Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží. (Efežanom 2,8)

Každý deň si uvedomujeme, koľko dôležitých a slávnych vecí sa vo svete každú chvíľu odohráva – a bez nás. Keď sa udeľuje Nobelova cena, alebo sa rozdávajú olympijské medaily, alebo sa stretávajú najvýznamnejší štátnici… Pri takých udalostiach obyčajne chýbame. A ani sa nás to vlastne veľmi netýka…
Keď však Kristus vstal z mŕtvych, týkalo sa to každého z nás, hoci sme vtedy ešte ani neboli na svete. A keď slávime Ježišove vzkriesenie dnes, tiež sa to týka každého z nás – dnes, v tejto chvíli, ale aj pre večnosť. V Ježišovej smrti totiž zomrel náš hriech, v Ježišovom vzkriesení sme aj my vzkriesení a krstom sme boli naštepení na nový kmeň Božieho života.
Slávme teda spoločne, že máme účasť na Kristovom vzkriesení. Že sme prešli zo smrti do života. Že sa nás síce bolestná ľudská smrť týka, ale že je pre nás len bránou do večnosti.
Máme nádej, že keď zomrieme, zomrieme, aby sme žili s Ním. Máme nádej, že Boží život v nás nikdy nevyhasne. Máme istotu, že Boh je verný, a že to, čo sľúbil a pre človeka urobil, má večnú platnosť.
(podľa A. Opatrného)