Uverejnené

VIETE, ŽE TRETIA JÚNOVÁ NEDEĽA, TENTO ROK 20. 6. JE DEŇ OTCOV?

Šťastné detstvo je jeden z najväčších darov, ktoré môžu rodičia dať svojim deťom. (R. Cholmondeley)

Ako to vlastne vzniklo? Existuje viacej verzií o tom, kto a kedy prvýkrát slávil tento sviatok.
Jedna z nich hovorí, že prvýkrát slávili v USA tento sviatok bohoslužbami v Západnej Virgínii v roku 1908. Najväčší impulz k vzniku tohto sviatku dala Američanka, pani Bruce John Doddová zo Spokane v štáte Washington. Jej otec bol veteránom občianskej vojny. Stratil manželku a sám dokázal vychovať svojich šesť detí. Podľa niektorých prameňov už v roku 1909 oslovila pani Doddová člena americkej vlády, aby pomohol presadiť bohoslužby na počesť otcov. Stalo sa a v štáte Washington odvtedy každú tretiu júnovú nedeľu oslavujú Deň otcov.
Podľa iných zdrojov sa návrh oslavovať Deň otcov zrodil v známej celosvetovej organizácii, v Lionskom klube, pričinením jeho chicagského predsedu Hartryho Meeka – termínom prvej oslavy bola tretia júnová nedeľa v roku 1915.
Deň otcov je zakotvený v americkom sviatočnom kalendári od roku 1924, keď prezident Calvin Coolidge ustanovil túto oslavu celoštátnou. Zmyslom Dňa otcov je osláviť podiel mužov na výchove detí, podľa možnosti v ideálnej kompletnej rodine. Preto k trojici jarných rodinných sviatkov, májovému Dňu matiek a júnovému Dňu detí a Dňu otcov, patrí v júni v niektorých krajinách aj Deň rodiny. Vo svete slávia v niektorých krajinách aj Deň babičiek.
V súčasnosti slávia vedno s Američanmi a Kanaďanmi tento sviatok aj napríklad v Brazílii, Veľkej Británii, Francúzsku i Rakúsku. Po roku 1989 sa začal šíriť aj v strednej Európe.
Na Slovensku sa pôvodne oslavoval Deň otcov na Jozefa, teda 19. marca. Medzičasom sa však udomácnil americký variant. Teraz sa slávi Deň otcov vždy 3. júnovú nedeľu.

Najčastejšou oslavou je slávnostný spoločný obed, deti nezabudnú poslať svojim tatkom milé blahoželania. Veď sa im treba poďakovať za všetky opravy v domácnosti, za vysávanie a vozenie autom, za prechádzky a šport, hranie sa s deťmi, za pomoc s úlohami, za milé úsmevy, za každé pohladenie a pusu na dobrú noc. Veď čo by sme si bez ich pomoci a lásky počali? Nech žijú oteckovia, tatovia, tatinovia a tatkovia, ocinovia…!
 
Vyznanie syna otcovi

Otec, Ty si tým človekom, čo mi prezrádzal tajomstvá prírody na jesenných prechádzkach lesom, keď si ma s ľahkosťou niesol na pleciach. Otec, y si človekom, ktorý mi ukázal krásu športu, Ty si bol mojim jediným fanúšikom, keď iní o mne pochybovali. Nespočetne veľakrát si bol mojim záchrancom, či ochrancom. Ruku by si bol dal do ohňa, keď si ma bránil pred inými. A ja ani neviem, či som Ti niekedy poďakoval. Či som Ti povedal ďakujem a či to bolo zo srdca. Teraz mám tú možnosť, a tak vravím ďakujem. Ďakujem otec za všetko, čo si pre mňa urobil, či obetoval. Aj za tie myšlienky, čo Ťa sprevádzali vždy, keď si na mňa myslel.

Dnes tu pred Vami stojím plný očakávaní, čo mi prinesie budúcnosť, som formálne dospelý, no dúfam, že ju budete aj naďalej zdieľať spolu so mnou a že moju vďaku pocítite ešte mnohokrát na kľukatých cestách osudu.
  
Stále spolu, ocko

Na lúke fialiek tam šťastná bola som,
v náručí otcovom, nežnom a láskavom,
vo vôni fialiek na perách s úsmevom,
dieťatko maličké so svojim ocinkom.
Láska nás spájala, radosť a smiech,
život sme ľúbili, neznali hriech,
v Boha sme dúfali, hviezdy nám padali,
vo všetkom kolo nás dobro sme hľadali.
Tie chvíle ďaleko vetrom sú odviate,
ja dnes len pozerám na dieťa vysmiate,
na fotke lásky už nevejú vlásky,
fialky odkvitli, pribudli vrásky.
Ty otec u Boha v nebesiach domov máš,
anjelov na lúkach rajských tam naháňaš,
na svoje dieťatko z fotky si spomínaš,
v srdci ho láskavom na veky schovávaš.

Bol si mi všetkým otec –
učiteľ, priateľ z detstva, vzor,
viem často zvykol som ťa trápiť,
tvrdohlavo snažiac sa svoje presadiť.
Nie nebol som, akým si ma chcel mať,
tak vzdialený som bol od tvojich predstáv…
Jedno však celkom iste viem.
Základ dobrý si mi dal!
Lež v tomto svete otec,
nie všetko sa podarí dobré urobiť.
Pod mojimi činmi ukrytá je láska,
hlboká vďačnosť, rešpekt a obdiv.
Nespomínam si už, na čo som myslel,
vďačný som Bohu zato, že ťa mám,
ľutujem, ľutujem ak ublížil som ti kedy,
tvoj obraz v mojom srdci navždy uchovám.

Verzia pre tlač