Keď sa pozrieme na posledné kapitoly evanjelií a na úvod knihy Skutkov, tak nám vyniknú texty majúce spoločný imperatív, v ktorom Ježiš Kristus poveruje svojich učeníkov k evanjelizácii sveta.
Sú to výzvy, ktoré nás nenechávajú na pochybách, že by snáď Kristus nechal šírenie evanjelia iba na diskusii a dobrovoľnosti apoštolov. Jeho poverenie znie jasne a kategoricky:
Choďte a kážte, že sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Choďte ku všetkým národom a získavajte mi učeníkov. Choďte do celého sveta a kážte evanjelium každému stvoreniu. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás. Budete mi svedkami v Jeruzaleme a po celom Judsku, Samárii a až do posledných končín zeme. (Matúš 10,7; Matúš 28,19; Marek 16,15; Ján 20,21; Skutky 1,8)
Pre obyčajných ľudí, akými vtedy učeníci určite boli, musela byť predstava ísť do celého sveta úplne absurdná. Oni, prostí občania palestínskej kolónie rímskej ríše, že by mali kázať všetkým národom a získavať ďalších učeníkov, dokonca až kdesi na konci sveta? A predsa poslúchli a išli.
Podobný evanjelizačný dôraz nachádzame u apoštola Pavla. V liste Rímskym poukazuje na výnimočnosť evanjelia Kristovho, ktoré vníma ako moc Božiu na spasenie pre každého, kto uverí (1,16). Táto skutočnosť ho inšpirovala k tomu, čo zhrnul vo výroku: Všetkým som sa stal všetkým, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu. A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom. (1. Korintským 9,22-23)
Niekto môže namietať, že išlo len o výnimočné poslanie obmedzeného počtu Kristových apoštolov, ktoré platilo iba počas ich života. Kniha Skutkov však nehovorí len o pôsobení učeníkov, ktorí žili s Ježišom a ktorí boli priamymi účastníkmi jeho pôsobenia a svedkami jeho zmŕtvychvstania. Dozvedáme sa, že tí, ktorí na základe ich zvestovania uverili, a teda nechodili s Kristom ako apoštolovia, pokračovali rovnakým spôsobom: Všetci sa, okrem apoštolov, rozpŕchli po Judsku a Samárii… tí, čo sa rozpŕchli z Jeruzalema, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo. (Skutky 8,1 a 4) Tu sa napĺňa Ježišov zámer aj výzva zo záveru Matúšovho evanjelia: …získavajte mi učeníkov… a učte ich, aby zachovávali všetko, čo som vám prikázal. (Matúš 28,19-20)
Toto poslanie platí pre nás aj dnes. Treba však zdôrazniť, že neexistuje nejaká jednoduchá skratka z Nového zákona do súčasnej evanjelizačnej praxe. Biblia nefunguje tak jednoducho, ako len nejaký manuál na evanjelizáciu. Situácia sa za dvetisíc rokov zmenila, a preto treba pod vedením Ducha svätého hľadať nové, súčasné a pritom biblicky relevantné spôsoby šírenia evanjelia.
Budete mi svedkami – to sú posledné slová vzkrieseného Pána a platia dodnes. Cirkev na ne v dejinách častokrát zabudla a bola skôr svedkom sama sebe. Kresťan však môže existovať len ako svedok uprostred sveta, inak znehodnocuje význam a zmysel samého slova kresťan – Kristov človek, Kristov nasledovník. Dnešný svet už ani tak veľmi nepotrebuje ďalšie informácie o kresťanstve, on potrebuje Kristových svedkov. Nepotrebuje počuť slová, ktoré by sa mu páčili, ale svedectvá života a slova v moci Ducha svätého, ktorý má moc premieňať ľudské srdcia aj dnes.
(D. Fajfr)
