnou v skutočnosti je. V podstate som aj zostanem sám.“ Biblia na to však odpovedá kategorickým „nie“: Nie si sám!
Boh sa o nás zaujíma a ide až tak ďaleko, že túži vstúpiť do nášho života a mať na ňom účasť. Na každej stránke Biblie sa zjavuje vášnivý Boží záujem o človeka, jeho neúnavné hľadanie človeka, jeho ponuka svojej lásky a spoločenstva. Ak mu otvoríme svoje srdce, už nikdy sa nebudeme považovať za nezaujímavých. Základné biblické posolstvo by sme mohli zhrnúť do slov: „Človeče nie si osamelý, nie si sám. Existuje Boh, ktorý je tu pre teba a je aj s tebou.“

Život nie je prechádzka ružovou záhradou. Bolesti a rôzne trápenia vidíme všade okolo seba, a často ich aj sami prežívame. No vo všetkých takýchto chvíľach je tu Niekto, na koho sa môžeme bezvýhradne spoľahnúť. Niekto, kto sám prežil nenávisť a utrpenie tohto sveta, a to až do krajnosti smrti na kríži… A tento Niekto práve teraz hovorí mne, tebe, nám všetkým: „Priateľu, neboj sa, ja som premohol smrť, biedu a bolesť. Ukážem ti cestu, ktorá síce nebude vždy ľahká a jednoduchá, no nikdy po nej nepôjdeš sám. A cieľ tej cesty? Tým je dom môjho Otca – dom večnej radosti.“

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. (Ján 3,16-17)

Niekedy je ťažké veriť v Božiu lásku. Niekedy je veľmi ťažké veriť v Božiu lásku uprostred sveta, uprostred vlastného života plného omylov, trápenia a bolesti. Evanjelium však hovorí, že toto je podstatné, pretože ten, kto uverí v Božiu lásku, nezahynie. Veriť v Božiu lásku môže byť základným kameňom nášho života, ktorý ho udrží, keď sa všetko okolo nás trasie, keď strácame pôdu pod nohami.
Čo to však znamená „uveriť v Božiu lásku“? Znamená to veriť, že Boh je vždy na tvojej strane, že nikdy nebojuje proti tebe, ale s tebou za konečné víťazstvo. Znamená to veriť, že Boh ťa nesúdi, nekritizuje, ale túži, aby si bol blízko pri ňom, aby si bol pri zdroji jeho lásky, lebo tento zdroj nikdy nevysychá. Možno sa ti to bude zdať niekedy ťažké. Vtedy, keď nevidíš dopredu, keď sa ti obzor stráca v hmle, a preto strácaš nádej. Uistenie však vždy prichádza z Božej strany: „Tak som si ťa zamiloval, že som dal svojho Syna, aby si ty mohol žiť. On zostúpil do ľudskej biedy a malosti, do temnoty smrti, aby ťa zachránil. A aj keď sa ku mne občas obraciaš chrbtom, si mi stále rovnako drahý. A keď sa ti zdá, že som kdesi daleko, nenechaj sa pomýliť – moja láska k tebe je verná a večná. Moja láska k tebe je trpezlivá, láskavá, nepočíta krivdy, niet v nej ani stopy trpkosti a nech sa deje čokoľvek, moja láska ti verí. A moja láska k tebe nikdy nezanikne. Preto ti moje dvere ostávajú stále otvorené. Aj keby sa ti všetky dvere sveta zatvorili, tieto ti zostanú otvorené.“
Preto pros dnes, teraz, aby si mohol toto úžasné posolstvo znova prijať a privlastniť si ho – aby preniklo do tvojho života, aby ho premenilo a súčasne aby premenilo aj životy ľudí okolo teba.

Skrytá šanca pre každého z nás

Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.(Ján 12,24)

Aj keď sa nám to v danej ťažkej chvíli môže zdať absurdné, predsa sa môžu naše straty premeniť na zisk. Len sa nesmieme uzavrieť do ulity sebaľútosti, zúfalstva, či výčitiek, hnevu alebo vzdoru. Potom akákoľvek životná strata, malá či veľká, sa pre nás stane šancou prijať od Boha niečo nové, čomu dá z tej straty vzísť. Odovzdajme do rúk nášho dobrého Otca zrno svojich predstáv o nás samých – o lepšom živote i o ľudskom šťastí, ktoré nám dnes nepraje a Boh dá z temných hlbín našej prázdnoty vyklíčiť novému životu, ktorý prevýši všetky naše predstavy.

(A. Grün, (P. Semela, (W. Stinissen, www.vira.cz)