Uverejnené

SVEDECTVO

Boh urobil veľa vecí v mojom živote a ja cítim, že si to nemôžem nechať iba pre seba. Preto som sa rozhodla, že Vám napíšem moje svedectvo. Ak sa rozhodnete uverejniť ho, a ak to bude Božia vôľa, nech to Pán požehná.

Pred pár rokmi som bola na stretnutí mladých v Altötingu. Moje srdce bolo vtedy veľmi zranené, a tak som závidela všetkým, ktorí s radosťou chválili Pána. Mala som zranené srdce, pretože sa so mnou rozišiel môj chlapec. Dovtedy som si myslela, že okrem neho neexistuje na svete nič lepšie a krajšie. Preto bol deň nášho rozchodu tým najhorším dňom v mojom živote. Cítila som bolesť zo straty toho, čo bolo pre mňa najcennejšie, a súčasne som cítila aj strach z budúcnosti. Strach z toho, čo bude ďalej… Veľa som plakala…búchala som do okien a do dverí a vyčítala som Bohu: „Prečo si to dopustil?“ Hádala som sa s Bohom a vyčítala Mu: „Bože, Ty nie si! A ak aj si, tak si strašne zlý!“ Cítila som v sebe nenávisť…
Veľmi som trpela, už som nevládala ďalej žiť. Strácala som vieru, strácala som zmysel života. Všetko som videla len v čiernych farbách. Uvažovala som aj o samovražde… Moje vnútro bolo v troskách.
Bolo to ťažké obdobie. A bolo ešte ťažšie, keď som v takomto bolestnom stave havarovala. Teraz som trpela nielen na duši, ale aj na tele. Svoje okolie som vnímala veľmi negatívne a znova som vyčítala Bohu: „Bože, radšej si mohol dopustiť, aby som pri autonehode zomrela, ako mám žiť v utrpení a s roztrhaným srdcom.“
Odvtedy prešli dva roky. Predtým som tieto ťažké dni vnímala ako najukrutnejšie vo svojom živote. Dnes ďakujem Bohu za poznanie, ďakujem za bolesť, za slzy a utrpenie. Ďakujem Bohu, že aj keď mi vtedy vzal to, čo bolo pre mňa najcennejšie, že mi namiesto toho dal stonásobne viac… Ďakujem za to, že ma v deň autonehody nenechal umrieť, ale mi dal nové narodenie – narodenie v Jeho úžasnej láske, ktorá neustále dáva…
Aké nespočetné množstvo hviezd je na nebi, také sú nespočetné diela Božie, ktoré urobil v mojom živote za tie dva roky.
Chcela by som povzbudiť všetkých, ktorí vo svojom živote stratili niečo, čo malo pre nich veľkú cenu. Ak nám Boh niečo berie, nie je to preto, aby nás ochudobnil, ale preto, aby nás obohatil. Chcela by som aj povzbudiť tých, ktorí trpia, či už na tele alebo na duši. Nebojte sa utrpenia! Lebo vtedy nás Pán učí pokore a v čase súženia robí veľké diela v našich životoch. A hoci môžeme mať pocit, že je vtedy od nás ďaleko, je nám veľmi blízko, najbližšie. Nikdy nás nebude skúšať nad naše sily. So skúškou nám dá vždy aj silu v nej vytrvať.

Boh vôbec nie je zlý a už vôbec nie je mŕtvy!!!
Robí všetko preto, aby sme boli šťastní, lebo On túži po našom šťastí viac ako my.

ON jediný zmenil môj život!
ON jediný dal môjmu životu nový zmysel!
ON jediný ma zachránil!
ON jediný zahojil rany a jazvy v mojom zranenom srdci!
ON si vzal to roztrhané srdce a dal mi srdce nové! Naplnil ma radosťou, pravou radosťou, ktorú nenájdeme nikde inde iba v Ňom – v živom Bohu!
ON je skutočne živý!
ON je Emanuel – Boh s nami!

Ďakujem Mu za dar stretnutia mladých, na ktorom som nabrala „druhý dych života“. Ďakujem Mu za poznanie, že život je krásny a nádherný aj napriek búrkam, ktoré prichádzajú…
Ďakujem Bohu za všetko, čo urobil a stále robí v mojom živote.
Ďakujem za každý deň… chvála Ti, Pane!

Tvoje dieťa Evka

Verzia pre tlač