Milí priatelia, je tu opäť jeseň – čas, ktorý sa spája so zberom úrody na poliach, v sadoch i v záhradkách. Nastal čas zhromaždiť výsledky celoročnej práce, trpezlivého úsilia a snahy. Pestovateľa najviac poteší, keď na jeseň môže držať v rukách zdravé krásne vyfarbené a dozreté plody, výsledok svojej celoročnej námahy. Skrýva sa za tým mnoho úsilia vynaloženého nielen od jari do jesene, ale pri ovocných stromoch aj v priebehu niekoľkých rokov. Aby bol strom zdravý, aby prinášal dobré ovocie, treba sa oň s láskou starať. Bohatá úroda totiž nepríde sama od seba, výsledok však stojí za to!

Podobne je to aj s naším životom. A tak by sme sa mali občas zamyslieť: Ako vyzerá naša duchovná žatva? Ako vyzerá ovocie našej misijnej práce? Prinášame vôbec nejaké ovocie? Pracujeme usilovne na poli sveta, kam nás Pán Ježiš vyslal rozsievať evanjelium? Sme radostnými svedkami Jeho vzkriesenia?
Okrem toho by sem sa mali zamyslieť ešte nad jednou vecou: nad vďačnosťou v našom živote. Skutočnú vďačnosť totiž môžeme prežiť len vtedy, keď si uvedomíme, že všetko, čo máme – či už ide o veci hmotné alebo nehmotné – máme len z milosti, lásky a štedrosti nášho Pána Boha. To má byť hlavný dôvod našej vďačnosti a chvály. Lebo nič, naozaj nič, nie je v našom živote samozrejmé – ani život sám. Nie sme suverénnymi pánmi sveta, ani svojho života, dokonca ani svojho času nie. Preto by sme ho mali správne využiť a usilovne pracovať na Božom diele. Berme vážne všetky výzvy Písma a pracujme, kým ešte máme čas. Nebude to pre nás ťažké ani nemožné, keď v tom budeme vidieť príkaz lásky.