Ľud môj, čo som ti urobil?
Čím som ťa zarmútil?
Odpovedz mi…

Azda tým, že som ti dal celú zem a jej bohatstvo – obilie, vinice, naftu, uhlie, atómy?
Vy sa týchto darov najprv zmocňujete, namiesto toho, aby ste ich rozdeľovali –
a potom ich používate k vojnám, a tak ich premárnite alebo znehodnotíte.

Alebo tým, že som ti dal život a silu?
Vy ju zneužívate na ničenie života a na prenasledovanie slabých.

Tým, že som ti dal reč, aby ste sa medzi sebou mohli dorozumieť?
Slúži vám len na lož a skrývanie myšlienok srdca.

Tým, že ja, Stvoriteľ, som prišiel na zem medzi vás ako prostý človek,
tesár s drsnými upracovanými rukami?
A vy ste mi ruky prebodli a pribili ma na kríž.

Tým, že som ti zanechal svoj odkaz, svoje slovo, aby učilo ľudí skutočne sa milovať?
A vy tomuto slovu nechcete načúvať, a potom sa čudujete, že sa vám nič nedarí…

Čím som ťa zarmútil?
Odpovedz mi…
Ľud môj, čo som ti urobil?

JEŽIŠ KRISTUS – NAJVÄČŠIA OSOBNOSŤ V DEJINÁCH ĽUDSTVA

Nemal sluhov, a predsa Ho Pánom volali,
nemal univerzitné vzdelanie, a predsa Ho Majstrom volali,
nemal lekársku kvalifikáciu, a predsa bol najväčším Lekárom,
nemal armádu, a predsa sa Ho báli,
nevyhral jedinú vojnu, a predsa si podmanil celý svet,
nespáchal žiadny zločin, a predsa Ho ukrižovali…
a keď umrel, pochovali Ho do požičaného hrobu.
Ale vstal z mŕtvych a aj teraz prebýva medzi nami!
Keď veríš v Pána Boha a Jeho Syna Ježiša,
nenechaj si túto dôležitú správu pre seba!
Veď Ježiš nám hovorí: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi,
aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.
Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem
pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. (Matúš 10, 32-33)

JEŽIŠU UKRIŽOVANÝ – TY SI MOJA MOC

Keď bolesť ovládne mi dušu
a obzor stemnie ako noc,
keď bolesť drví moje srdce,
ukrižovaný Ježišu – Ty si moja moc.

Keď sa v duši bôľom šerí,
keď bez oddychu zápasí,
a keď srdce horkosť zviera,
Ježišu môj – Ty nádej mojej spásy si.

Tak ubieha deň za dňom…
Duša zúfalstvom sa sýti
a srdce utápa sa v slzách –
a predsa: Ty mi ako žiara svietiš.

Keď kalich horkosti už preteká
a všetko sa spiklo proti mne,
keď duša trpkú samotu prežíva,
Ježišu môj – Ty ochrániš ma, viem.

Keď vyprahnutá duša smädno
prijíma Božie odpúšťanie,
vtedy srdce láskou všetko dokáže
cez Božie premieňanie.

(podľa F. Kowalskej)

ČLOVEK BY SI ZÚFAL, KEBY…

Človek by si zúfal, keby sa nedíval na Teba,
ktorý všetko trpké
akoby zázrakom premieňaš na sladké…
Keby nehľadel na Teba pribitého na kríž,
ponoreného do smrti, ktorá neumiera…
tam si nám dal život,
nekonečný život,
ktorý nás teraz uchvacuje –
a my ho žijeme v opojení.
Stačí nám,
že sa ti aspoň trochu podobáme,
že môžeme spájať svoju bolesť s Tvojou
a ponúkať ju Otcovi.

Aby sme my mali Svetlo – Tebe pohasol zrak.
Aby sme my mali jednotu – Ty si okúsil odlúčenie od Otca.
Aby sme my mali múdrosť – Ty si sa stal prostým.
Aby sme boli znova zaodiati nevinnosťou – Ty si sa stal hriechom.
Aby bol Boh v nás – Ty si prežíval odlúčenie od Neho.

(podľa Ch. Lubichovej)