Slov\u00e1, \u017ee Je\u017ei\u0161 Kristus na tret\u00ed de\u0148 vstal z m\u0155tvych, s\u00fa vlastne jadrom cel\u00e9ho vyznania kres\u0165anskej viery. Preto by sme si ka\u017ed\u00fd mali polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku, ak\u00e9 miesto m\u00e1 Kristovo vzkriesenie v mojej viere?<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Kristovo vzkriesenie je toti\u017e to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie, aj napriek tomu, \u017ee o \u0148om nem\u00f4\u017eeme poda\u0165 jasn\u00fd a objekt\u00edvny d\u00f4kaz. To v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee na\u0161a viera vis\u00ed len tak vo vzduchu. My sa opierame o vieru na\u0161ich predchodcov, hlavne o vieru apo\u0161tolov. A nielen o vieru, ale aj o ich sk\u00fasenosti.<\/p>\n\n\n\n
Je\u017ei\u0161, ktor\u00fd zomrel na kr\u00ed\u017ei, bol vlastne pre svoje okolie prekliatym \u010dlovekom. Pre \u017didov predsa platilo: Prekliaty, kto vis\u00ed na dreve. Apo\u0161tolovia, ktor\u00ed boli spojen\u00ed so \u017eidovstvom, alebo ktor\u00ed z neho vy\u0161li, v\u0161ak hl\u00e1sali vieru pr\u00e1ve v tohto Je\u017ei\u0161a Krista. Ako k takejto viere pri\u0161li? Ned\u00e1 sa to vysvetli\u0165 inak, ne\u017e \u017ee sami museli pre\u017ei\u0165 stretnutie pr\u00e1ve so vzkriesen\u00fdm Je\u017ei\u0161om. A my sa opierame o ich svedectvo.<\/p>\n\n\n\n
Ak Je\u017ei\u0161 vstal z m\u0155tvych a ak tomu ver\u00edme, tak o tom mus\u00edme ma\u0165 aj spr\u00e1vnu predstavu. Nem\u00f4\u017eeme si vzkriesenie predstavova\u0165 ako n\u00e1vrat do toho \u017eivota, z ktor\u00e9ho smr\u0165ou odi\u0161iel, ale ako krok, ktor\u00fd le\u017e\u00ed za hranicou smrti, ako cestu vpred, k Bohu. Je\u017ei\u0161ovo vzkriesenie, na rozdiel od vzkriesenia Lazara, je toti\u017e skuto\u010dne prechodom do inej dimenzie. Lazar bol iba vr\u00e1ten\u00fd na p\u00f4vodn\u00fa \u010dasov\u00fa os \u2013 on \u010falej \u017eil, k\u00fdm neumrel, u\u0148ho i\u0161lo len o o\u017eivenie nefunguj\u00faceho organizmu. Je\u017ei\u0161ovo vzkriesenie je v\u0161ak premena. Je to prekonanie smrti \u017eivotom, a to \u017eivotom, ktor\u00fd je Bo\u017e\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
P\u00edsmo n\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee Je\u017ei\u0161 vstal z m\u0155tvych, stretol sa s u\u010den\u00edkmi a vst\u00fapil na nebesia. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je pr\u00e1ve to stretnutie sa so Vzkriesen\u00fdm \u2013 pozna\u0165 Ho a uvedomi\u0165 si, \u010do to znamen\u00e1 pre n\u00e1\u0161 \u017eivot. Bez vzkriesenia nemo\u017eno pochopi\u0165 kres\u0165anstvo, a je chyba, \u017ee sa o \u0148om hovor\u00ed menej ako o kr\u00ed\u017ei a utrpen\u00ed. My v\u0161ak nepotrebujeme vzkriesenie sk\u00fama\u0165, ani P\u00edsmo n\u00e1s k tom nevedie, dokonca ho ani neopisuje. Vzkriesen\u00fd Je\u017ei\u0161 sa ani ned\u00e1 pochopi\u0165 rozumom, rukami uchopi\u0165, polapi\u0165 v na\u0161om pozemskom svete. Pre\u010do, vysvetl\u00edm na pr\u00edklade jeho stretnutia s Tom\u00e1\u0161om. V P\u00edsme ne\u010d\u00edtame, \u017ee Tom\u00e1\u0161 \u0161iel a vlo\u017eil ruky do Kristov\u00fdch r\u00e1n, on len vyznal: M\u00f4j P\u00e1n a m\u00f4j Boh. Odpoved\u00e1 vyznan\u00edm viery, nie spr\u00e1vou o ohmatan\u00ed. Tom\u00e1\u0161ova veta n\u00e1m hovor\u00ed ove\u013ea viac, ako keby povedal: Ja som sa dotkol. To by bolo m\u00e1lo a t\u00fdkalo sa len danej chv\u00edle. Vyznanie viery sa v\u0161ak t\u00fdka cel\u00e9ho \u017eivota. A evanjelium vedie k vyznaniu viery, nie k ukojeniu zvedavosti. Je\u017ei\u0161 hovor\u00ed: Ver\u00ed\u0161, lebo si ma videl. Blahoslaven\u00ed, ktor\u00ed nevideli a uverili. Evanjelium smeruje do bud\u00facnosti, je odrazov\u00fdm most\u00edkom k praktick\u00e9mu \u017eivotu \u2013 \u017eivotu s Kristom.<\/p>\n\n\n\n
Prem\u00fd\u0161\u013eaj\u00faci \u010dlovek sa p\u00fdta, \u010do s n\u00edm bude, ke\u010f zomrie. Len\u017ee v\u0161etko na\u0161e uva\u017eovanie o tom, \u010do je za hranicou \u017eivota, sa mus\u00ed nies\u0165 v spojen\u00ed s Je\u017ei\u0161om. N\u00e1\u0161 pozemsk\u00fd stav je ur\u010dovan\u00fd t\u00fdm, \u017ee sme potomstvom Adama, n\u00e1\u0161 \u201enebesk\u00fd\u201c stav je ur\u010dovan\u00fd t\u00fdm, \u017ee sme potomstvom Krista. Vz\u0165ah n\u00e1\u0161ho pozemsk\u00e9ho a ve\u010dn\u00e9ho \u017eivota m\u00f4\u017eeme prirovna\u0165 k vz\u0165ahu semena a rastliny. Ka\u017ed\u00e9 je skuto\u010dn\u00e9 a m\u00e1 svoju hodnotu, no \u017eivot po vzkriesen\u00ed je nie\u010do nov\u00e9, nie opakovan\u00edm toho, \u010do bolo. Pritom to m\u00e1 priamu s\u00favislos\u0165 presne tak, ako ju m\u00e1 rastlina so semenom. Tak\u00ed, ak\u00ed sme tu, nem\u00f4\u017eeme existova\u0165 u Boha. Preto je nevyhnutn\u00e1 premena. Smr\u0165 bude premo\u017een\u00e1 nielen mimo n\u00e1s, ale aj v n\u00e1s. Pre\u010do to v\u0161etko tak podrobne rozober\u00e1m? Lebo sme ovplyvnen\u00ed platonizmom, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa du\u0161a po smrti oddel\u00ed od tela a od\u00edde do r\u00ed\u0161e ide\u00ed. Platonizmus vlastne Boha nepotrebuje, sta\u010d\u00ed, ke\u010f sa du\u0161a oslobod\u00ed od tela, od „zlej“ hmoty…<\/p>\n\n\n\n
Ako sa na vyk\u00fapenie pozeraj\u00fa t\u00ed, ktor\u00ed Krista neuzn\u00e1vaj\u00fa? \u017didia neust\u00e1le \u010dakaj\u00fa Mesi\u00e1\u0161a. Vyk\u00fapenie ch\u00e1pu nie ako osobn\u00fa, ale kolekt\u00edvnu z\u00e1le\u017eitos\u0165. Moslimovia si musia cestu do neba sami vybojova\u0165. Ateisti \u201evyzn\u00e1vaj\u00fa\u201c, \u017ee po smrti ni\u010d nie je. Budhisti a hinduisti veria v reinkarn\u00e1ciu \u2013 prevte\u013eovanie, ktor\u00e9 je teraz ve\u013emi roz\u0161\u00edren\u00e9 aj v Eur\u00f3pe, no t\u00e1to novodob\u00e1 reinkarna\u010dn\u00e1 predstava (umrieme \u2013 nevad\u00ed, \u010dakaj\u00fa n\u00e1s \u010fal\u0161ie \u017eivoty), je vlastne pseudon\u00e1dejou. Je to pseudozves\u0165 o pseudovzkriesen\u00ed. A navy\u0161e, \u010dlovek si vysta\u010d\u00ed s\u00e1m, nepotrebuje \u017eiadneho Vykupite\u013ea, a to je l\u00e1kav\u00e9. To, ako tieto my\u0161lienky \u013eudia \u013eahko prij\u00edmaj\u00fa, sved\u010d\u00ed o t\u00fa\u017ebe \u010dloveka po transcendencii \u2013 po tom, aby sa smr\u0165ou v\u0161etko neskon\u010dilo. Eur\u00f3pske ch\u00e1panie reinkarn\u00e1cie je v\u0161ak posunut\u00e9 a zameran\u00e9 len na t\u00fa\u017ebu \u010dloveka ma\u0165 \u010do najviac \u017eivotov, aby si u\u017eil. A to sa l\u00ed\u0161i od p\u00f4vodn\u00e9ho v\u00fdchodn\u00e9ho u\u010denia, ktor\u00e9 ch\u00e1pe prevte\u013eovanie ako prostriedok na dosiahnutie nirv\u00e1ny \u2013 rozplynutia sa v univerze. Kres\u0165an sa v\u0161ak nechce rozplyn\u00fa\u0165, on m\u00e1 niekoho, s k\u00fdm sa chce stretn\u00fa\u0165 \u2013 Boha.<\/p>\n\n\n\n
Je zauj\u00edmav\u00e9, kde v\u0161ade \u013eudia h\u013eadaj\u00fa Je\u017ei\u0161a: v kostoloch a sv\u00e4tost\u00e1nkoch, v bl\u00ed\u017enych, v modlitbe, v rozj\u00edman\u00ed at\u010f. Len\u017ee Je\u017ei\u0161 odi\u0161iel. Nest\u00fdka sa s nami tak, ako sa st\u00fdkal so svojimi u\u010den\u00edkmi. Vst\u00fapil na nebesia a sed\u00ed po Otcovej pravici. \u010co to znamen\u00e1? Miesto po pravici je naj\u010destnej\u0161ie, najv\u00fdznamnej\u0161ie, jedine\u010dn\u00e9 miesto. Treba si uvedomi\u0165, \u017ee Ten, kto tam sed\u00ed, je Ten, ktor\u00fd bol ukri\u017eovan\u00fd, ktor\u00e9ho sa zriekli, zavrhli, ktor\u00fd z \u013eudsk\u00e9ho h\u013eadiska u\u017e nemal \u017eiadnu \u0161ancu. A\u017e spojenie Je\u017ei\u0161 ukri\u017eovan\u00fd a Je\u017ei\u0161 sediaci po Otcovej pravici d\u00e1va zmysel jeho smrti. Nie je to teda len ak\u00e9si vyznamenanie, ale vyjadrenie Bo\u017eieho „\u00e1no“ na Je\u017ei\u0161ovu poslu\u0161nos\u0165. V\u00fdraz „sed\u00ed“ m\u00e1 svoj jasn\u00fd zmysel, preto\u017ee znamen\u00e1 definit\u00edvne umiestnenie, ktor\u00e9 plat\u00ed nav\u017edy. S ve\u013ek\u00fdm d\u00f4razom si treba e\u0161te uvedomi\u0165, \u017ee Je\u017ei\u0161 sediaci po Otcovej pravici je Boh-\u010dlovek, ten, v ktorom je neoddelite\u013ene spojen\u00e9 \u010dlove\u010denstvo a bo\u017estvo, ten, ktor\u00fd je Boh, a predsa tu s nami \u017eil, trpel, zomrel a vstal z m\u0155tvych. \u017de po Otcovej pravici sed\u00ed Bo\u017e\u00ed Syn a s\u00fa\u010dasne aj vzkriesen\u00fd \u010dlovek.<\/p>\n\n\n\n
A to je t\u00e1 najfantastickej\u0161ia a najneuverite\u013enej\u0161ia vec: Jeden z n\u00e1s je u Otca! K tomu m\u00f4\u017eeme doplni\u0165 slov\u00e1 z J\u00e1novho evanjelia: Idem, aby som v\u00e1m pripravil miesto (J\u00e1n 14,1-4). Fantastick\u00e1 vec: Je\u017ei\u0161 s nami po\u010d\u00edta! Preto, ak patr\u00edme Je\u017ei\u0161ovi, miesto po Otcovej pravici je miestom, ktor\u00e9 Je\u017ei\u0161 pripravuje aj pre n\u00e1s. Nie v tom zmysle, \u017eeby sme ho odtia\u013e vytla\u010dili, ale tak, \u017ee k nemu patr\u00edme, ve\u010f v liste Efezsk\u00fdm (2, 6) Pavol p\u00ed\u0161e: Spolu s n\u00edm n\u00e1s vzkriesil a spolu s n\u00edm posadil v nebesiach… Tam nie je bud\u00faci \u010das. To je teraz. Na\u0161a vlas\u0165 je v nebesiach. Odtia\u013e o\u010dak\u00e1vame aj Spasite\u013ea P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista. On mocou, ktorou si m\u00f4\u017ee podmani\u0165 v\u0161etko, pretvor\u00ed na\u0161e \u00faboh\u00e9 telo, aby sa stalo podobn\u00fdm jeho osl\u00e1ven\u00e9mu telu. (Filipsk\u00fdm 3,20-21)<\/p>\n\n\n\n
Na\u0161a n\u00e1dej vzr\u00e1stla pr\u00e1ve t\u00fdm, \u017ee Je\u017ei\u0161 od n\u00e1s odi\u0161iel. Je u Boha. A my, ktor\u00ed svojou vierou patr\u00edme Bohu, m\u00e1me svoju vlas\u0165 tie\u017e v nebi. Nie na nejakom obl\u00e1\u010diku, ale v bezprostrednej bl\u00edzkosti Boha. A to je t\u00e1 najkraj\u0161ia n\u00e1dej, zas\u013e\u00fabenie aj istota, ktor\u00e9 tu na zemi m\u00f4\u017eeme pre\u017e\u00edva\u0165.<\/p>\n\n\n\n
(Ale\u0161 Opatrn\u00fd)<\/p>\n\n\n\n
Vzkriesenie nie je n\u00e1vrat do \u017eivota, je to cesta vpred, k Bohu. Je to prekonanie smrti \u017eivotom \u2013 \u017eivotom, ktor\u00fd je Bo\u017e\u00ed.<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Slov\u00e1, \u017ee Je\u017ei\u0161 Kristus na tret\u00ed de\u0148 vstal z m\u0155tvych, s\u00fa vlastne jadrom cel\u00e9ho vyznania kres\u0165anskej viery. Preto by sme si ka\u017ed\u00fd mali polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku, ak\u00e9 miesto m\u00e1 Kristovo vzkriesenie v mojej viere?<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[11,146,4,9],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6689"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6689"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6689\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6690,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6689\/revisions\/6690"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6689"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6689"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6689"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}