Milosť Veľkej noci sa neobmedzuje na jediný deň. Jej jasný lúč predsa nezapadá, je vždy pripravený osvietiť toho, kto po ňom túži…

Tento sviatok nás sprevádza všetkými ťažkosťami života. Boh nám ponúka radosť zo spasenia, ktorá z tohto sviatku vyžaruje. Keď nám Pán prikázal, aby sme ho nasledovali, nebolo to preto, žeby našu službu potreboval, ale preto, aby nám dal spásu. Nasledovať Spasiteľa znamená mať účasť na spáse.
Utrpením Pán prešiel zo smrti do života a otvoril cestu nám, ktorí veríme v jeho vzkriesenie, aby sme tiež prešli zo smrti do života. Prežiť Veľkú noc, t. j. prejsť zo smrti do života, znamená veriť vo vzkriesenie. Nie je nič veľké veriť, že Ježiš zomrel, tomu veria aj pohania a bezbožníci. Skutočne veľkou vecou je veriť, že vstal z mŕtvych. Vierou kresťanov je Kristovo zmŕtvychvstanie. Veríme v to, čo táto viera obsahuje: Kristus je živý. Je víťazom nad hriechom a smrťou. Nevstúpil na nebesia, aby zmizol z dejín sveta, akoby tu nikdy nebol. Vystúpil hore potom, ako zostúpil do najhlbšej temnoty hriechu a smrti a z tohto krátera, ktorý nikoho nepustí, vyšiel živý. A ešte viac: tam, v konečnej stratenosti, tam zvíťazil.
Vzkriesený Kristus prebýva v srdci človeka. Je páliacim plameňom, ktorý ho vždy znova a znova znepokojuje hladom po spravodlivosti a láske, túžbou po živote a pravde. Je v loďke času a súčasne stojí na brehu večnosti. Miluje ho, preto dal zaňho svoj život – v tom je jeho tajomstvo. A vstal z mŕtvych! Aj v tvojom dnes srdci tíško šepká: “Ja som to, neboj sa!“
Vzkriesený Kriste, ty nás berieš takých, akí v hĺbke srdca sme. Preto nemusíme čakať, kým sa naše srdce zmení, aby sme potom mohli za tebou ísť. Ty ho predsa môžeš a aj chceš premeniť sám! Tvoj hlas rozjasní našu noc a v nás sa otvoria brány chvál. Preto chváľme deň vzkriesenia! Naplňme sa svetlom! Kristus Boh nás previedol zo smrti do života a zo zeme do neba. Nech plesajú nebesia a raduje sa zem! Amen!