Dieťa je už od počatia celý človek! Výchovou možno prekonať aj dedičné vlohy. Príčiny výchovných neúspechov sa nemajú hľadať v dieťati, ale v narušených vzťahoch rodičov.

► Z psychológie vieme, že dieťa do jedného roka s neobyčajnou intenzitou vdychuje životnú atmosféru, ktorá ho obklopuje. Najcitlivejšie je pri vnímaní toho, či je oň záujem, či ho má niekto rád, či sa ním niekto zaoberá a či je chcené a potrebné. A ak je potrebné, tak načo? Aby slúžilo ako živá hračka, alebo preťahovací panák, smiešna bábka navliekaná do oblečkov, či objekt, nad ktorým dospelí spolu zápasia?

► Dôležitá je dôvera v schopnosti dieťaťa a vedomie, že sa naň rodičia spoliehajú. Ak je detí viac, treba sa venovať aj každému zvlášť. Rozvíjajte jeho vnímavosť, hravosť a fantáziu. Prestíž rodiny je v tom, že sa všetci vzájomne milujú.

► Dieťa musí byť vedené, inak by sme ani nemohli hovoriť o výchove. Ak však nie je presvedčené, že to slúži na jeho dobro, v jeho záujme a pre jeho potreby, hromadí sa v ňom nevyhnutne vzdor, pokrytectvo a túžba po pomste. Potlačená agresia je ten najhorší spôsob, ako vyjadriť hnev. Je životne dôležité naučiť dieťa s hnevom správne zaobchádzať. Lebo inak pokriví jeho osobnosť a bude deformovať všetky jeho neskoršie vzťahy. Je to jedna z najhorších porúch správania, ktorá sa len veľmi ťažko napráva.

► Kvetinu neotvárame prstami… Rovnako je to aj s dieťaťom. Dieťa sa neotvára radami, rozkazmi alebo dohováraním, dieťa sa otvára vtedy, keď je na to príhodná klíma. Jednoducho, treba ovzdušie srdečnosti a dôvery, úsmev, milý pohľad a pohladenie, pomocnú ruku a pocit istoty a bezpečia, aby sa zobudilo a rozvinulo. Dieťa je kvetina, bez vody a bez slnka sa neotvorí. Ide viac o ovzdušie ako o techniku.

► Malé dieťa potrebuje chvíľu utíšenia a pokoja nad knihou, v ktorej môže listovať a pritom načúvať dôvernému hlasu dospelého. Deti nevyhnutne potrebujú osobný kontakt! Preto malé deti nepatria denne pred televíznu či počítačovú obrazovku! A po ôsmej večer už vôbec nie. Malé dieťa nie je schopné vnímať rýchly sled obrazov, veľké scény neobsiahne. Deti, ktoré myslia len na to, ako celé popoludnie preflákať pri obrazovke, sú duševne aj duchovne prázdne, možno dokonca choré. My rodičia by sme sa mali postarať o to, aby deti trávili voľný čas zmysluplne, pretože pred obrazovkou žijú len falošným a nepravým životom, ich fantázia nemôže tvorivo pracovať, a preto sa ani naplno nerozvíja ich osobnosť. Televízia navyše znižuje schopnosť vyjadriť vlastné pocity a myšlienky, čo je pre rozvoj osobnosti nevyhnutné.

► Aj počas školy sú centrom výchovy rodičia – rozumovej i mravnej. Je dôležité, aby dieťa prichádzalo so všetkými problémami za rodičmi! Škola nemá monopol na výchovu, a preto sa jej rodičia nesmú vzdať.

► Čím budeme na svoje dieťa láskavejší, tým dôslednejšie a náročnejšie budeme môcť určovať hranice. Ako dieťa rastie, systém výchovy sa mení. Privilégia dieťaťa budú závisieť od toho, nakoľko sa bude môcť rodič na neho spoľahnúť. Keď bude všetko OK, môžeme mu dovoliť viac a viac.

► Väčšina rodičov si myslí, že ich dospievajúce dieťa už ich lásku a prejavy tejto lásky nepotrebuje tak, ako keď bolo malé. To však nie je pravda. Dospievajúci stále potrebuje lásku, jeho citové potreby sa oproti detstvu veľmi nezmenili. Aj v tomto veku potrebuje istotu, že ho milujeme, že sme mu k dispozícii a že mu kedykoľvek pomôžeme. Keď cíti, že oňho naozaj stojíme, môžeme mať konštruktívny vplyv na budovaní jeho nezávislosti. Aj napriek tomu, že v každom dospievajúcom je zakódovaný zápas o nezávislosť a že sa niekedy správa tak, ako by nás nepotreboval. A predsa cíti, že vedenie rodičov potrebuje. Často som počul ako deti hovoria, že ich rodičia nemajú radi, pretože nie sú dosť prísni… Pamätajte si, že vždy je lepšie neskôr menej zakazovať, ako byť okolnosťami donútený pritvrdiť.

► Videl som veľa mladých ľudí, ktorí sa doma správali celkom slušne. Avšak keď odišli z domu a z vplyvu rodičov, akoby zdiveli. Chýbalo im sebaovládanie, ktoré je nevyhnutné, ak má byť človek skutočne nezávislý a slobodný. Ak chcete predísť tejto katastrofe, spolupracujte s dieťaťom na jeho ceste k nezávislosti, učte ho a pripravte na to, aby sa dokázalo s problémami vyrovnať pomocou sebaovládania a zodpovednosti aj tam, kde nebude mať žiadny dozor.

► Deti musíme veľmi skoro naučiť ohľaduplnosti. Musíme im ísť sami príkladom. Na postupné osvojenie ohľaduplnosti a ovládania vlastných egocentrických pudov potrebuje dieťa pevnú väzbu, ktorú získa najprv k matke, potom k otcovi a súrodencom. Preto sa dieťa môže naučiť ohľaduplnosti len v rodine, v ktorej cíti, že je milované, cíti sa bezpečne a vie, že všetci členovia rodiny berú ohľad na detské potreby. Ohľad na druhých musí v sebe obsahovať vrelý cit pre záujmy milovaného človeka. Tvrdí rodičia obmedzujú svoje deti príliš skoro, často im chýba láska a nenaučia deti pravej ohľaduplnosti. Povoľní a mäkkí rodičia málo pomáhajú dieťaťu k sebaovládaniu, takže sa potom u neho bez zábran rozvíja egoizmus.

► Je zarážajúce, že niektorí rodičia utrácajú závratné sumy peňazí a venujú veľa energie na rôzne protekcie, len aby svojim deťom zaistili dobré vzdelanie, avšak v tom najdôležitejšom v živote, v duchovných bojoch a v hľadaní skutočného zmyslu života, ponechajú svoje dieťa odkázané samé na seba a ono sa potom stáva ľahkou korisťou rôznych siekt. Rodičia musia naučiť deti zájmu o duchovné veci. Nezabúdajte im hovoriť o tom, ako Boh pracuje vo vašom živote a ako si vás používa k službe druhým. A, samozrejme, by mali vedieť, že sa za ne a ich konkrétne potreby aj modlíte. Ukážte im silu odpúšťania. Deťom teba vštepovať, že odpúšťanie nie je slabosť ani úloha sebaobetovania, ale hrdinský čin, ktorý oslobodzuje k radosti.

► Naše deti potrebujú cítiť a vedieť,
že im niekto načúva a že vydrží ich nekonečné otázky;
že má niekto na nich čas, na spoločné rozhovory;
že ešte nemusia všetko vedieť, že má s nimi niekto trpezlivosť;
že sa niekto zaujíma o ich pohľad a názor;
že rodičia nelipnú na „večnej“ úlohe najmúdrejších a predstavených, že sa s nimi stretávajú aj ako partneri;
že dospelí nevlastnia pravdu ako hotový majetok, ale že sa sami stále učia;
že život dospelých je hodnoverný.

► Deti sú zrkadlá. Ak sú obklopované láskou, tak ju aj odrážajú. Keď však okolo nich láska chýba, nemajú čo odrážať…

(www.pastorace.cz, rôzni autori)