Niekedy sa nám zdá, že sme padli do tmy, v ktorej nevidíme ani na krok, nevidíme žiadne východisko, žiadnu pomoc. Prečo? Viete, že to nás Boh vedie temnotou, aby nás naučil načúvať svojmu hlasu a poslušnosti?

Aj spevaví vtáci sa učia spievať za tmy. Nás Boh prikrýva „tieňom svojej ruky“ dovtedy, kým sa Ho nenaučíme počuť. „Čo vám hovorím v tme…“ – keď vás Boh postaví do tmy, stíchnite a dávajte pozor. Stojíte práve teraz v tme, nerozumiete tomu, čo sa okolo vás deje, máte zatienený svoj život s Bohom? Ak áno, tak zostaňte ticho! Keď v tme otvoríte ústa budete hovoriť v zlom rozpoložení – tma je totiž čas na načúvanie. Nehovorte o tme s inými ľuďmi; nehľadajte jej príčinu v knihách; len jednoducho načúvajte Bohu a potom Ho poslúchnite. Ak budete hovoriť s inými ľuďmi, nebudete počuť, čo hovorí Boh. Ak ste v tme, len načúvajte a Boh vám zverí pre niekoho vzácne posolstvo, ktoré budete môcť doručiť, až znova vyjdete na svetlo.
Po každom období tmy by sme mali okúsiť zmes potešenia a pokorenia. Ak prežívame len potešenie, je otázkou, či sme Boha vôbec počuli. Mali by sme byť potešení, že sme Ho počuli hovoriť; viac by sme však mali prežívať pokorenie z toho, že nám to tak dlho trvalo! Potom vyznáme: To mi ale trvalo, kým som počul a pochopil, čo mi chcel Boh povedať! Veď mi to hovoril celé dni, ba dokonca týždne! Keď Ho začujete a pochopíte, dá vám aj dar pokory, ktorý pôsobí mäkké srdce – dar, ktorý vás vždy povedie k tomu, aby ste Bohu načúvali v takúto chvíľu.

Čo vám hovorím vo tme, povedzte vo svetle, a to, čo počujete v ucho, hlásajte po domoch. (Matúš 10,27)

(Oswald Chambers)