12. stretnutie sestier Evanjelickej aliancie SR od 27. 4. – 1. 5. 2007 v Domove J. A. Komenského v Račkovej doline pravdepodobne získa prívlastok „historické“. Uskutočnilo sa za najnevhodnejších podmienok (prestavba 2. poschodia počas chodu domova) a zúčastnilo sa nás na ňom doposiaľ najviac (107 účastníkov, z toho 4 deti a 2 muži). Na stretnutí sme prijali bohatý stôl požehnania duchovných darov, ktorý mnohonásobne prevýšil naše nepohodlie (prestavba budovy, niektoré sestry boli ubytované pre nedostatok miesta v Pribyline a vo Vavrišove).
„Ne, neprosím, bys k žití sílu dal mi a slávu, čest…
Ne, neprosím Tě ani za lesk zlata…
Ni za vítězné boje neprosím…
Ba, neprosím, bys na života pouti mi rozlil jas!…
Jen ve své lásce, která nemá hranic,
jak malé dítě nech mne spočívat…“ (Mária Rafajová: Modlitba)
Áno, od prvej chvíle sme sa vložili do Pánovej náruče plnej lásky, tepla a požehnania. Nič nemohlo prekaziť Jeho dielo, lebo On je Majster nad majstrov a nič a nik neunikne spod Jeho kontroly.
Na stretnutie sme si mali doniesť malú vázičku. Všetky boli vystavené na jednom stolíku, každá iná, jedinečná, podobne ako my, ktoré sme sa tam zišli, aby sme sa dávali formovať obnovením mysle podľa Božej vôle.
Hneď v prvý večer sme spolu so sestrou farárkou Vlastou Vetrecínovou vyskúšali, ako sa pod teplom našej dlane tvrdý kúsok plastelíny začína meniť na tvárnu hmotu. Hrnčiar, ktorý chce z vymiesenej a zmäknutej hliny urobiť napríklad vázu, musí ju položiť na hrnčiarsky kruh. Ale až keď ruku postupne vtláča dovnútra hlinenej hmoty, začne sa z nej formovať želaný tvar. Tak je to aj s nami. Až keď sa nás Pán Ježiš dotýka zvnútra, vtedy sa začne meniť náš charakter.
Počas prednášky Želky Malátovej „Poznaj seba“ sme si mohli zopakovať vedomosti o typoch ľudskej povahy – sangvinikovi, melancholikovi, cholerikovi a flegmatikovi a dokonca si aj urobiť test osobných vlastností. Zistili sme, že ťažko zmeníme vrodené vlastnosti dané naším Stvoriteľom. Mnoho našich zlých vlastností však zmeniť môžeme. Musíme však poznať Boha, ktorý nás chce formovať. K tomu nás vo svojej kázni v nedeľné dopoludnie vyzvala sestra Marianna Sláviková. Keď chceme niekoho poznať, musíme sa s ním najskôr stretnúť. Kto sa stretol s Pánom Ježišom, ako to bolo aj pri apoštolovi Pavlovi, v jeho živote nastala zmena, ktorá je poznávacím znamením stretnutia sa s Bohom. Kto poznáva Boha, mení sa, necháva sa formovať ako Saul („vyprosený“) na Pavla („malý“). Boh nás učí pokore: „On musí rásť a ja sa musím menšiť.“ (Ján 3:30). Je ťažké byť v Pánovej škole. On rúca rebríček našich hodnôt, ale je úžasný vo svojej láske a jedinečne múdry vo svojej výchove. Mnohé z toho, čo sa zdalo pred stretnutím s Pánom nemožné, sa po stretnutí s Ním mení na možné. A naopak, mnohé z toho, čo vyzeralo pred stretnutím s Ním úžasné, začína blednúť.
Príjemné duchovné občerstvenie a hodnotné doplnenie témy formovania nám priniesli vzácni hostia – brat farár Samuel Linkesch s manželkou Annou a jej rodičmi Hreškovcami. Spolu s nimi sme sa zamýšľali nad otázkou, prečo sa máme nechať formovať. Boli sme stvorení na Boží obraz, ale tento obraz v nás je porušený, skreslený. Potrebujeme sa poddávať Jemu, aby sme sa viac a viac podobali na Neho. (Rimanom 8:29).
Pán Boh nás formuje cez svoje Slovo plné lásky, aj cez ľudí, ktorí nemusia byť vždy pekní, láskaví, dobrotiví, ale mnohokrát sú aj bezcharakterní, neznesiteľní, ovládaní alkoholom,… Jeho formujúca dlaň sa nás dotýka aj cez okolnosti (rodinné, pracovné, …) Ako dokonale vie vystihnúť, kedy má použiť jemnosť a kedy pevnosť svojich rúk!
Ak je váza vyformovaná, prechádza ohňom. Hrnčiar ju musí vypáliť, aby bola trvácna, lesklá… Aj my často musíme prechádzať ohňom skúšok, ale náš Pán nedovolí, aby sme boli pokúšaní nad naše sily.
Najhlbší dojem vo mne osobne zanechal nedeľný večer, počas ktorého nám Janka Nagajová a manželia Dvořákovci priblížili život a dielo sestier Royových a Márie Rafajovej. Bola to svätá chvíľa, v ktorej sa nás dotýkalo samotné nebo.
Sestry Royové aj Mária Rafajová sú nádherným príkladom života, ktorý bol formovaný Stvoriteľom, podľa Jeho vôle. Veď On jediný vie, čo je pri nás deformované. Niet iného spôsobu, iba cesta poslušnosti.
Sestra Janka vyznávala, ako život a tvorba sestier Royových ovplyvnili jej život i jej tvorbu. Ja tiež musím vyznať, že tvorba Kristíny Royovej ovplyvnila môj život. V Pána Ježiša som uverila ako 42-ročná. I keď vekom staršia, ale duchovné novorodeniatko, ktoré potrebovalo drahocenné „materinské mlieko“. A tak po dúškoch som prijímala nové a nové časti z jej tvorby, ktoré, vďaka Bohu, uzreli svetlo sveta a môžu sa slobodne vydávať.
Myslím si, že všetci sa potrebujeme navrátiť k svojej prvej láske a pripomenúť si chvíľu, v ktorej nás navštívil Kráľ z výsosti a daroval nám „dukát“, ako to úžasne opísala sestra Mária Rafajová v jednej básni. S bázňou čítam jej verše skúmajúc, aký dar do môjho srdca vložil Pán Ježiš. Ukryla som ho, alebo ho premieňam na „meďáky“?
Boli sme vďační aj za to, že všetko, čo sme smeli počuť, nebola iba teória. Veď i v dnešných časoch máme pred očami životy tých, ktorí sa dali Pánovi formovať. Aj vzájomné rozhovory, svedectvá a modlitby nás povzbudzovali k tomu, aby sme prijaté oslovenie nenechali odoznieť, ale aby sme sa dávali aj vo všedných dňoch naďalej formovať na Boží obraz a na Jeho slávu.
(Mária Porubská)
