Pre väčšinu ľudí je láska čosi neurčité. Keď o nej hovoria, ani vlastne poriadne nevedia, čo majú na mysli. Láska je však tou najvznešenejšou prednosťou, ktorú dáva jedna osoba druhej.

V duchovnej oblasti si taký zvrchovaný nárok robí Ježiš Kristus. Obyčajne na začiatku, keď sa Božia láska vyliala prostredníctvom Ducha Svätého do nášho srdca, nie je ťažké mať Ježiša na prvom mieste. Pravá láska pochádzajúca od Boha sa však neprejaví na nás za jeden deň. Niektorí sa do nej môžu aj nútiť, avšak čoskoro budú unavení a sklamaní.
Duch Svätý nám zjavuje, že si nás Boh nezamiloval preto, že by sme toho boli hodní, ale preto, že to je vlastne Božia prirodzenosť. A teraz nám prikazuje, aby sme aj my tak milovali druhých. Hovorí: Privediem k vám veľa rôznych ľudí, aj im musíte dať svoju lásku. Tak, ako som ju dal ja vám. Nesmie to byť len nejaká povýšenecká láskavosť voči niekomu, kto je mi nepríjemný. Stačí si spomenúť a zamyslieť sa nad tým, ako úžasne Boh jednal so mnou, s akou trpezlivosťou a milosťou. Poznanie, ako bezhranične ma Boh miloval, ma prinúti k tomu, aby som išiel do sveta a rovnako miloval všetkých ľudí. Som pripravený stotožniť sa s Pánom Ježišom natoľko, aby mojím prostredníctvom neustále prúdil Jeho život a Jeho vľúdnosť? (Oswald Chambers)