Dňa 1. septembra 2009 bude z pražského hlavného nádražia vypravený špeciálny vlak označený Winton Train, ktorý pôjde z Prahy do Londýna.
Tento vlak bude symbolizovať neporaziteľnú túžbu po slobode a jasné vyhlásenie odporu proti nacionálnej, etnickej či náboženskej nenávisti, ktoré sú dodnes vo svete aktuálne. V dobových vagónoch ťahaných parnou lokomotívou (vlak sa bude podobať práve tým vlakom, ktoré vypravil v r. 1939 Sir Nicholas Winton z Prahy a ktoré odviezli stovky nielen židovských detí do bezpečia pred Hitlerovým „konečným riešením“) budú cestovať niektorí potomkovia Wintonom zachránených detí. Spolu s nimi nastúpia do vlaku aj študenti a významné európske osobnosti. Odchod vlaku z Prahy, priebeh cesty a triumfálny príjazd na Liverpoolské nádražie v Londýne budú sprevádzať rôzne kultúrne a spoločenské akcie. Vlak by mal privítať osobne sám Sir Nicholas Winton.
Pasažiermi bude prvá, druhá či dokonca tretia generácia detí, ktoré Sir Nicholas zachránil. Vlak bude pokračovať cez Nemecko na holandské pobrežie. Tam sa pasažieri nalodia na loď, ktorou sa dostanú do Anglicka, kde budú opäť pokračovať vlakom až na nádražie Liverpool Street Station. Tam by ich mal čakať v tom čase už storočný Nicholas Winton, ktorého chcú pozdraviť a poďakovať sa mu.
Celý projekt bude spomienkou na záchranné akcie, ktoré sa konali presne pred 70 rokmi! Súčasne sa uskutočnia aj literárne, fotografické a výtvarné súťaže pre študentov stredných a vysokých škôl (viac na http://www.wintontrain.eu/ ). Projekt nadväzuje na svetoznámy dokument režiséra Mateja Mináča Sila ľudskosti a na jeho nový filmový projekt Nickyho rodina.
Sir Nicholas Winton je britský maklér a humanitárny pracovník (narodil sa 19. 5. 1909 v Londýne). Narodil sa v rodine nemecko-židovského pôvodu, pochádza z troch detí. Rodina sa prisťahovala v r. 1907 z Nemecka do anglického Hampstedu, tu malý Nicholas vychodil základnú školu. V tom čase si jeho rodina zmenila pôvodné meno Wertheimer na Winton. Nicholas navštevoval vyššiu strednú školu, neskôr internátnu školu v Stowe. Vďaka svojmu profesorovi matematiky prenikol do tajov čísel, čo neskôr ovplyvnilo výber jeho povolania. Najprv pracoval vo Vojenskej banke, neskôr osišiel do Hamburgu, kde si zriadil prax v bance Behrens. Súčasne aj študuje univerzitný kurz teórie sociálnej ekonomiky. Potom odišiel do Berlína, kde pracuje v banke Wassermann. V r. 1931 odchádza do Francúzska, kde pracuje pre Národnú banku v Paríži. Po návrate do Londýna pracuje pre niekoľko bánk. Tu si vďaka rodine, príbuzným a priateľom, ktorí začínajú utekať pred Hitlerom z Nemecka, začína uvedomovať hroziace nebezpečenstvo nacizmu.
Pred Vianocami r. 1938 sa Nicholas Winton chystal lyžiarsku dovolenku, avšak po telefonáte priateľa Martina Blaka sa rozhodol ísť namiesto do Švajčiarska priamo do nepokojnej Prahy, kde začal okamžite organizovať záchranné misie prevažne židovských detí, ktorým hrozila smrť v nacistických vyhladzovacích táboroch. Na vlastné riziko, bez mandátu vlád, spravodajských služieb či nejakých medzinárodných inštitúcií, zachránil 669 detí. Jeho prosbe o azyl pre tieto deti vyhoveli len v jeho rodnej krajine – v Británii a vo Švédsku. Z Prahy vypravil niekoľko vlakov a v Británii zohnal pre ne adoptívnych rodičov. Plánovaný vlak 3. septembra 1939 s 250 deťmi už z Čiech neodišiel. 1. septembra sa totiž začala vojna. Žiadne z týchto 250 detí ju neprežilo.
Dlho sa o Nicholasovi Wintonovi nevedelo. Až raz našla jeho manželka na povale ich domu zaprášený kufor, v ktorom boli detské fotografie a doklady, ktoré mali deti zavesené na krku pri odchode z Československa. O tejto akcii však od Wintona nikdy nepočula. Teraz jej povedal, že na to už celkom zabudol. Wintonova manželka odovzdala dokumenty historičke Elisabeth Maxwell, ktorá zorganizovala stretnutie Nicholasa Wintona so zachránenými deťmi v televíznom programe BBC. Počet ich potomkov je okolo päťtisíc. Niektorí z nich boli alebo ešte stále sú významné osobnosti. „Wintonove deti“, ktoré vďaka nemu prežili vojnu, sa až po päťdesiatich rokoch dozvedeli, komu vďačia za život.
Nicholas Winton dostal mnohé ocenenia. Prezident Václav Havel mu udelil rad T. G. Masaryka, britská kráľovná Alžběta II. ho v r. 2003 menovala Sirom. Dokonca bola po ňom pomenovaná planétka, objavená v juhočeskom observatóriu Kleť v roku 1998.
Winton dnes skromne hovorí: „Tie deti potrebovali pomoc a ja som bol schopný im ju poskytnúť. Nič viac a nič menej.“ A dodáva: „Neviem, prečo to napadlo práve mňa. Keby som to nebol ja, tak to bude určite niekto iný.“
My sme pripravili rozprávanie jedného zo zachránených detí, Tomáša Graumanna. Nájdete ho v našej ponuke pod označením ST14.
