Vidím prekvapenie v Tvojich očiach a krásny úsmev, ktorý z nich vyžaruje. Vlastne až teraz si si uvedomila, že už nie som ten malý chlapec s rozbitými kolenami. Mami pamätáš…?

Je to už dávno, keď som otvoril oči a pozrel sa na svet, bol biely a strašne veľký. Mami, dnes som už dospelý a svet je už krásny, farebný. Pozerám sa naň, aj na Teba. Vlastne si sa vôbec nezmenila, si stále tou mamičkou ako prvýkrát. Azda ti pribudlo len pár vrások, mozole na dlaniach, a tiež jeden dospelý syn. Dnes si tu so mnou. Stojím na prahu života, toho ozajstného a cítim, ako na mňa dýcha. Chcel by som ťa chytiť za ruku, tak ako kedysi, keď som bol malý. Vieš mami, trošku sa bojím, bojím sa hlasu, ktorý ma priťahuje, je tajomný. Je to hlas života, mami. Hovorí mi: Si dospelý. Tak veľmi som túžil po tom slove, ale dnes, keď som tak blízko, stále častejšie sa obzerám za seba, tam, do diaľky, kde je moje detstvo. Pamätáš, mami, keď si ma priniesla domov v bielej perinke? Pamätáš sa na autíčko, s ktorým som sa tak rád hrával? Pamätáš sa na moje prvé topánočky? A na môj prvý krok? Vidím ešte dnes krásny úsmev, ktorý vyčarilo na tvojej tvári moje prvé slovo MAMA. A potom jedno ráno si mi dala do ruky lízanku, na chrbát zavesila tašku a kráčali sme spolu do školy. Tešil som sa dovtedy, kým ma od teba neodtrhli, nechápal som to… Potom som priniesol prvú jednotku, mami, ako je to dávno? Sú to sekundy, hodiny, mesiace a roky plynúceho času. Toho času, v ktorom som sa učil žiť. Mami, na čo myslíš? Na to, keď som prišiel prvýkrát neskoro domov? Viem, bola to hlúposť… Ja som však chcel prežiť iba kúsok ozajstného večera, večera v dvojici… Mami, ty plačeš? Neplač, teš sa, som tu, som mladý a som aj starý. Mladý na to, aby som vedel, čo je život, a starý na to, aby som sa pohral so svojim autíčkom. Dnes už viem, čo je život. Krásna lúka plná kvetov, slnko zohrievajúce svet, ľudia, ktorých každodenne stretávam… Ty – s krásnym úsmevom, otec s prísnou tvárou. Život, to je obrovský strom, pod ktorým si môžu oddýchnuť všetci ľudia. Mami, mám ťa veľmi rád a chcem ti v tento krásny deň povedať slovko ĎAKUJEM! Ďakujem za cestu k životu, po ktorej si ma učila kráčať. Ďakujem za tvoje pohladenie, ktoré prišlo vždy, keď som to potreboval. Ďakujem za prebdené noci, v ktorých si spolu so mnou prežívala bolesť a trápenie. Ďakujem… Mami, ďakujem za všetko, ďakujem, za to čo bolo, i za to čo príde…

Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. (Žalospevy 3,25)