Na našich letáčikoch sa už niekoľko rokov pravidelne objavuje meno kazateľa Sliezskej cirkvi evanjelickej Mgr. Stanislava Kaczmarczyka. Dnes by sme vám ho chceli predstaviť trochu bližšie.

Odkiaľ ste a ako ste sa dostali k práci v cirkvi?
Narodil som sa v roku 1936 vo Vielopole na území dnešného Poľska. Po maturite na gymnáziu v českom Tešíne som odišiel na Evanjelickú bohosloveckú fakultu do Bratislavy.

V roku 1959 som bol ordinovaný do služby v Sliezskej cirkvi evanjelickej a. v. a po povinnej, vtedy dvojročnej, vojenskej službe som nastúpil ako kazateľ v zbore v Komorní Lhotke. Aktívne som pracoval v celocirkevnom misijnom hnutí. Mojím základným programom bolo viesť rodiny i celý zbor k nasledovaniu Pána Ježiša Krista. Do kostola začalo chodiť veľa dospelých, detí aj mládeže. To sa však nepáčilo komunistickej vrchnosti. Preto mi v roku 1974 odobrali štátny súhlas na vykonávanie kazateľskej služby.

Zmenil sa tým Váš život?
Mesiac som pracoval v pohrebnej službe a potom osem rokov v tlačiarni. Najskôr ako pomocný robotník, neskôr ako šofér nákladného auta. Súčasťou moje práce bolo aj nakladanie a vyvážanie odpadu na smetisko.

Po celý čas som v cirkvi tajne pracoval s deťmi a mládežou. Vtedy mi na 10 rokov odobrali pas a ja som nemohol nikam vycestovať, ani za vlastnou rodinou do Poľska. Tajná polícia ma neustále sledovala, často ma predvolali na policajnú stanicu na výsluch. Zdôrazňovali mi,
že štát si nepraje, aby sa cirkvi venovali deťom a mládeži. Keď to nebudeme rešpektovať, budeme trpieť.

Pod tlakom mnohých členov cirkvi mi štátne orgány v roku 1983 znova udelili súhlas ku kazateľskej službe, lenže v inej cirkvi. Bolo to v zbore čCE v Štramberku. Pôsobil som tam až do zamatovej revolúcie v roku 1989. Až potom som sa mohol vrátiť ako kazateľ do evanjelického zboru a. v. čCE v českom Tešíne.

Ako vyzerá Vaša práca dnes?
Tešínsky zbor má 3500 členov. Bohoslužby máme v českom i poľskom jazyku, biblické hodiny na 8 rôznych miestach, 3 skupinky mládeže, stretnutia strednej generácie, 2 spevácke zbory, okolo 150 detí na vyučovaní náboženstva na školách.

Venujem sa aj duchovnej činnosti mimo zbor. Pracoval som ako člen a lektor KSSCH, 15 rokov som bol v evanjelizačnom odbore pri Synódnej rade čCE, 10 rokov národným koordinátorom evanjelizačného hnutia Nová východná Európa pre Krista, 4 roky predsedom Rady TWR v čR. V súčasnosti som predsedom Rady Detskej misie v čR a hosťujúcim lektorom Detskej misie na Slovensku. Pôsobím aj ako lektor pre výučbu homiletiky na Pedagogickej fakulte v Ostrave.

Evanjelizačné letáčiky nie sú pre Vás novinkou. Kedy ste sa s nimi stretli po prvýkrát?
Už v mladosti sa mi dostali do rúk letáčiky, ktoré veľmi jednoducho vysvetľovali základné pravdy Písma svätého. Pre môj duchovný život mali veľký význam, povzbudzovali ma. Preto som vždy túžil, aby sa aj medzi ľuďmi mohli šíriť myšlienky Ježišovho evanjelia takouto jednoduchou formou. Kedysi sa to nedalo robiť vo veľkom, teraz, naopak, máme neobmedzené možnosti. Vďaka Pánovi za ten to vzácny čas milosti a za tých, ktorí sa tejto forme misijnej práce venujú naplno. Som veľmi vďačný Pánu Bohu za letákovú misiu aj v našej krajine.

Myslíte si, že sú letáčiky ešte stále aktuálne?
Veriaci, ktorí osobne žijú s Kristom, vedia, akú veľkú cenu má pre človeka poznanie Krista a Jeho cesty spasenia. Aj pri tej najlepšej snahe vydávať svedectvo často zisťujeme, že to nedokážeme povedať tak jasno a zrozumiteľne, ako by sme chceli. Máme však pocit zodpovednosti za spasenie iných, a preto sa často trápime, keď nedokážeme svedčiť tak, aby to bolo jasné a presvedčivé. Vhodný leták nám však môže pomôcť a našu svedeckú službu dobre doplniť.

Letáčiky majú však význam aj pre život kresťanov v zbore a cirkvi. Sú výbornou formou vzdelávania detí, mládeže i dospelých. Dá sa v nich pružne reagovať na aktuálne problémy cirkvi i spoločnosti.

Aké sú ešte prednosti letákov?
V prvom rade je to možnosť ponúknuť ich veľkému počtu ľudí. Dnes vychádza veľa hodnotných kníh o Ježišovi Kristovi, viere a ich vplyve na náš život, no knihy nemôžeme venovať vo väčšom množstve. Letáky áno a môžeme ich mať dokonca vždy poruke.

Najlepší spôsob rozdávania letákov je darovať ich pri osobnom stretnutí. V poslednom čase sa ukazuje, že najmenej vhodné je dávať letáky do poštových schránok, ktoré sú preplnené rôznymi reklamnými prospektami. Nuž a o tie ľudia väčšinou nemajú záujem a rovno ich hádžu do koša. Tam obyčajne skončia aj neprečítané dobré kresťanské letáky.

Chceli by ste niečo odkázať našim čitateľom?
Veľmi rád by som všetkých mladých kresťanov povzbudil do písania misijných letákov. Hlavne tých pre mladú generáciu, ktorej najlepšie rozumejú práve oni. Najlepší spôsob, ako sa to naučiť, je napísať nejaký leták a potom ho dať prečítať niekoľkým neveriacim priateľom, aby ho kriticky zhodnotili. Určite vám povedia, čo ich oslovilo a čo nevyznelo veľmi presvedčivo. Nenechajte sa odradiť prvým nezdarom. Každý dobrý leták sa veľakrát prepisuje a upravuje, kým sa dostane do tlače. Stojí to však za tú námahu! Veď ide o službu našim blížnym – aby spoznali cestu spásy a patrili aj oni k večne šťastným ľuďom v Božom kráľovstve.

Nech Pán požehná každý leták i každého, kto ho s modlitbou venuje svojmu blížnemu.