I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? (Lukáš 24,32)

Milí čitatelia,
práve sa nachádzame uprostred jari, keď sa môžeme tešiť z prebúdzajúcej sa prírody a z hrejivých slnečných lúčov, ktoré sú pre nás také príjemné po chladných dňoch zimy. Ako blahodarne pôsobí dostatok svetla a tepla na ľudský organizmus, ako optimisticky pôsobí na ľudskú myseľ a srdce svieža zeleň a krása kvetov!
Máme za sebou veľkonočné sviatky, keď si kresťania po celom svete pripomínali ukrižovanie Pána Ježiša. Príbeh Veľkej noci nám však pripomína aj zármutok učeníkov, na ktorých ťažko dopadla smrť ich Majstra. Nečakali, že naozaj zomrie. Veď to bol Boží Syn! Ako mohol umrieť! Boli zmätení a plní strachu. Avšak už o pár dní sa priatelia Pána Ježiša radujú, pretože sa znova stretávajú s Tým, ktorého tak veľmi milovali.
Citovaný verš z Lukášovho evanjelia hovorí o jednom takomto stretnutí. Ešte smutní a zmätení učeníci idú do Emauz. Rozprávajú sa o tom, čo ich tak veľmi trápi – smrť ich Pána. Keď sa k nim pripojil neznámy pútnik a odpovedal im na otázky citátmi z Písma, pocítili v srdci nadšenie a úľavu. Vtedy ešte nevedeli, že týmto pútnikom je Pán Ježiš. Spoznali Ho až pri lámaní chleba. Ich radosť bola obrovská. Podobnú radosť môžeme prežívať aj my, tí, ktorí sme spoznali Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa. Ani v tých najťažších chvíľach nemusíme podliehať zúfalstvu a beznádeji. Veď Ten, ktorý zomrel za naše hriechy, je živý! A je stále s nami, je v nás.
Milí naši priatelia, prajeme vám, aby ste mali veľa príležitostí rozprávať ľuďom o radosti v Pánovi Ježišovi, o Jeho láske k človeku a o novom živote v Ňom.