Smrť je koniec pohybu v čase. Smrť je koniec nádejí na návrat. Smrť je koniec budúcnosti človeka. A predsa ako kresťania veríme vo vzkriesenie tela.

A to nie je len akási forma resuscitácie. Vzkriesenie tak, ako ho vo svojej viere vyznávame, nie je cesta naspäť ani pokračovanie v pozemskej existencii v novom prostredí.

Naše chápanie vzkriesenia sa odvíja od Ježišovho vzkriesenia. Len tak mu môžeme porozumieť. Ježiš sa síce po svojom vzkriesení stretol s mnohými ľuďmi. Tí sa z toho radovali, no Ježiša si nemohli natrvalo podržať. Ježišovo vzkriesenie nebolo návratom do minulosti, ale pohybom v čase do budúcnosti. Bolo to pokračovanie cez hranicu smrti do neobmedzenej budúcnosti, čiže k nebeskému Otcovi, Bohu, ľudovo povedané „do neba“.

Stretnutie žien, apoštolov a ďalších súčasníkov so vzkrieseným Ježišom znamenalo uistenie, že akokoľvek silné zlo neudrží Ježiša v smrti, že Boh je mocnejší než smrť. A že cieľ našej cesty sa tu na zemi síce končí smrťou, no Božia láska nebeského Otca k Ježišovi a Ježišova láska k nám je silnejšia než smrť. Že premáha definitívne moc zla, ktoré chcelo zvíťaziť práve smrťou. Ježišovou aj našou. Avšak pre toho, kto je spojený s Bohom, nemá žiadne zlo a smrť definitívne slovo!

Aleš Opatrný