Predstavujeme v\u00e1m u\u017e avizovan\u00fa knihu autorky Kristin Vindsetmo, ktor\u00fa viacer\u00e9 sestry poznaj\u00fa zo stretnutie sestier EA v Ra\u010dkovej doline v r. 2016. Kniha je zbierkou jej pohrebn\u00fdch pr\u00edhovorov. Kristin je evanjelick\u00e1 far\u00e1rka z N\u00f3rska. Jej slu\u017ebu a pr\u00edstup k \u013eu\u010fom osobne pozn\u00e1me. Taktie\u017e, \u010do sa t\u00fdka teol\u00f3gie, presne vie, kde stoj\u00ed. A ovl\u00e1da umenie poveda\u0165 m\u00fadre veci s l\u00e1skou a jednoducho.<\/p>\n
<\/p>\n
Ver\u00edme, \u017ee t\u00fato knihu m\u00f4\u017eu ako in\u0161pir\u00e1ciu vyu\u017ei\u0165 v\u0161etci, ktor\u00ed stoja v podobnej slu\u017ebe. Takisto m\u00f4\u017ee by\u0165 zdrojom povzbudenia pre v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed pri strate bl\u00edzkeho h\u013eadaj\u00fa \u00fatechu v Bo\u017eom slove.<\/p>\n Kristin Vindsetmo o sebe:<\/b><\/p>\n Vyr\u00e1stla som v Osle, v N\u00f3rsku, v dom\u00e1cnosti, ktor\u00e1 nebola harmonick\u00e1 ani bezpe\u010dn\u00e1. Tento pocit som si dlho niesla so sebou. Zmenilo sa to a\u017e, ke\u010f som na strednej \u0161kole spoznala Je\u017ei\u0161a. On mi dal bezpe\u010die a istotu. Ke\u010f chcete rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o \u017eivote, za\u010dnite od smrti.<\/p>\n Nehovor\u00edm, \u017ee je to najpr\u00edjemnej\u0161\u00ed sp\u00f4sob. Brenna (1923 \u2013 2015) \u2013 milovan\u00e1 sestra a vz\u00e1cna priate\u013eka.<\/b> (uk\u00e1\u017eka z knihy)<\/p>\n Narodila sa a vyrastala na malom hospod\u00e1rstve spolu s dvoma s\u00farodencami. Vyu\u010dila sa na diev\u010denskej \u0161kole a pracovala ako kuch\u00e1rka. Majte bedr\u00e1 op\u00e1san\u00e9 a sviece horiace\u00a0a bu\u010fte podobn\u00ed \u013eu\u010fom, ktor\u00ed si o\u010dak\u00e1vaj\u00fa p\u00e1na, kedy sa vr\u00e1ti zo svadby, aby mu hne\u010f otvorili, len \u010do pr\u00edde a zaklope.\u00a0Blahoslaven\u00ed sluhovia, ktor\u00fdch p\u00e1n, ke\u010f pr\u00edde, n\u00e1jde bdie\u0165; amen, hovor\u00edm v\u00e1m, \u017ee sa op\u00e1\u0161e, posad\u00ed ich a prist\u00fapiac, bude im posluhova\u0165. (Evanjelium pod\u013ea Luk\u00e1\u0161a 12,35-37)<\/i><\/p>\n Biblia m\u00e1 mnoho obrazov, ktor\u00e9 n\u00e1m pom\u00e1haj\u00fa porozumie\u0165, \u010do sa stane na z\u00e1ver vekov alebo ako to bude vyzera\u0165 v Bo\u017eom kr\u00e1\u013eovstve. Jej l\u00e1skav\u00e1 ruka n\u00e1m st\u00f4l u\u017e nepriprav\u00ed,
\nVy\u0161tudovala som teol\u00f3giu, no na to, aby som sa stala far\u00e1rkou, som sa nec\u00edtila dostato\u010dne
\ndobr\u00e1. Preto som pokra\u010dovala \u010falej v \u0161t\u00fadiu – vy\u0161tudovala som fyzioterapiu a ako fyzioterapeut som potom pracovala dlh\u00e9 roky. Bolo \u00fa\u017easn\u00e9 ma\u0165 pr\u00e1cu, pri ktorej som c\u00edtila, \u017ee skuto\u010dne pom\u00e1ham \u013eu\u010fom. Nesk\u00f4r som sa vydala a pres\u0165ahovala do vn\u00fatrozemia, odkia\u013e poch\u00e1dza m\u00f4j man\u017eel. Narodili sa n\u00e1m dvaja synovia.
\nPoznanie, \u017ee som pre Boha dostato\u010dne dobr\u00e1 presne tak\u00e1, ak\u00e1 som, sa stalo d\u00f4le\u017eit\u00fdm z\u00e1kladom m\u00f4jho \u017eivota a som presved\u010den\u00e1, \u017ee je dobr\u00e9 podeli\u0165 sa o to aj s ostatn\u00fdmi. V roku 1990 som bola ordinovan\u00e1 za far\u00e1rku. Som v\u010fa\u010dn\u00e1, \u017ee m\u00f4\u017eem \u013eu\u010fom hovori\u0165 o tom, \u017ee Je\u017ei\u0161 ich miluje. Ver\u00edm, \u017ee v\u0161etci \u013eudia potrebuj\u00fa vedie\u0165, \u017ee s\u00fa milovan\u00ed a prijat\u00ed tak\u00ed, ak\u00ed s\u00fa.
\nSom far\u00e1rkou v oblasti, kde sa v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed \u017eiv\u00ed po\u013enohospod\u00e1rstvom. Mnoh\u00ed z nich nechodia pravidelne do kostola, no c\u00edtia sa by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou cirkvi. Stret\u00e1vame sa pri rozhovoroch, krstoch, konfirm\u00e1ci\u00e1ch, svadb\u00e1ch, r\u00f4znych aktivit\u00e1ch, ktor\u00e9 usporad\u00favame \u010di u\u017e v kostoloch, alebo aj v pr\u00edrode. A samozrejme, stret\u00e1vame sa aj na pohreboch…
\nUprostred tohto kraja s \u013eu\u010fmi, ktor\u00fdch m\u00e1m okolo seba, viem, \u017ee by\u0165 far\u00e1rkou pr\u00e1ve tu je kr\u00e1sne a m\u00e1 to zmysel.<\/p>\n
\nAle na druhej strane, smrti sa zatia\u013e nikto nevyhol.
\nA ak za\u010dneme od konca, mo\u017eno\u017ee jasnej\u0161ie uvid\u00edme,
\n\u010do e\u0161te m\u00f4\u017eeme ma\u0165 pred sebou.<\/b>
\nM\u00e1m vypestovan\u00fa zvl\u00e1\u0161tnu slabos\u0165 pre pohrebn\u00e9 pr\u00edhovory. Nie preto, \u017eeby som mala rada pohreby. Ale fascinuje ma, \u010do tak\u00e9to chv\u00edle robia s \u013eu\u010fmi. Smr\u0165 niekoho bl\u00edzkeho je jedna z naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch vec\u00ed, ktor\u00e9 v \u017eivote absolvujeme. A aj keby mo\u017eno bolo v tak\u00fdchto chv\u00ed\u013each ospravedlnite\u013en\u00e9 myslie\u0165 len na seba, ve\u013ea \u013eud\u00ed rob\u00ed opak. Siahnu a\u017e na dno svojich s\u00edl, svojho odhodlania a svojej viery\u2026 a myslia na svojich bl\u00edzkych.
\nSamozrejme, je tie\u017e ve\u013ea \u013eud\u00ed, \u010do sa pred t\u00fdm v\u0161etk\u00fdm doslova zamkn\u00fa, a aj ke\u010f ich na nejakom pohrebe vid\u00edte, oni tam v skuto\u010dnosti nie s\u00fa. Robia, \u010do treba, fyzicky s\u00fa tam, ale aj tak nie s\u00fa pr\u00edtomn\u00ed. Ich hlava, ich srdce je niekde inde. Nenechajte sa v\u0161ak oklama\u0165, aj ich to raz dobehne…
\n\u010eal\u0161ia kateg\u00f3ria \u013eud\u00ed je t\u00e1, ktor\u00fdmi smr\u0165 \u010dloveka pohne kdesi v h\u013abke. Vid\u00edm im na o\u010diach, ako si uvedomuj\u00fa kone\u010dnos\u0165 \u017eivota. Ako rozm\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa sami o sebe a o tom, ako \u017eij\u00fa oni sami. Ako po\u010d\u00favaj\u00fa a doslova hltaj\u00fa ka\u017ed\u00e9 jedno slovo pohrebnej k\u00e1zne. A ja v priamom prenose vid\u00edm, ako Bo\u017eie Slovo zasahuje. Ako tam, kde hovor\u00edme o konci, sa nie\u010do nov\u00e9 zob\u00fadza k \u017eivotu.
\n\u010c\u00edm to je, \u017ee a\u017e ke\u010f nami nie\u010do poriadne otrasie, za\u010dneme rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o \u017eivote in\u00fdm sp\u00f4sobom? Ke\u010f sme \u0161\u0165astn\u00ed, prepl\u00e1vame d\u0148ami bez toho, aby sme sa zastavili, aby sme si kl\u00e1dli z\u00e1va\u017en\u00e9 ot\u00e1zky, lebo n\u00e1m to ani len nenapadne, sme spokojn\u00ed a v\u0161etko je v poriadku. Viem, \u017ee to nie je m\u00fadre, ale aj tak to rob\u00edm aj ja sama. A potom sa mi cnie za chv\u00ed\u013eami, ke\u010f mi bolo \u0165a\u017eko a ke\u010f som tomu, \u010do znamen\u00e1 ma\u0165 Boha bl\u00edzko, naozaj rozumela.
\nPre toto v\u0161etko a pre mnoho \u010fal\u0161\u00edch d\u00f4vodov si mysl\u00edm, \u017ee vyda\u0165 pohrebn\u00e9 pr\u00edhovory bol v\u00fdborn\u00fd n\u00e1pad. (Hovor\u00edm si, raz niekto bude k\u00e1za\u0165 na mojom pohrebe a bolo by dobr\u00e9, ak by tam pr\u00edtomn\u00fdm aj nie\u010do m\u00fadre povedal. Robiac na tejto knihe sa modl\u00edm, aby sa tak stalo.)
\nNikdy by som nepovedala, \u017ee raz nejak\u00e9 pohrebn\u00e9 pr\u00edhovory op\u00ed\u0161em ako mil\u00e9. Ale tieto tak\u00e9 s\u00fa, naozaj. Nie sladk\u00e9, klam\u00face vety, ale mil\u00e9 \u00faprimn\u00e9 slov\u00e1 pre t\u00fdch, ktor\u00ed stratili svojich bl\u00edzkych.
\nV Kristininom podan\u00ed Bo\u017eie slovo hovor\u00ed do konkr\u00e9tnych \u017eivotov, nikdy to nie je v\u0161eobecn\u00e1 k\u00e1ze\u0148, ale slov\u00e1 povedan\u00e9 konkr\u00e9tnym rodin\u00e1m, konkr\u00e9tnym \u013eu\u010fom. V jej k\u00e1z\u0148ach je Boh tak\u00fd, ak\u00fd skuto\u010dne je: zrozumite\u013en\u00fd, ch\u00e1paj\u00faci a nadov\u0161etko miluj\u00faci.
\nKristin k\u00e1\u017ee kr\u00e1tko, s \u010d\u00edm s\u00fahlas\u00edm, lebo viem dobre, \u017ee ke\u010f sama sed\u00edm na pohrebe, moja schopnos\u0165 po\u010d\u00fava\u0165 je zna\u010dne obmedzen\u00e1. \u010c\u00edm som mala bli\u017e\u0161ie k \u010dloveku, ktor\u00e9ho v tomto momente odprev\u00e1dzam, t\u00fdm menej vn\u00edmam. A s\u00fa pohreby, odkia\u013e som si odniesla len jedno slovo, jeden obraz, jednu vetu. Ale aj to v tej chv\u00edli sta\u010dilo.
\nVo v\u0161etk\u00fdch jej pr\u00edhovoroch s\u00fa veci pomenovan\u00e9 jasne. Nejde tu len o stratu a o vyrovnanie sa s \u0148ou. Smr\u0165 je z poh\u013eadu kres\u0165anskej viery nie\u010do viac, ako len to. A pohreby s\u00fa chv\u00edle, ke\u010f svojich bl\u00edzkych definit\u00edvne odovzd\u00e1vame do Bo\u017e\u00edch r\u00fak. Nie, to nie je len fr\u00e1za, lebo ak ste niekoho stratili a va\u0161e srdce ste v tom procese neodlo\u017eili len tak nabok, viete, ako ve\u013emi to potrebujete po\u010du\u0165. Potrebujete vedie\u0165, \u017ee je to tak.
\nTakisto som si uvedomila, \u017ee Kristinine vety nie s\u00fa len vety. Uva\u017eovala som toti\u017e o tom, \u017ee vyzna\u010d\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00e9 my\u0161lienky ka\u017ed\u00e9ho pr\u00edhovoru. Musela som s t\u00fdm v\u0161ak skon\u010di\u0165, lebo som si uvedomila, \u017ee by nakoniec bola zv\u00fdraznen\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina viet – tak\u00fdch viet, ktor\u00fdch sa m\u00f4\u017eete chyti\u0165. A ak niekto odch\u00e1dzal z pohrebu s t\u00fdm, \u017ee si zapam\u00e4tal len jednu jedin\u00fa vetu, poviem\u2026 viac v\u00e1m dnes ani netreba.
\nV tejto knihe n\u00e1jdete \u0161tyridsa\u0165 pohrebn\u00fdch pr\u00edhovorov. \u0160tyridsa\u0165 je symbolick\u00e9 \u010d\u00edslo. \u0160tyridsa\u0165 rokov na p\u00fa\u0161ti, \u0161tyridsa\u0165 dn\u00ed p\u00f4stu. \u0160tyridsa\u0165 mo\u017enost\u00ed rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad svoj\u00edm \u017eivotom. (Teda, t\u00fdch pr\u00edhovorov je \u0161tyridsa\u0165 jeden, ale dva z nich patria man\u017eelom, a my sme si povedali, \u010do Boh spojil, \u010dlovek nerozlu\u010duj. A na niektor\u00e9 veci je aj smr\u0165 kr\u00e1tka.)
\n\u0160tyridsa\u0165 a jedna mo\u017enost\u00ed rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad t\u00fdm, \u010do je potrebn\u00e9. \u0160tyridsa\u0165 a jedna mo\u017enost\u00ed, ako sa necha\u0165 ute\u0161i\u0165. Lebo bez oh\u013eadu na to, ako ve\u013ea \u010dasu pre\u0161lo od odchodu na\u0161ich bl\u00edzkych, ch\u00fdba\u0165 bud\u00fa st\u00e1le. A ak ide o naozajstn\u00fa \u00fatechu, nepozn\u00e1m lep\u0161ie slov\u00e1, ako tie Bo\u017eie. \u00c1no, smr\u0165 n\u00e1m berie t\u00fdch, ktor\u00fdch milujeme a n\u00e1s to st\u00e1le tr\u00e1pi. Mo\u017eno pre\u017e\u00edvame t\u00fa boles\u0165 st\u00e1le dookola. Ale ako mi raz povedal jeden m\u00fadry \u010dlovek, v tak\u00fdchto pr\u00edpadoch je sm\u00fatok d\u00f4kazom l\u00e1sky. Preto navrhujem, nechajme Boha, aby n\u00e1m to pripomenul. Aby n\u00e1s pote\u0161il. Povzbudil slovami, na ktor\u00fdch pravdivos\u0165 som ochotn\u00e1 vsadi\u0165 \u017eivot.
\nKe\u010f chcete rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad \u017eivotom, za\u010dnite od smrti. Lebo nakoniec, pr\u00e1ve smr\u0165 je nov\u00fd za\u010diatok.
\nVenovan\u00e9 v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed potrebuj\u00fa po\u010du\u0165, \u017ee pr\u00e1zdnotou, boles\u0165ou a tmou sa to nekon\u010d\u00ed a \u017ee aj v utrpen\u00ed a smrti m\u00e1 Boh posledn\u00e9 slovo.
\n(predslov ku knihe od Zuzany Va\u013eovskej)<\/p>\n
\nNikdy sa nevydala, ale ostala b\u00fdva\u0165 doma s rodi\u010dmi a bratom. Milovala spolo\u010dnos\u0165 a v\u017edy bola otvoren\u00e1 n\u00e1v\u0161tev\u00e1m, pre rodinu aj priate\u013eov pripravovala oslavy a bola \u0161\u0165astn\u00e1, ke\u010f sa v\u0161etci zhroma\u017edili okolo n\u00e1dherne prestret\u00e9ho stola s vynikaj\u00facim jedlom.
\nKe\u010f zostarla a jej sily u\u017e nesta\u010dili na to, aby mohla sama \u017ei\u0165 na hospod\u00e1rstve, pres\u0165ahovala sa do mal\u00e9ho bytu uprostred dediny. Tu pre\u017eila nieko\u013eko posledn\u00fdch rokov svojho \u017eivota \u010dasto nav\u0161tevovan\u00e1 t\u00fdmi, ktor\u00ed ju milovali.<\/p>\n
\nBoh toti\u017e vie, \u017ee na\u0161a fant\u00e1zia m\u00e1 svoje hranice. Ch\u00e1pe, \u017ee mus\u00ed pou\u017ei\u0165 obrazy z n\u00e1\u0161ho sveta a n\u00e1\u0161ho ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota, ak chce, aby sme porozumeli nie\u010domu z Jeho r\u00ed\u0161e.
\nJeden z obrazov, ktor\u00fd sa \u010dasto pou\u017e\u00edva, je obraz ve\u013ekej hostiny.
\nA pre v\u00e1s, ktor\u00ed ste sed\u00e1vali okolo Brenninho stola, nie je \u0165a\u017ek\u00e9 rozumie\u0165 tomuto obrazu. \u0160\u0165astn\u00ed \u013eudia okolo n\u00e1dherne prestret\u00e9ho stola, na ktorom je v\u0161etko, \u010do si m\u00f4\u017ee \u010dlovek \u017eela\u0165, pripraven\u00e9 na to, aby prinieslo rados\u0165 a ob\u010derstvenie.
\nKe\u010f v\u0161ak \u010d\u00edtam text z Luk\u00e1\u0161ovho evanjelia, rozm\u00fd\u0161\u013eam, ak\u00e9 to je pre Brennu a pre v\u0161etky tie \u00fa\u017easn\u00e9, pracovit\u00e9 \u017eeny, ktor\u00e9 sa s l\u00e1skou staraj\u00fa o dom\u00e1cnos\u0165. Tie, \u010do boli zvyknut\u00e9 pripravova\u0165, vari\u0165, prestiera\u0165 na st\u00f4l a ktor\u00e9 robili v\u0161etko mo\u017en\u00e9, aby sa ich hostia c\u00edtili dobre. Ak\u00e9 to bude pre nich, ke\u010f ich Je\u017ei\u0161 pozve k svojmu stolu ako svojich vz\u00e1cnych host\u00ed, \u00e1no, ke\u010f ich po\u017eiada, aby si v pokoji sadli k stolu a u\u017eili si jedlo, k\u00fdm On s\u00e1m si op\u00e1\u0161e z\u00e1steru a bude ich obsluhova\u0165 a postar\u00e1 sa, aby im ni\u010d nech\u00fdbalo.
\nMysl\u00edm si, \u017ee v nebi za\u017eijeme nieko\u013eko momentov, ke\u010f pochop\u00edme, \u017ee hodnoty, ako sme ich mali usporiadan\u00e9 tu na zemi, zmenili svoje poradie. Tam t\u00ed, ktor\u00ed boli zvyknut\u00ed posluhova\u0165 ostatn\u00fdm, bud\u00fa odpo\u010d\u00edva\u0165 a bud\u00fa obsluhovan\u00ed ako t\u00ed najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed hostia.
\nNo akosi sa neviem ubr\u00e1ni\u0165 my\u0161lienke, \u017ee sa Brenna aj uprostred tejto hostiny nevy\u0161mykne, aby sa mohla pozrie\u0165, ako to v takej nebeskej kuchyni vyzer\u00e1, a porozpr\u00e1va sa so \u0161\u00e9fkuch\u00e1rom o receptoch. Som si ist\u00e1, \u017ee obaja by mali z toho rozhovoru rados\u0165…
\nMo\u017eno si mysl\u00edte, \u017ee takto uva\u017eova\u0165 o Bohu a Jeho kr\u00e1\u013eovstve je trochu ne\u00factiv\u00e9, ale pou\u017e\u00edvam len tie obrazy, ktor\u00e9 pou\u017eil aj s\u00e1m Je\u017ei\u0161.
\nNa inom mieste povedal: Dobr\u00fd a vern\u00fd sluha. Bol si vern\u00fd v malom, nad mnoh\u00fdm \u0165a ustanov\u00edm. Vojdi v rados\u0165 svojho P\u00e1na.<\/i>
\nBrenna pre\u017eila dlh\u00fd a akt\u00edvny \u017eivot. A ona sama vedela, \u017ee je na konci svojej cesty. Jej pracovitos\u0165, sila a rados\u0165 zo \u017eivota je vy\u010derpan\u00e1. Aj ke\u010f po nej zostalo v rodine pr\u00e1zdno a ch\u00fdba v\u00e1m jej starostlivos\u0165, viem, \u017ee ju prep\u00fa\u0161\u0165ate v pokoji.
\nOna, ktor\u00e1 pre\u017eila mnoho rokov tu, medzi vami, teraz do\u0161la do svojho kone\u010dn\u00e9ho domova v Bo\u017eom kr\u00e1\u013eovstve.
\nPri\u0161la do domu – nie v\u0161ak ako pomocnica v dom\u00e1cnosti \u010di kuch\u00e1rka, nepozvali ju sem kv\u00f4li jej \u00fa\u017easnej zru\u010dnosti v kuchyni, ale preto, lebo aj ju Boh miluje. Do nebesk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva pri\u0161la ako die\u0165a do domu svojho otca. A ver\u00edme, \u017ee tam, doma u svojho nebesk\u00e9ho Otca, sa znova stretne s t\u00fdmi, ktor\u00ed tam odi\u0161li pred \u0148ou a ktor\u00ed jej v poslednej dobe tak ch\u00fdbali.<\/p>\n
\npo l\u00edci slza stek\u00e1, sm\u00fatok v tv\u00e1ri.
\nLen v srdci n\u00e1dej, Pane, \u017ee n\u00e1s l\u00e1ska Tvoja
\nzhroma\u017ed\u00ed nav\u017edy v\u00f4kol Tvojho stola.<\/i><\/p>\n