Vyrastala som v rozdelenej, neveriacej rodine. Bola som uzavretá do seba a zúfalo som túžila po láske. Vzhľadom na to, že som vo svojich 17 rokoch stále vyzerala na desať, ušlo sa mi veľa posmechu. Mojimi spoločníkmi sa stali depresie a strach. Nikto o tom nevedel, len Boh, ktorého som však vtedy ešte nepoznala.

V roku 1990 som podstúpila ťažkú operáciu hlavy, po ktorej som musela užívať silné hormonálne lieky. Od nich som veľmi pribrala a to moje biedne sebavedomie vôbec neposilnilo. Vtedy som sa dozvedela o Bohu a začala som bližšie poznávať Jeho lásku. Silno som sa k Nemu primkla, avšak moja túžba po mužovi, ktorý by ma mal rád a ktorého by som aj ja mohla milovať, nezmizla. Ale ten môj zaguľatený vzhľad! Nemohla som sa zmieriť s tým, že nie som štíhla. Dlhé roky ma to trápilo, nakoniec mi však pomohol Boh a ja som sa dokázala prijať taká, aká som.

O niečo neskôr, 25. mája, som na oslavách 10. výročia BTM pomáhala pri registrovaní hostí. Vedľa mňa stál Martin. Spoločne sme sa venovali hosťom. Ani na okamih ma nenapadlo, žeby tento vysoký, štíhly, mladý muž mal byť mojím vyvoleným. Bola to však Božia vôľa. Neskôr som si spomenula na svoju modlitbu: Bože, daj mi muža podľa Tvojho srdca a ja ho prijmem. Chvíľu mi trvalo, kým som to všetko pochopila. Keď sme sa však s Martinom spoznali lepšie, prijala som ho ako svojho vyvoleného. Vzali sme sa koncom novembra 2002. Čo dodať? Že je nádherné počúvať, že som krásna a milovaná – a to teraz počúvam často…

Renáta Kučerová