Definovať lásku je ťažké. Jazyk je totiž v tomto smere veľmi chudobný. Milujeme čokoládu, milujeme svoju mačku a milujeme svoju priateľku. Použijeme rovnaké sloveso, ale v každom z uvedených príkladov ide o niečo iné. Ako teda definovať lásku, ktorá nás prinúti k tomu, že chceme s jediným človekom spojiť celý svoj život?

K lepšej predstave možno dospejeme tak, že sa pokúsime pravú lásku definovať negatívne:
– láska nie je zamilovanosť, nie je to iba cit, nie je to hľadanie silných emócií či osobného uspokojenia,
– milovať neznamená utekať od vlastných ťažkostí či hľadať riešenie ťažkej situácie (samota, tehotenstvo…),
– pravá láska – to nie je ani zamilovanosť do stavu, v ktorom sa zamilovaný človek nachádza.

Láska je skutočnosť zložitá a tajomná, vzpierajúca sa definícii. Láske sa treba učiť, musí sa postupne odhaľovať a budovať. Malé dieťa sa naučí chodiť vďaka tomu, že sa o chôdzu opakovane pokúša. Podobne sa možno naučiť aj láske.
– Milovať, to je drina, vyžaduje to námahu, učenie a vedomé úsilie.
– Milujem ťa takého, aký si. To znamená, že sa vo vzťahu nebudem snažiť druhého zmeniť či prerobiť ho podľa svojich predstáv. Možno ma občas vyvedie z miery, možno ma rozčuľuje, ale beriem ho takého, aký je, so všetkým, čo máme spoločné, aj so všetkým, čím sa odo mňa líši.
– Milovať znamená vidieť toho druhého pravdivo, bez všetkých ilúzií a projekcií, a súčasne si uvedomovať, že pre mňa ostane tajomstvom, ktoré nikdy dokonale nepreskúmam.
– Milovať znamená prijímať. Ak nemám srdce otvorené pre dar, ktorý sa mi ponúka, nebudem sa môcť do lásky ponoriť.
– Milovať znamená dôverovať.
– Milovať znamená byť tým druhým priťahovaný. Láska bez fyzickej príťažlivosti – to predsa vôbec nejde!
– Milovať znamená túžiť. Túžba je niečo iné ako potreba: uspokojená potreba mi prináša naplnenie, ale túžba ma obracia k druhému človeku. Keď svojmu partnerovi hovorím: „túžim po tebe“, neznamená to: „túžim po tebe pre svoje vlastné potešenie“, alebo „túžim po tebe, aby som ťa mohol vlastniť“. To by bola len potreba, ktorú je nutné uspokojiť. Znamená to: „túžim po tebe, aby som mohol odovzdať samého seba, aby som ťa mohol milovať a prijať ťa, takého, aký si“.
– Milovať znamená otvoriť sa nielen druhému človeku, ale aj svetu. Láska nás núti prestať so sústredením sa len na seba a vyjsť z vlastnej ulity. Láska je nákazlivá, chce sa šíriť, chce niesť plody a vyžarovať do širokého okolia.
– Milovať znamená prijať seba aj svojho partnera. Prijať sám seba aj partnera so všetkým, čo ku mne aj k nemu patrí. Znamená to taktiež prijať náš vzťah taký, aký skutočne je, neidealizovať si ho a nesnívať o tom, že by mohol byť iný. Môj partner si predo mnou nemusí dávať žiadnu masku, nemusí sa na nič hrať, nemusí mne ani sebe nič dokazovať. Nebude podrobený žiadnej skúške. Môže byť jednoducho sám sebou.
– Ten, kto miluje, odmieta druhého vlastniť. Nejde mu o to, aby partner uspokojil jeho potreby, odstránil nedostatky, poskytol istotu, vyplnil všetky priania.
– Milovať znamená rozhodnúť sa a zvoliť. Zvoliť lásku, vyvoliť si partnera ako „svoj ideál“ a dať mu prednosť pred všetkými ostatnými. Znamená to darovať mu samého seba a povedať svoje áno aj okolnostiam, v ktorých spolu máme žiť.
– Milovať znamená dopriať láske čas. Láska rastie len vtedy, ak má na to dosť času. Láska je opak nehybnosti, je to stály pohyb a život. Buď rastie, alebo, naopak, vädne. Láska je ako dom, ktorý spoločne budujeme. Čo postavíme? Chatrč alebo katedrálu?
– Láska zameriava našu pozornosť k budúcnosti. K budovaniu rodiny, k výchove detí, k profesionálnemu uplatneniu, k spoločnému spolužitiu.
– Milovať znamená vytvoriť vzájomné puto. Vzájomné puto, to nie je zovretie, v ktorom človek nemôže dýchať. Je to puto, ktoré nás navzájom spája a vďaka ktorému sme radi spolu, bez toho, aby naše osobnosti splývali. Vytvára sa na základe všetkého, čo spoločne budujeme, na základe rozhovorov, ktoré spolu vedieme, aj krásnych i menej krásnych chvíľ, ktoré spolu prežívame.

(Sprac. z knihy Zádrhele lásky, É. Contentová, Karmelitánské nakladatelství, zdroj www.vira.cz)