Blížia sa vianočné sviatky, ktoré sú zvláštne tým, že vtedy viac myslíme na svojich najbližších a snažíme sa im urobiť radosť nejakým milým darčekom. Pre mnohým Vianoce znamenajú hlavne kopy darčekov. A tak využime aj my túto príležitosť a povedzme ľuďom vo svojom okolí o pravom zmysle Vianoc.

Povedzme im o tom naúžasnejšom dare, aký kedy ľudstvo dostalo, o Božom dare človeku. O možnosti záchrany človeka v Ježišovi Kristovi – a ponúknime im ho tak, aby ho túžili a aj dokázali prijať, ako prijímajú dary malé deti. Hoci aj ako malý chlapček z nasledujúceho príbehu: Malý chlapec Branko pred oslavou svojich narodenín povedal mamičke: „Chcel by som si pozvať tisíc hostí!“ Mamička sa usmiala: „Koho všetkého máš na mysli?“ Chlapec vyratúva: „Moji priatelia Lukáš, Tomáš a Evička… a, samozrejme, teta Hanka a strýko Jakub.“ „Aha, tak to už je prvých päť z tej tisícky! Kde však zoženieme toľko koláčov, tanierov a hrnčekov?“ pýta se mamička. „No… – to by si mohol každý z nich priniesť so sebou,“ vyriešil hneď problém Branko. „A kde si všetci posadajú?“ „Tak si každý ešte prinesie aj stoličku…“ premýšľa chlapček, no po chvlíli dodá: „Lenže to by už nemali voľné ruky na darček pre mňa! A darček je predsa to najdôležitejšie!“ Možno tento malý príbeh vyvolal na našich tvárach ľahký úsmev. Lenže na deťoch naozaj vidno, po čom túžia. A dajú to aj úprimne najavo. To len my dospelí hovorievame: „Ale to nemuselo byť. Načo ste si robili starosti. Veď si to ani nezaslúžim.“ Áno, väčšina darov je nezaslúžená a často prekvapujúca.

Aj Pán Boh nás obdarúva každý deň. Zaslúžime si jeho pozornosť a jeho dary? A predsa nám ich dáva! A praje si, aby sme sa nechali obdarovať, aby sme jeho dary prijímali z čistého a úprimného srdca – ako deti!

Pripomeňme túto Božiu štedrosť ľuďom naokolo. Ukážme im, ako ich Boh miluje a ako túži, aby boli v Ňom všetci bohatí!