Na jar sme uzavreli našu minuloročnú súťaž a teraz vám prinášame vyhodnotenie vašej obľúbenej HÁDANKY PRE VŠETKÝCH. Poďte sa pozrieť na tieto zaujímavé miesta Slovenska, trochu vám ich priblížime:

Ochtinská aragonitová jaskyňa
Jaskyňa je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Nachádza sa v Revúckej vrchovine na severozápadnom svahu vrchu Hrádok. Jaskyňu objavili náhodne pri razení banských chodieb v r. 1954. Priestory jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. V jaskyni sú tri generácie aragonitu. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko dm dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov, ktoré vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary, ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Tento aragonit stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu vytvára drobné vejáriky. Pre jaskyňu je príznačná absencia netopierov.

Beckov
Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12.st. Vápencový útes nad brodom Váhu mal značný strategický význam, a preto tu v 13. st. postavili kamenný hrad. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho moc. V druhej polovici 14. st. sa na Beckove zjavujú Štiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Na prelome 14. a 15. st. pristúpili k jeho honosnej prestavbe. V polovici 16. st. hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v r. 1646 hrad začal chátrať. Požiar v r. 1727 zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený. Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia.

Liptovské Matiašovce
Obec sa nachádza v doline potoka Suchá v nadmorskej výške 623 m n. m. Oblasť Matiašoviec je stabilne osídlená od 6. st. p. n. l., od mladšej doby halštatskej. Sú tu hradiská a sídliská, v jaskyni Dúpnica svätyňa a 3 mohyly – hroby bojovníkov. Územie v údolí potoka Suchá daroval kráľ Ladislav IV. Michalovi a jeho synovi Matejovi, od mena ktorého získala osada pomenovanie. V r. 1348 sa prvýkrát spomína ako osada synov Matejových, v r. 1357 ako Matejova Ves. Jedným z najstarších zemianskych rodov na Liptove je rod Matiašovských z Matiašoviec. Na podnet Ladislava Matiašovského bol v Matiašovciach vybudovaný kostol sv. Ladislava, ktorý patrí medzi najkrajšie na Liptove.

Grandhotel v Starom Smokovci
V centre Vysokých Tatier v Starom Smokovci na Vás už z diaľky dýchne romantika 100-ročného Grandhotela. Je postavený v secesnom slohu a vo svojej bohatej histórii privítal viac ako milión hostí z celého sveta. Budovu dokončili v roku 1904 a krátko na to ju uviedli do prevádzky. Od začiatku bol hotel kategorizovaný ako snobský, prestížny, ktorý mohla navštíviť len finančne a spoločensky najsilnejšia vrstva. Svojim luxusným zariadením, poskytovanými službami a pohodlím patril k najvyhľadávanejším hotelom v celej oblasti Vysokých Tatier.

Bodružal
Obec sa nachádza asi 12 km severovýchodne od mesta Svidník. Cez obec viedla historická cesta, Jozefínka, ktorá v 18. st. spájala Šariš a Zemplín cez Dukliansky priesmyk s Haličou. Ešte dnes sa môžete stretnúť s technicky unikátnou stavbou – s klenutým kamenným mostíkom. Čarovné prírodné krásy obce umocňuje cenný skvost ľudovej architektúry chrám sv. Mikuláša, postavený v roku 1658 v južnej časti obce. Trojdielna drevená zrubová stavba v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ je účelne a harmonicky rozčlenená. Je trojvežová, so stupňovito gradovanými strechami a vežičkami.

Kuneradský zámok
Zámok dal vybudovať gróf Ballestrém v rokoch 1914 – 1916 ako lovecký zámok v duchu modernej secesie podľa vzoru francúzskej architektúry. Blokovú stavbu s prevýšeným stredom oživujú veže, arkády, terasy a vonkajšie schodiská. Vysoké strechy s vikiermi vyvolávajú predstavu gotického sídla. Romanticky pôsobiaci zámok mal obdobne riešené aj interiéry. Mal i vlastnú elektráreň na vodný pohon. Naproti zámku je umelý vodopád, ktorý vytvára odpadová voda z turbínového náhonu. Počas 2. svetovej vojny zámok vypálili, pretože bol sídlom partizánskeho štábu. Roku 1959 zámok zrekonštruovali a odvtedy slúžil pre zdravotné účely.

Nové Zámky
Vznikli v 16. st. na mieste štyroch Turkami zničených obcí. Na pravom brehu rieky vyrástla kamenná šesťuholníková pevnosť, ktorá patrila k najmodernejším fortifikačným stavbám vtedajšej Európy. V r. 1663 Turci obkľúčili pevnosť a s dvestotisícovou armádou bojovníkov ju dobyli. Cisárske vojská ju oslobodili po dvadsaťdvaročnej tureckej okupácii. Oslobodenie Nových Zámkov sa stalo významnou udalosťou a oslavovalo sa vyzváňaním zvonov v celej Európe. Dominantu námestia tvorí rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v rokoch 1584-85. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Počas Bocskayovského povstania kostol veľmi zničili, v čase tureckej okupácie ho prestavali na mešitu. V r. 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar, v r. 1867 zase víchrica zrútila vežu kostola. Postavili ju znova podľa plánov L. Lippera. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže. Obnovu dlažby a interiéru presbytéria vykonali v r.1996.

Štátne divadlo Košice
História divadelníctva v Košiciach má viac ako 600-ročnú tradíciu. Súčasná budova divadla vznikla pred 105 rokmi, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície košického divadelníctva. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta. Adolfa Langa – autora divadla, označuje história za jedného z najnadanejších európskych architektov 19. st. Budova Štátneho divadla je jeho vrcholným dielom. Divadlo je postavené v štýle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie. Exteriér divadla je pýchou mesta, interiér zas poskytuje divákom atmosféru tepla, lesku a luxusu. V tejto architektúre sa v perfektnej symbióze stretáva funkčnosť a účelovosť s architektonickou krásou. Divadlo bolo slávnostne otvorené dňa 28. 9. 1899.

Ľupčiansky hrad
Hrad stojí nad horehronskou obcou Slovenská Ľupča. História hradu siaha do 13. st. Hrad bol súčasťou vena uhorských kráľovien. Vďaka polohe v blízkosti rozľahlých lesov plných poľovnej zveri ho často navštevoval panovník. V r. 1620 sa stal majetkom Széchyovcov. V 19. st. sa stal majetkom uhorského štátu a po požiari v r. 1860 bol upravený na sirotinec, neskôr tu sídlili rehoľné sestry. V čase Slovenského národného povstania v ňom fašisti väznili povstalcov.

Bzovík
Bzovícky kláštor s cistercistským opátstvom založil okolo r. 1130 komes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov. Neskôr tu vzniklo premonštrátske prepoštstvo, ktoré sa postupne stalo najväčším feudálnym panstvom v Honte. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12. st. Opravený kláštorný areál podpálili v r. 1471 Krupinčania. V r. 1530 sa ho zmocnil Žigmund Balassa, vyhnal rehoľníkov a začal s veľkolepou prestavbou na protitureckú pevnosť. Celý bývalý kláštor opevnil vysokým plným múrom so štyrmi nárožnými baštami. Okolo pevnosti bola vodná priekopa s padacím mostom. V 17. st. sa areál stal majetkom jezuitov a po ich zrušení majetkom ostrihomského seminára. V r. 1925 Bzovícke panstvo zaniklo. Počas 2. svetovej vojny bol ťažko poškodený, v súčasnosti sa čiastočne reštauruje a čiastočne konzervuje.

Veľký Kamenec
Zrúcanina hradu stojí na vyvýšenine pri obci Veľký Kamenec, ležiacej v najjužnejšej časti Východoslovenskej nížiny. Hrad postavili v 13. st., po tatárskom vpáde. V r. 1451 ho dobyl Ján Jiskra. Keď v r. 1458 obsadilo hrad kráľovské vojsko, podpísali na ňom mierovú zmluvu medzi Jiskrom a Jánom Hunyadym. Koncom 15. st. vykonali Soósovci na hrade veľké opravy a vybudovali veľké opevnenie. V r. 1672, keď sa vtedajší majiteľ Juraj Soós aktívne zúčastnil Vesselényiho povstania, cisárske vojsko hrad zbúralo. Dnešný takmer trojuholníkový pôdorys zrúcanín hradu vznikol pri prestavbe v 15 storočí. Súčasťou areálu je aj valové opevnenie a múry siahajúce až po kostol pod hradom, ktorý mohol byť jeho časťou.

Renesančný kaštieľ v Humennom
Kaštieľ dala vybudovať bohatá feudálna rodina Drugethovcov v rokoch 1619-1641 na mieste vypálenej kúrie. Prvá zmienka o kaštieli aj o kúrií je z r. 1449. Veľké stavebné obdobie nastáva po r. 1619, postupne vznikala veľká budova štvorcového pôdorysu s ústredným dvorom a mohutnými štvorcovými nárožnými vežami. V 2. polovici 18. st. sa opäť zmenil vzhľad kaštieľa, dostal podobu barokových stavieb. Posledná úprava kaštieľa pochádza z 2. polovice 19. st. a zasiahla iba interiér. Autorom tejto prestavby bol Alexander Andrássy, ktorý zriadil okolo kaštieľa park – vpredu francúzsky a smerom na východ anglický. Po 2. svetovej vojne zhorela strecha na kaštieli a stavba bola poškodená. Dnes je sídlom Vihorlatského múzea.

Slovenský raj
Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami. Slovenský raj má rozlohu asi 210 km². Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Najvyšší vrch je Veľká Knola (1266 m n. m.). Kaňony, tiesňavy, rokliny a doliny: Biela dolina – Piecky, Čierna dolina, Kláštorská roklina, Kyseľ, Malý Sokol, Prielom Hornádu, Sokolia dolina, Stratenský kaňon, Suchá Belá, Veľký Sokol, Tiesňavy, Zadná diera, Zejmarská roklina, Zelená roklina. V Slovenskom raji je bohatý podzemný kras, nachádza sa v ňom až 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa.

Likavka
Zrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov. Objednávateľ výstavby hradu je neznámy. Podľa niektorých ho postavili templárski rytieri, iní za jeho budovateľa pokladajú majstra Tomáša Csókaköiho, kráľovského vrátnika a liptovského išpána. V r. 1315 ho dostal od Karola Róberta ako donáciu majster Doncs, ktorý ho dal rozšíriť. Hrad mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. V r. 1431 – 1434 bol v rukách husitov, od r. 1435 ho vlastnili Hunyadyovci. Hrad bol pomerne skromným sídlom. Patril Zápoľským, Krušičovcom, Illesházyovcom, Thökölyovcom. Po potlačení Thökölyho povstania v r. 1670 pripadol eráru. Bolo tu ubytované vojsko, slúžil ako župná väznica. V r. 1707 ho na rozkaz Františka Rákocziho II. zničili. Odvtedy chátra.

Jedlinka
Gréckokatolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Jedlinke pochádza z r. 1763. Je to typický lemkovský variant trojdielnych a trojvežových zrubových chrámov rusínsko-ukrajinského regiónu. Interiérová výzdoba pochádza zo 17. a z 18. st. Nachádza sa tu najvzácnejší a najkompletnejší rokokový ikonostas na Slovensku s oltárom Narodenia Panny Márie z r. 1780. Interiér dopĺňajú vzácne drevené barokové svietniky a liturgické knihy zo 17. st.

Neogotický kaštieľ Veľké Uherce
Pôvodne bol renesančný a postavil ho v r. 1622 Michal Bošány. V 18. st. bol zbarokizovaný a v r. 1845-1860 úplne prestavaný Thonetovcami v romantickom neogotickom slohu s ponechaním časti pôvodných miestností na prízemí. Po r. 1945 bola v kaštieli zriadená škola. Po r. 1990 patril dočasne kancelárii prezidenta, potom bol majetkom obce. Dnes je kaštieľ opäť v rukách potomkov rodiny Thonetovcov. Na druhom podlaží sú reprezentačné miestnosti s vyrezávanými drevenými stropmi, stenami obloženými drevenými obkladmi a vzorovým parketom. Fasáda budovy je členená bohatými neogotickými architektonickými článkami. V obci v r. 1869 Michael Thonet založil fabriku na ohýbaný nábytok.

Kremnica
Je to starobylé banské mesto s tradičným mincovníctvom, prvá písomná zmienka o ňom je doložená z r. 1328. Mestský hrad vznikal postupne od 13. až do 15. st. ako komplex budov rôzneho poslania. Obranný systém hradného areálu pochádza zo 14. st. a spevňovali ho bašty. Opevnenie hradu je gotické a nadväzuje na opevnenie mesta. Karner sv. Ondreja je najstarším objektom hradu – pochádza z polovice 13. st. Je to dvojpodlažná kruhová stavba. Dominantou mesta i areálu hradu je dvojloďový neskorogotický kostol sv. Kataríny (Katarína je patrónka mesta), ktorý vznikol prestavbou staršieho objektu. Organ je porovnateľný s parametrami organov európskej úrovne. Hlavný a štyri bočné oltáre sú bohato zdobené a pozlátené.

Zvolenský zámok
Pôvodné sídlo moci sa nachádzalo nad sútokom Slatiny a Hrona na strmom brale v hrade z 12. st., dnes známeho ako Pustý hrad. Kvôli jeho neprístupnosti sa v r. 1360-1382 uhorský kráľ Ľudovít I. z Anjou rozhodol na inom mieste postaviť nový, gotický poľovnícky zámok podľa vzoru talianskych mestských kastelov. Pôvodne slúžil na ubytovanie a pohodlie kráľovských hostí, bol obľúbeným sídlom a majetkom kráľovnej Barbory i kráľovnej Alžbety, žili tu Ján Jiskra z Brandýsa, Matej Korvín, Mária Habsburská a od r. 1626 ho vlastnila rodina Eszterházyovcov. V r. 1382 bol dejiskom zásnub ich dcéry Márie a Žigmunda Luxemburského. Zámok bol obnovený na prelome 15. a 16. st. J. Thurzom. Hrad renesančne upravili dobudovaním ďalšieho poschodia, nárožných veží, v dôsledku tureckého ohrozenia pribudli aj strieľne, vonkajšie opevnenie a delostrelecký bastión. Zámok obývala stála vojenská posádka. V 18. storočí prešiel zámok poslednou veľkou prestavbou v barokovom slohu. Z tohto obdobia sa nám zachoval drevený kazetový strop v Kráľovskej sieni, na ktorom je vyobrazených 78 portrétov rímskych a nemeckých cisárov. Dôležitou súčasťou hradu bola poschodová kaplnka. Dnes sa v ňom nachádza Slovenská národná galéria.

Odmenu posielame:
Stančeková Ľubica, Hybe