Celoživotné spolužitie muža a ženy je model, na ktorom je založená ľudská spoločnosť. Prináša bezpečie, prijatie a zmysluplné medziľudské vzťahy. Rozdielnosť muža a ženy, ich odlišné povahy, vlastnosti, či kultúrne a rodinné pozadie sú obrovským prínosom, pretože sa môžu dopĺňať a podporovať jeden druhého v jeho slabších stránkach.

Rozdielnosť je však aj rizikom, že ju niektorý z nich bude vnímať ako ohrozenie a bude sa snažiť zmeniť toho druhého na svoj obraz. Býva to tak najmä vtedy, keď jeden alebo obaja manželia vstupujú do manželstva s cieľom čo najviac dostať, namiesto dať.
Človek podľa viacerých výskumov prežíva šťastie vtedy, ak sa cíti byť milovaný a cíti, že jeho život je zmysluplný. Napĺňanie potrieb manželského partnera dáva životu zmysel a ak ten druhý odpovedá rovnakou mincou, človek cíti lásku. V manželstve som tu pre Teba a Ty si tu pre mňa. Je to opak sebeckého spôsobu života, keď sa človek stará v prvom rade o seba a ostatných si všíma iba vtedy, keď ich potrebuje.
Nie v každom vzťahu si to však partneri uvedomujú a vedome budujú svoje manželstvo. Denne sa stretávame so zlyhaním, sebectvom, neverou, hádkami, krízou a neochotou odpúšťať a začať odznova. Väčšinou sa každý malý problém hneď rieši rozchodom… Ak je však snaha problémy riešiť, je dobré obrátiť sa na odborníkov. Prinášame vám niekoľko otázok a odpovedí kresťanských poradcov na najčastejšie partnerské problémy. Možno ich rady pomôžu aj niekomu vo vašom okolí…

►Žijeme na dedine, kde nikoho nemáme… môj život je dom + záhrada + deti… Myslím si, že sme sa ani nestihli spoznať a už prišlo dieťa. A teraz narážame na svoje povahy. Mám problémy s rodinou môjho muža. Neviem si však rady ani so sebou – nikdy som nebola taká plná hnevu, ako teraz… keď sa dosť nevyspím, nenajem, neodreagujem, mám čierne myšlienky, mám chuť skončiť tento život, ktorý ma vôbec nenapĺňa… cítim sa veľmi osamelo…
Máte pocit, že najhoršia je osamelosť, chýbajú Vám vzťahy, blízkosť človeka… Čo však teraz najviac potrebujete? Pomôcť s deťmi? Alebo s domom, záhradou? Porozprávať sa s niekým, kto podporí Vaše plány, sny, pomôže niesť ťažkosti a obavy? Alebo chcete odpočívať a poriadne sa vyspať?… Hľadajte odpoveď.
Ďalšia otázka: Akú ste mali predstavu o svojom manželstve, o vzťahoch, o živote? Je veľmi dôležité vedieť, čo vlastne chceme, čo je pre nás dôležité, kam smerujeme, aké hodnoty sú pre nás najdôležitejšie. Keď to vieme, sme pre to ochotní aj niečo vydržať.
Ak ste veriaca a dôverujete Bohu ako bytosti, ktorá Vás veľmi miluje a chce pre Vás to najlepšie, skúste sa pred Bohom stíšiť a všetku svoju biedu a bolesť mu vyrozprávať. Je jedno, kde to bude – potrebujete na to iba pokoj a ticho. A svoju úprimnosť a pravdivosť.
Potom Bohu poďakujte za všetko dobré, čo ste už v živote dostali a poproste ho o pomoc. Aby Vás viedol, aby bol s Vami vo všetkých situáciách Vášho života. Aby Vám pomáhal aj v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sú vo Vašej blízkosti a ktorých máte rada. Aby ste sa k nim správali tak, aby Vašu lásku vnímali a cítili. A to všetci – Váš manžel, deti, rodičia, súrodenci, susedia…
Druhá veľmi dôležitá vec – „stretnite“ sa so svojím manželom. Urobte si na seba čas. Nech Vám niekto postráži deti, aby ste mali aspoň dve hodiny len sami pre seba a úprimne a pravdivo sa porozprávajte. Povedzte si všetko – o tom, ako sa cítite, čo Vás teší (na to nezabudnite!), čo Vás trápi, čoho sa obávate, čo by ste chceli inak, čo potrebujete od toho druhého. A dobre jeden druhému načúvajte. Berte skutočne vážne všetko, čo ten druhý povie. Nevyhovárajte sa a nič si nenahovárajte. Jednoducho, ten druhý to tak vníma a cíti. A potom pokojne a spoločne hľadajte riešenie pre váš ďalší život – ako byť viac spolu, ako si podeliť prácu a povinnosti, ako čeliť obviňovaniu a zasahovaniu rodičov, ako sa starať o svoj vzťah, ako vychovávať deti, ako spoločne nielen pracovať, ale aj odpočívať a radovať sa. Nečakajte na to, že až raz… – až vyrastú deti, až bude dokončený dom, až bude upravená záhrada, až splatíme dlhy, až… – to bude lepšie.
Žite TERAZ! A spolu a dobre. Aj vaše deti potrebujú cítiť a prežívať to, že sa máte radi. Že problémy a konflikty síce sú, ale že sa dajú riešiť. A že je možné a nevyhnutné vzájomné a nekonečné odpúšťanie. Potom medzi vami nebudú vyrastať nijaké múry. A to je tá najlepšia výchova pre vaše deti. Nenechajte sa odradiť ťažkosťami a únavou od snahy žiť dobrý a naplnený život. A nezabudnite, že aj vy dvaja sa môžete a máte modliť jeden za druhého a aj spolu.

►Som vydatá už niekoľko rokov, máme malú dcérku. Som kresťanka. Cítim však, že manžela prestávam milovať. Neustále ma poúča. Bolí ma, keď vidím, ako sa manžel mení. Predtým mi tieto veci asi unikali, teraz si ich viac všímam. Manžel je športovec, to mi nevadí, no on športom doslova žije a stavia ho do popredia svojho záujmu, pred rodinu. Nedávno som stretla svojho bývalého partnera. Zistila som, že opäť k nemu niečo cítim… on je veriaci, manžel nie. Neviem, možno za tým stojí aj moja nedôvera voči manželovi, ktorý ma v minulosti podviedol… Neviem, ako ďalej…
Trápi Vás vzťah s manželom, ktorý sa podľa Vás zmenil. Uvedomujete si svoj záväzok, ktorý ste urobili pred Bohom, ale zároveň nedostávate v manželstve to, čo potrebujete. Čo Vám vlastne chýba? Dôvera, blízkosť, neha, zdieľanie, prijatie, ocenenie…? Ako vyzeral váš spoločný život predtým? Ako sa zmenil po narodení dcérky? Máte nejaké záujmy, koníčky? Koľko času trávite spoločne s manželom? Hovoríte spolu o tom, čo prežívate, ako sa cítite, čo potrebujete…? Čo pre Vás znamená materstvo? Máte radosť zo svojej dcérky? Prežívate spoločne to, že ste nielen manželia, ale aj rodičia? Pomáha Vám manžel s dcérkou? Býva s ňou niekedy aj sám? Láska nie je niečo, čo sa raz objaví a už navždy ostane. O lásku sa treba starať, chrániť ju, rozvíjať…
Teraz sa všetko skomplikovalo Vaším stretnutím s bývalou láskou. Možno prežívate blízkosť a súlad v otázkach viery. A určite ste stále zranená manželovou neverou. Ospravedlnil sa? Žiadal o odpustenie? Podarilo sa Vám odpustiť mu?
Zahrnula som Vás množstvom otázok, skúste si na ne odpovedať. Pozrite sa pravdivo na Váš vzťah. A poproste Boha, aby Vám ukázal, čo môžete urobiť pre záchranu Vášho manželstva. Mali by ste sa s manželom porozprávať o tom, čo od neho očakávate a potrebujete. Poradila by som Vám najprv sa za manžela s niekým spoločne modliť (napr. s kamarátkou), a potom vyhľadať pomoc manželskej poradne… A neztrácajte nádej. Boh Vás, Vášho manžela aj Vašu dcérku nekonečne a bezpodmienečne miluje. A určite nechce, aby ste sa trápili. A všetko, dokonca aj náš hriech, dokáže premeniť v dobro. Len mu to musíme dovoliť.

►Prežívame krízu. Nedokážeme si nájsť k sebe cestu. Mňa pohltili starosti o prácu, zabezpečenie rodiny a bývanie. A akosi som zabudol dávať manželke najavo, že ju milujem. Ona sa cítila nemilovaná a vtedy stretla muža, ktorý má o ňu záujem… Teraz nevie, čo urobiť, ako sa rozhodnúť. Mne hovorí, že ma už nemiluje, že lásku a úctu ku mne stratila… Ja sa zase snažím vyznávať jej lásku, ale to len zhoršuje situáciu. Obaja sme veriaci. Viem, že ju to trápi aj pred Bohom. Modlím sa každý deň za jej rozhodnutie, chcel by som ešte niečo urobiť pre záchranu nášho manželstva.
Som si istá, že robíte veľmi dobre, keď si volíte ako prostriedok modlitbu. Treba sa modliť nielen za jej rozhodnutie, ale aj jasné svetlo, v ktorom by videla pravdu o vašom živote. Treba pre ňu vyprosiť požehnanie. A pre toho druhého muža tiež. Aby mohli žiť tak, ako ich vyzýva Boh. Aby ten ich vzťah mohol byť rozviazaný a uzdravený. Láska totiž nie je len cit, aj keď chápem, že ak je Vaša žena zamilovaná, tak tie pocity valcujú aj to, čo vlastna kdesi vo vnútri dobre vie. Láska je aj, a to hlavne, rozhodnutie. A láskyplné rozhodnutie by nemalo stáť na deštrukcii. Modlite sa, aby Vaša manželka objavila lásku Boha k nej.
Ste v kríze a zmyslom krízy je posun k väčšej láske, k inej kvalite vzťahu. Niekedy to trvá dlho. Treba byť trpezlivý, aj keď je ten stav veľmi nepríjemný. Prítomnosť zamilovanosti k inému mužovi tento prirodzený životný proces spomaľuje. Vaša manželka potrebuje pomoc. Nemala by ostať so svojimi pochybnosťami sama. Ideálne by bolo porozprávať sa s niekým alebo navštíviť spoločne manželskú poradňu. Obaja ste pod tlakom a potrebujete človeka, pred ktorým budete môcť otvoreme hovoriť. Aby jej rozhodnutie bolo slobodné a nie pod nátlakom.
A keďže nechce počúvať Vaše slová o láske, napíšte jej list. Že ju už nechcete obťažovať rečami, ale predsa len chcete, aby vedela o Vašom vzťahu k nej a ochote na vzťahu pracovať. Poproste ju o šancu. A o odpustenie. Vyjadrite vieru, že na to nie ste sami, že keď pôjdete s Bohom, môžete znova objaviť lásku k sebe a vychutnať si ju. Vyjadrite ochotu nechať sa Bohom premeniť v dobrého manžela. Ale že bez nej to nezvládnete.
A pýtajte sa Boha, ako to vidí on. Ako vidí Vás a Vašu ženu. Je dôležité s Ním spolupracovať, pretože Boh aj zlé rozhodnutie vie premeniť vo výsledné dobro. Ponorte sa do dôvery v Neho.

►Nie som veriaca, ale k Bohu sa dostávam vďaka kríze nášho manželstva. Manžela som si vždy vážila, hlavne pre jeho prácu a vieru v Boha. Nedávno som však zistila, že má vzťah s inou ženou. Čoskoro sa začalo meniť aj jeho správanie sa voči mne. Chce ma celkom zničiť, oddelil naše spoločné financie, vyhráža sa mi… Takého ho nepoznám, veľmi to bolí. Najviac bolí sklamanie – brala som si ho s plným vedomím, že to je navždy. Chodím do poradne, podporujú ma priatelia… ale neviem, ako to spracovať a kde hľadať vieru, že sa to ešte môže obrátiť v dobré a čo to dobré vlastne je… a ako takému človeku raz odpustiť…
Je mi ľúto, že ste postavená do situácie, ktorej nerozumiete a ktorá Vás tak bolí. Máte podporu priateľov, chodíte do poradne. Píšete, že začínate počítať vo svojom živote s Bohom, hľadáte k nemu cestu. Tak skúste vziať vážne Božiu pomoc. Skúste sa pokojne posadiť a poďakovať Bohu za všetko dobré a krásne, čo ste v živote prežili. Určite toho bolo dosť. A potom mu vyrozprávajte všetko, čo Vás ťaží a trápi a poproste ho, aby Vás viedol krok za krokom. Aby Vám posvietil na všetko, čomu nerozumiete a ukázal, ako sa máte v tejto situácii správať, čo urobiť, čo povedať, ako sa ochrániť a zabezpečiť. Na každé úprimné a pravdivé volanie Boh odpovedá. Niekedy nejakou myšlienkou, ktorá Vás napadne, niekedy pošle človeka, ktorý ponúkne pomoc alebo poradí, niekedy Vás zaplaví pokoj, ktorý vôbec nezodpovedá situácii, v ktorej práve ste… Boh je vo svojich odpovediach veľmi nápaditý.
Neviem, prečo sa Váš manžel správa tak, ako sa správa, neviem, prečo sa tak zmenil, neviem prečo je na Vás zlý. Viem len, že jeho viera nie je zárukou, že bude bez chýb a že sa bude vždy správať dobre. Viera v Boha je predovšetkým vzťah. A tento vzťah nás môže niesť a viesť k dobrému. No o každý vzťah sa musíme starať, rozvíjať ho, aby mohol rásť, aby bol skutočne živý. Aby to nebol zvyk alebo len niečo, čo sme si schovali z detstva ako talisman pre prípadné problémy.
Zamerajte sa teraz viac na seba a na Boha ako na manžela. Skúste všetko, čím Vám ublížil pustiť zo svojich rúk aj myšlienok. A hľadajte to, čo teraz potrebujete Vy sama, čo Vám robí dobre, čo Vás poteší, z čoho načerpáte silu. A tiež sa pobzerajte okolo seba, či Vás niekto nepotrebuje, koho by ste potešili, komu poslúžili…
Prajem Vám, aby ste prežili skutočné stretnutie s Bohom, ktorý nedbal na svoju veľkosť a moc, ale z lásky k nám – aby nás zachránil – prišiel na svet ako malé bezbranné dieťa. Kiež sa spoločne s ním vydáte na ďalšiu životnú cestu. Určite nebude ľahká a môže byť aj plná pádov a kríža. Ale nakoniec vedie ku vzkrieseniu. Prajem Vám, aby ste už nikdy nezostali sama – bez Boha. Aby sa všetka Vaša bolesť premenila v radosť a nekončiacu nádej.

►Prežívam veľkú duševnú krízu. Rozvádzame sa. Manželka si našla iného. Spoločná komunikácia už nie je možná, snažil som sa, ale manželka mi pripadá ako hluchá. Mám pocit, ako by sa na mňa Boh v tejto ťažkej chvíli… snažím sa modliť, ale cítim sa úplne vyhorený…
Rozchod partnerov patrí podľa psychológov spolu so smrťou blízkeho človeka k najzáťažovejším situáciám v živote človeka. Rozchod je riešením veľmi nedokonalým, nielen z morálneho hľadiska. Väčšina problémov žije naďalej vo vnútri tých, ktorí sa rozišli. A tí ich zase prenášajú do prípadných nových vzťahov, a tak sa šíri zlo vzájomného zraňovania, ubližovania… Čo s tým? Najlepšie by pre Vás bolo navštíviť psychológa/psychoterapeuta a s ním si ujasniť, čo vlastne chcete. Zachrániť ešte tento rozbitý vzťah? Alebo začať žiť sám bez manželky? Dá sa z doterajšieho života poučiť? Skúste nájsť veriaceho odborníka. Avšak aj návšteva v „obyčajnej“ manželskej poradni bude mať určite zmysel.
Nezabudnite, že z pohľadu viery (ale nielen viery!), je celkom zásadnou otázka odpustenia! V prípade rozpadu manželstva je to vec dlhodobého procesu. Napomôcť Vám môže nový pohľad na Boha – nie na toho, ktorému som povinný modliť sa a navštevovať bohoslužby a ktorý starostlivo posudzuje moje zlyhania, ale objavte Boha, ktorý je napriek všetkým mojim zlyhaniam stále so mnou a stále opakuje: „Mám ťa rád nie preto, že si to zaslúžiš, ale preto, že som sa tak celkom slobodne rozhodol. Ja som Boh verný, ja ťa nikdy neopustím. Žiadne tvoje priestupky nezabránia tomu, aby si bol stále mojím milovaným dieťaťom. Ja ich za teba nevyriešim, ale budem stáť vždy pri tebe a pomôžem ti ich niesť.“
Píšete: „…mám pocit, ako by sa Boh na mňa v tejto ťažkej chvíli…“ Je dobre, že tento svoj pocit formulujete. A nebojte sa ho v modlitbe povedať priamo Bohu, aj s tým, čo je ukryté v tých bodkách! Ak má byť náš vzťah s Bohom dôverný, nemali by v ňom byť žiadne bodky. Boh to unesie a Váš vzťah s ním sa prehĺbi. A aj keď sa cítite mizerne a z Vášho života je Vám nanič – On, Boh to má pevne v rukách!

►Po dlhotrvajúcom vzťahu, máme už dospelé deti, prežívam ťažké chvíle. Keď sa obzriem späť, uvedomujem si, že som manžela nikdy skutočne nemilovala. Dalo by sa povedať, že som sa vydávala z rozumu. Manžel tvrdí, že ma miluje. Je však často pracovne mimo domova a intenzívne sa venuje ešte ďalším činnostiam. Je taký zaneprázdnený, že spolu už ani nehovoríme… Žijem vlastne akoby sama. Cítim obrovskú prázdnotu. Celé manželstvo mám problémy aj v intímnom živote. Možno je to moja vina, muž ma nikdy nepriťahoval, a tak som sex brala len ako nutné zlo. Teraz je to iné. Po krátkom vzťahu som bola manželovi neverná. Zistila som, že sex môže byť krásny. No cítim sa vinná a ľutujem to. Nedá sa to však vziať späť. Nechcem ani opustiť manžela. Ako však s ním môžem ďalej žiť?
Prežili ste niečo veľmi osobné a mimoriadne. Možno ste získali iný pohľad na určité veci, možno potrebný nadhľad na svoje vlastné partnerské spolužitie. Myslím si, že podstatné a nesmierne dôležité je Vaše osobné rozhodnutie neopustiť svojho muža. Dávate prednosť rodine. Z Vášho listu vyplýva, že Váš muž sa venuje aktivitám všetkého druhu a Vy poskytujete rodinné zázemie a starostlivosť. Treba si položiť aj otázku, prečo to tak je a či Vám to stále vyhovuje, či by Vám neprospela nejaká zmena alebo vzájomné prepojenie vašich aktivít. Chýba Vám manželov záujem, ale možno je to obojstranný pocit. Určite to má nejaké podstatné dôvody. Je dôležité o svojej nespokojnosti spolu hovoriť. Váš muž možno ani netuší, že Vám chýba a že ho doma potrebujete. A keď sa to nedozvie, budete sa stále viac odcudzovať. Mali by ste mu dať najavo, že aj Vy máte nárok na jeho čas.
V manželstve bývajú bežne krízy, dlhodobé spolužitie dvoch ľudí prináša vždy plno úskalia, avšak vždy je tu nádej, že kríza pominie. Treba len počítať s tým, že nás to bude stáť aj vlastné úsilie a energiu, vytrvalosť a trpezlivosť. Manželstvo je hlavne o komunikácii a o schopnosti komunikovať. Ak toto nefunguje, vzťahy umierajú.

►Som rozvedená, manžel ma aj s dieťaťom opustil kvôli inej žene. Teraz, s odstupom času, vidím aj svoj podiel viny na rozpade manželstva – nebola som spokojná, čakala som od neho viac, hlavne po finančnej stránke a dávala som mu to najavo. Jedna vec ma však trápi – niekoľko mesiacov pred svadbou som sa veľmi intenzívne modlila, aby mi dal Boh toho pravého muža. Potom som stretla svojho exmanžela a všetko bolo krásne, bez problémov, tak som si myslela, že práve on je ten pravý od Boha… Je možné, že to tak nebolo? Keby bolo, asi by sme spolu spokojne žili aj naďalej, alebo je to inak? Vari sa mohol Boh „pomýliť“?
Som presvedčený, a je to základný rozmer mojej viery, že Boh s nami jedná ako s partnermi, že aj našu budúcnosť nedostávame od neho hotovú, ale že ju tvoríme spoločne s ním. Nie je to teda tak, že by nám dával hotové dary či veci či osoby. To, čo Boh dáva manželovi v manželke a manželke v manželovi, je dokonalý dar druhého. Háčik je jedine v tom, že tento dokonalý dar ešte nie je hotový, je to také malé semienko, v ktorom je síce už všetko obsiahnuté, a tak je dané človeku (či skôr obom) do rúk, avšak záleží na ňom či na nich, ako to bude rásť prípadne živoriť. Verím tomu, že Boh sa „nepomýlil“ ani vo Vašom prípade, verím však aj tomu, že Boh nedáva človeku len jednu šancu, že aj vo Vašej súčasnej situácii ponúka ďalšie semienka skvelých darov.

►Mojím najväčším problémom je moja matka. Je vážne chorá, teraz už aj menej sebestačná. Vyrastal som len s ňou, no dnes som ženatý, mám rodinu. Matka si s mojou ženou nerozumie, vôbec sa nestýkajú. Snažím sa matke pomáhať, často ju navštevujem, chodia za ňou aj naše deti. Manželka to vidí inak, zdá sa jej, že zanedbávam vlastnú rodinu na úkor matky. Nedávno som zistil, že sa matka veľmi zadĺžila, neplatí elektrinu ani nájom, odpojili jej telefón. Jej dlhy splácam z našich peňazí. Kvôli tomu sme sa s manželkou veľmi pohádali a napätie pretrváva… Žijem ako medzi mlynskými kameňmi, cítim, že mám voči matke určité povinnosti, kde však majú hranicu? Nechcem, aby to bolo na úkor mojej rodiny. Manželka tvrdí, že sa nechávam zneužívať a matke sa aj tak nikdy nezavďačím… Inak máme bezkonfliktné manželstvo…
Boh nám dáva pre vzťahy k rodičom jednoznačnú, na prvý pohľad až tvrdú smernicu hneď v 2. kapitole prvej knihy Biblie: Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. Ak budeme hľadať odpoveď u odborníkov – psychológov, povedia to isté. V hodnotovom rebríčku by mala byť na prvom mieste po Bohu manželka, potom deti a až potom rodičia. Vstupom do manželstva muž spája svoj život so životom svojej ženy a jej život sa stáva v istom zmysle jeho životom. Život rodičov je už iný život, za ktorý on nenesie zodpovednosť. To však neznamená, že sa s rodičmi prestanem stýkať alebo že im nebudem pomáhať, nikdy to však nesmie byť na úkor mojej ženy, mojej rodiny. Podľa toho, čo píšete, je Váš vzťah k matke veľmi silný a ona Vás psychicky ovláda. Nedivím sa, že Vašu ženu tak veľmi pobúrila Vaša snaha riešiť matkine dlhy. Vy za ne nemáte zodpovednosť, a preto ich nemôžete riešiť bez súhlasu Vašej manželky, na úkor Vašej rodiny! Obávam sa, že Váš vzťah k matke je taký silný, že na jeho napravenie by ste sa nemali nespoliehať len na vlastné sily, ale mali by ste vyhľadať odbornú pomoc. Povzbudzujem Vám k tomu preto, lebo je v hre dobro Vašej ženy, Vášho manželstva a Vašej rodiny, no v podstate aj dobro Vašej matky, pre ktorú bude prestrihnutie pomyselnej pupočnej šnúry medzi vami síce bolestivé, avšak určite prínosné.

(viac otázok a odpovede na ne nájdete na http://www.vira.cz/otazky/manzelske-krize.htm)