{"id":1907,"date":"2015-11-30T16:22:02","date_gmt":"2015-11-30T15:22:02","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2015\/11\/30\/kde-sa-vzali-vianoce\/"},"modified":"2018-05-17T22:05:50","modified_gmt":"2018-05-17T20:05:50","slug":"kde-sa-vzali-vianoce","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2015\/11\/30\/kde-sa-vzali-vianoce\/","title":{"rendered":"KDE SA VZALI VIANOCE?"},"content":{"rendered":"

Obdobie adventu \u2013 predviano\u010dn\u00e9 obdobie, je pln\u00e9 r\u00f4znych aktiv\u00edt a neodmyslite\u013en\u00fdch drobnost\u00ed, ktor\u00e9 dotv\u00e1raj\u00fa sl\u00e1vnostn\u00fa atmosf\u00e9ru.<\/span>
\n
\nV\u0161etci prem\u00fd\u0161\u013eame nad dar\u010dekmi pre rodinu a priate\u013eov, pl\u00e1nujeme upratovanie, n\u00e1kupy a pe\u010denie. Nostalgicky spom\u00edname na tradi\u010dn\u00e9 rodinn\u00e9 pe\u010denie, na lahodn\u00e9 v\u00f4ne, ktor\u00e9 zaplnili cel\u00fd dom. Listujeme v receptoch na\u0161ich m\u00e1m, alebo babi\u010diek, tr\u00e1vime hodiny pl\u00e1novan\u00edm v\u0161etk\u00e9ho, \u010do treba pripravi\u0165. Vianoce s\u00fa \u010dasom radost\u00ed a veselosti. Deti ich miluj\u00fa. A \u010di si to chceme alebo nechceme prizna\u0165, my dospel\u00ed vlastne tie\u017e. V\u00f4\u0148a vanilky, pe\u010diva, \u010derstv\u00e9ho ihli\u010dia, ryba, kapustnica, ozdoben\u00fd strom\u010dek \u2013 to s\u00fa klasick\u00e9 Vianoce, ako ich pozn\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s. Nie je to v\u0161ak rovnak\u00e9 v\u0161ade vo svete.
\nVo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii by ste, napr\u00edklad, m\u00e1rne h\u013eadali pod strom\u010dekom dar\u010deky. Nade\u013euj\u00fa sa do ve\u013ek\u00fdch pono\u017eiek. K britsk\u00fdm Vianociam neodmyslite\u013ene patr\u00ed pe\u010den\u00e1 morka a slivkov\u00fd puding. Len o k\u00fasok ved\u013ea, v \u00cdrsku, sa na \u0160tedr\u00fd de\u0148 d\u00e1vaj\u00fa do okien zap\u00e1len\u00e9 svie\u010dky. \u00cdrsko t\u00fdmto zvykom v\u00edta sv\u00e4t\u00fa rodinu. Vo Franc\u00fazsku zasa nos\u00ed de\u0165om dar\u010deky Pere Noel. Ten ich naj\u010dastej\u0161ie nech\u00e1va v top\u00e1nkach, ktor\u00e9 stoja vyrovnan\u00e9 pred kozubom. Vianoce v Severnej Amerike sa nedaj\u00fa prehliadnu\u0165 \u2013 ve\u013ea svetiel a viano\u010dn\u00fdch dekor\u00e1ci\u00ed, vyzdoben\u00e9 strom\u010deky, adventn\u00e9 vence s\u00fa, jednoducho, v\u0161ade! Dar\u010deky sa nerozba\u013euj\u00fa na \u0160tedr\u00fd ve\u010der, ale a\u017e 25. decembra r\u00e1no. Na tradi\u010dnom americkom \u0161tedrove\u010dernom stole nech\u00fdba pe\u010den\u00e1 morka, zemiakov\u00e1 ka\u0161a a \u010du\u010doriedkov\u00e1 om\u00e1\u010dka. Ako dezert sa pod\u00e1va slivkov\u00fd puding, tekvicov\u00fd kol\u00e1\u010d, alebo ovocn\u00e9 kol\u00e1\u010diky. Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm n\u00e1pojom je vaje\u010dn\u00fd pun\u010d. Vo Venezuele je dobr\u00fdm zvykom po skon\u010den\u00ed polno\u010dnej om\u0161e absolvova\u0165 druh\u00fa ve\u010deru, pod\u00e1va sa hallacas – placka z kukuri\u010dnej m\u00faky, hov\u00e4dzie, brav\u010dov\u00e9 a kuracie m\u00e4so. V Austr\u00e1lii a Oce\u00e1nii sa Vianoce oslavuj\u00fa v lete, preto je celkom be\u017en\u00e9 osl\u00e1vi\u0165 ich piknikom na pl\u00e1\u017ei. Aj tu sa koleduje, maj\u00fa Santa Clausa, pe\u010d\u00fa morku a jedia slivkov\u00fd puding. V Japonsku s\u00fa kres\u0165ania s\u00edce minoritou, no Vianoce sa Japoncom tak zap\u00e1\u010dili, \u017ee m\u00f4\u017eete vidie\u0165 doslova v\u0161ade svetl\u00e1 a viano\u010dn\u00fa v\u00fdzdobu, dar\u010deky, dokonca aj viano\u010dn\u00e9 strom\u010deky. Najv\u00e4\u010d\u0161ou raritou s\u00fa asi Vianoce v Afrike, kde s\u00fa len mal\u00e9 skupiny kres\u0165anov. Ich Vianoce sa v\u0161ak v podstate nel\u00ed\u0161ia od klasick\u00fdch eur\u00f3pskych. <\/p>\n

Advent<\/b>
\nObdobie pr\u00edprav na Vianoce sa naz\u00fdva „ADVENT“. Toto ozna\u010denie poch\u00e1dza z latinsk\u00e9ho slova „adventus“, ktor\u00e9 znamen\u00e1 pr\u00edchod. T\u00fdm sa mysl\u00ed pr\u00edchod Spasite\u013ea Je\u017ei\u0161a Krista na svet. Prv\u00e9 oslavy adventu sa objavuj\u00fa v ju\u017enej Galii a v \u0160panielsku koncom 4. storo\u010dia. Od 12. do 13. storo\u010dia sa stal advent za\u010diatkom nov\u00e9ho liturgick\u00e9ho roku, ktor\u00fd sa dovtedy za\u010d\u00ednal Vianocami.
\nZa\u010diatok adventu, trvaj\u00faceho 22 a\u017e 28 dn\u00ed, m\u00f4\u017ee pripadn\u00fa\u0165 na ktor\u00fako\u013evek nede\u013eu medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Je to preto, \u017ee posledn\u00e1 adventn\u00e1 nede\u013ea \u2013 t\u00e1 \u0161tvrt\u00e1 \u2013 pripad\u00e1 v\u017edy na nede\u013eu pred 25. decembrom, ktor\u00fd je hlavn\u00fdm viano\u010dn\u00fdm sviatkom. A preto\u017ee 25. december je ka\u017ed\u00fd rok v in\u00fd de\u0148, tak aj 1. adventn\u00e1 nede\u013ea m\u00e1 ka\u017ed\u00fd rok in\u00fd d\u00e1tum. Advent v\u017edy trv\u00e1 do polnoci 24. 12. (\u0160tedr\u00fd ve\u010der). Niekedy sa preto st\u00e1va, \u017ee posledn\u00e1 adventn\u00e1 nede\u013ea m\u00f4\u017ee padn\u00fa\u0165 aj na \u0160tedr\u00fd de\u0148. V takom roku trv\u00e1 advent vlastne len tri t\u00fd\u017edne, hoci m\u00e1 \u0161tyri adventn\u00e9 nedele. D\u00e1tum 1. adventnej nedele v tomto roku pripad\u00e1 na nede\u013eu 29. 11. 2015.<\/p>\n

Adventn\u00fd veniec<\/b>
\nVeniec je od nepam\u00e4ti symbolom v\u00ed\u0165azstva a kr\u00e1\u013eovskej d\u00f4stojnosti. Aj v Biblii sa hovor\u00ed o venci ako o prejave \u00facty, radosti a v\u00ed\u0165azstva. Adventn\u00fd veniec \u2013 to je hold tomu, kto je o\u010dak\u00e1van\u00fd, a kto s\u00fa\u010dasne u\u017e prich\u00e1dza ako v\u00ed\u0165az, ako kr\u00e1\u013e a oslobodite\u013e: Je\u017ei\u0161 Kristus.
\n\u017div\u00e9 adventn\u00e9 vence symbolizovali ve\u010dn\u00fd \u017eivot, ktor\u00fd veriacim pris\u013e\u00fabil Je\u017ei\u0161 Kristus. Kruhov\u00fd tvar venca vyjadroval jednotu spolo\u010denstva \u013eud\u00ed a Boha, plame\u0148 svie\u010dok pripom\u00ednal Krista ako svetlo rozpty\u013euj\u00face temnotu a strach a o\u017earuj\u00face plame\u0148om l\u00e1sky ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka. A ke\u010f\u017ee advent m\u00e1 \u0161tyri nedele, ust\u00e1lil sa po\u010det sviec na adventnom venci na \u0161tyroch \u2013 ka\u017ed\u00fa adventn\u00fa nede\u013eu sa jedna z nich zap\u00e1li.
\nAdventn\u00fd veniec patr\u00ed k najstar\u0161\u00edm symbolom Vianoc. Prv\u00fd tak\u00fdto veniec vyrezal z dreva pred Vianocami v r. 1838 teol\u00f3g Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktor\u00e9ho bol spr\u00e1vcom a ka\u017ed\u00fd de\u0148 na\u0148 zavesil zap\u00e1len\u00fa svie\u010dku. Pod vencom st\u00e1la pokladni\u010dka, do ktorej zbo\u017en\u00ed \u013eudia d\u00e1vali milodary pre opusten\u00e9 deti. <\/p>\n

Mikul\u00e1\u0161 – sviatok 6. 12.<\/b>
\nMikul\u00e1\u0161 z Myry (cca 280\u2013352) bol biskupom v Myre a L\u00fdkii. U\u017e za svojho \u017eivota bol medzi \u013eu\u010fmi ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fd. Bol zn\u00e1my ako \u0161tedr\u00fd \u010dlovek, pomocn\u00edk n\u00fadznych, obranca viery a z\u00e1chranca nespravodlivo obvinen\u00fdch. Je jedn\u00fdm z najuctievanej\u0161\u00edch sv\u00e4t\u00fdch. Trad\u00edcie spojen\u00e9 s Mikul\u00e1\u0161ovou osobou s\u00fa ve\u013emi pestr\u00e9 a krajovo aj n\u00e1rodnostne r\u00f4zne. Oslava jeho sviatku je spojen\u00e1 s rozd\u00e1van\u00edm darov de\u0165om. V USA sa t\u00e1to trad\u00edcia roz\u0161\u00edren\u00edm atrib\u00fatov postupne pretvorila do fenom\u00e9nu Santa Clausa, ktor\u00fd v\u0161ak rozn\u00e1\u0161a dar\u010deky a\u017e na Vianoce.
\nV na\u0161ich zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach dnes obch\u00e1dza dom\u00e1cnosti skupinka Mikul\u00e1\u0161a s anjelmi a \u010dertami v noci z 5. na 6. decembra. Mikul\u00e1\u0161 s anjelmi rozd\u00e1vaj\u00fa dar\u010deky, \u010derti sa staraj\u00fa o symbolick\u00e9 \u201etrestanie\u201c a \u201estra\u0161enie\u201c neposlu\u0161n\u00fdch det\u00ed. Nie v\u017edy v\u0161ak Mikul\u00e1\u0161a sprev\u00e1dzali anjeli a \u010derti. Chodieval s n\u00edm, napr. aj obecn\u00fd policajt. Anjel je jeho najmodernej\u0161\u00edm spolo\u010dn\u00edkom.
\nMikul\u00e1\u0161 predstavuje ak\u00fasi pr\u00edpravu na Vianoce, nerozd\u00e1vaj\u00fa sa pr\u00edli\u0161 hodnotn\u00e9 a trval\u00e9 dary, ale sk\u00f4r len nejak\u00e9 sladkosti \u010di mal\u00e9 dar\u010deky pre \u0161\u0165astie. Av\u0161ak v \u010dasoch, z ktor\u00fdch tento zvyk poch\u00e1dza, boli podobn\u00e9 ma\u0161krty a niektor\u00e9 druhy ovocia menej dostupn\u00e9, a preto sa to cenilo viac ako dnes. Vo v\u0161etk\u00fdch dob\u00e1ch v\u0161ak i\u0161lo hlavne o z\u00e1\u017eitok a nie o dary.<\/p>\n

Lucia – sviatok 13. 12.<\/b>
\nLucia zo Syrak\u00faz (asi 284\u2013304) je jedna z katol\u00edckych i pravosl\u00e1vnych sv\u00e4t\u00edc. Uctievaj\u00fa ju (ako jedin\u00e9ho sv\u00e4t\u00e9ho) aj protestantsk\u00ed \u0160v\u00e9di a N\u00f3ri. Dok\u00e1zate\u013ene sa uctieva od 5. storo\u010dia. Jej trad\u00edcia, ktor\u00e1 pri\u0161la zo \u0160v\u00e9dska, znamen\u00e1 dr\u017eanie ne\u0161\u0165astia \u010faleko od domu. Lucie chodia oble\u010den\u00e9 v bielom, v jednej ruke maj\u00fa k\u00f4\u0161 so sladkos\u0165ami a v druhej metli\u010dku z peria. Symbolicky tak vymetaj\u00fa prach z domu. <\/p>\n

Betlehem<\/b>
\nNa vzniku trad\u00edcie betlehemov m\u00e1 svoju z\u00e1sluhu udalos\u0165 z r. 1223. Vtedy taliansky \u0161\u013eachtic Giovanni di Velita pozval Franti\u0161ka z Assisi str\u00e1vi\u0165 Vianoce na jeho panstve. A pr\u00e1ve ten sa rozhodol zobrazi\u0165 v\u00fdjav narodenia Je\u017ei\u0161a. Vybral si pre\u0148 jaskynku na vrchole skalnat\u00e9ho kopca pri dedinke Greccio, ktor\u00fa upravil ako kaplnku a usporiadal v nej v\u00fdjav narodenia P\u00e1na. Sem pozval v noci 24. decembra dedin\u010danov zo \u0161irok\u00e9ho okolia. O polnoci sa rozozneli zvony a kopec sa roz\u017eiaril mnoh\u00fdmi svetlami z pochodn\u00ed prich\u00e1dzaj\u00facich \u013eud\u00ed. V jaskynke boli jasle, osl\u00edk a teliatko, pri ktor\u00fdch sl\u00fa\u017eil k\u0148az om\u0161u a Franti\u0161ek \u010d\u00edtal \u00faryvky z Luk\u00e1\u0161ovho evanjelia. Pod\u013ea trad\u00edcie bola t\u00e1to udalos\u0165 prv\u00fdm \u201ebetlehemom\u201c a z\u00e1rove\u0148 sa tu po prv\u00fdkr\u00e1t sl\u00fa\u017eila polno\u010dn\u00e1 om\u0161a. Do \u013eudov\u00e9ho prostredia sa betlehemy dostali s reformami Jozefa II. na konci 18. storo\u010dia. Zru\u0161ili sa mnoh\u00e9 cirkevn\u00e9 objekty a umelci, ktor\u00ed dovtedy pracovali v chr\u00e1moch, pri\u0161li o pr\u00e1cu. Tak za\u010dali vyr\u00e1ba\u0165 betlehemy. Betlehemy boli a s\u00fa vytv\u00e1ran\u00e9 z najr\u00f4znej\u0161\u00edch materi\u00e1lov: z dreva, keramiky, papiera, pern\u00edku, ale i piesku, snehu \u010di \u013eadu. Na mnoh\u00fdch miestach sa uchytila trad\u00edcia \u017eiv\u00fdch betlehemov, ktor\u00fdch postavy i zvierat\u00e1 s\u00fa autentick\u00e9. \u0160pecifikum predstavuj\u00fa hran\u00e9 sc\u00e9nky. <\/p>\n

Viano\u010dn\u00e9 imelo<\/b>
\nNa mnoh\u00fdch sl\u00e1vnostne prestret\u00fdch \u0161tedrove\u010dern\u00fdch stoloch nebude ch\u00fdba\u0165 vetvi\u010dka imela \u2013 ako symbolu t\u00fa\u017eby po \u0161\u0165ast\u00ed pre cel\u00fa rodinu. Imelu sa od nepam\u00e4ti pripisovala \u010darovn\u00e1 moc, je opraden\u00e9 mno\u017estvom m\u00fdtov a legiend – mo\u017eno preto, \u017ee jeho biele bobule dozrievaj\u00fa pr\u00e1ve v decembri. Imelo sa ve\u0161alo do domov ako ochrana pred oh\u0148om, \u010darodejnicami a zl\u00fdmi duchmi. Trad\u00edcia uctievania imela siaha a\u017e do antiky. Na Slovensko sa tento zvyk dostal z Anglicka. Imelo do domu prin\u00e1\u0161a aj odvahu a l\u00e1sku. A najlep\u0161ie to funguje, ak dostanete imelo ako dar\u010dek, nie ke\u010f si ho sami zadov\u00e1\u017eite.
\nPod\u013ea jednej legendy bolo imelo kedysi stromom, z ktor\u00e9ho Jozef vyrezal kol\u00edsku pre Je\u017ei\u0161a. Po tridsiatich troch rokoch potom strom Rimania vyr\u00fabali a z jeho kme\u0148a vyrobili kr\u00ed\u017e, na ktorom Je\u017ei\u0161a ukri\u017eovali. Strom sa od hanby zmen\u0161il na mal\u00e9 kr\u00ed\u010dky, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00faten\u00e9 \u017ei\u0165 z in\u00fdch stromov. Zahr\u0148uje v\u0161ak dobrom v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed pod n\u00edm prejd\u00fa. Svoj\u00edm parazituj\u00facim \u017eivotom \u2013 \u017ee je vy\u017eivovan\u00e9 zo \u017eiv\u00edn hos\u0165uj\u00faceho stromu, tak vraj symbolizuje \u017eivot veriacich, ktor\u00ed s\u00fa \u017eiv\u00ed z Kristovho tela.
\nModern\u00e1 veda potvrdila jeho lie\u010div\u00e9 \u00fa\u010dinky. Obsahuje l\u00e1tky zni\u017euj\u00face krvn\u00fd tlak a podporuj\u00face roz\u0161irovanie ciev, a preto sa vyu\u017e\u00edva vo farmaceutickom priemysle.<\/p>\n

Strom\u010dek<\/b>
\nOzdoben\u00fd strom\u010dek je jeden z hlavn\u00fdch symbolov Vianoc. Zdobil sa zvy\u010dajne na \u0160tedr\u00fd de\u0148, dnes je to sk\u00f4r individu\u00e1lne. Je to novodob\u00e1 forma prastar\u00e9ho v\u0161e\u013eudsk\u00e9ho symbolu \u017eivota a prosperity, zelene. Ozdoben\u00e9 vetvi\u010dky rozd\u00e1vali aj koledn\u00edci. V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch sa strom\u010dek ve\u0161al nad \u0161tedrove\u010dern\u00fd st\u00f4l \u2013 \u0161picom dolu. V mestskom prostred\u00ed mal viano\u010dn\u00fd strom\u010dek sk\u00f4r estetick\u00fa funkciu, v ro\u013en\u00edckych rodin\u00e1ch zase v zmysle celkov\u00e9ho charakteru \u0161tedrove\u010dernej obradovosti prosperitn\u00fa a ochrann\u00fa funkciu (napr. sa ihli\u010die zo strom\u010deka d\u00e1valo pod dobytok a sliepky. a pod.).
\nTrad\u00edcia ozdobovania strom\u010dekov poch\u00e1dza z nemeck\u00fdch miest. Svie\u010dky sa na strom\u010dek najprv ned\u00e1vali. Jedna z prv\u00fdch spr\u00e1v o ozdobenom a osvetlenom viano\u010dnom strom\u010deku v miestnosti je v br\u00e9mskej kronike z r. 1570. Ozdoben\u00e9 viano\u010dn\u00e9 strom\u010deky sa najsk\u00f4r nach\u00e1dzali v cechov\u00fdch a remeseln\u00edckych domoch. Do s\u00fakromn\u00fdch priestorov za\u010dali prenika\u0165 a\u017e v polovici 17. storo\u010dia. V 18. a 19. st. sa roz\u0161\u00edrili aj do in\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Najprv sa ujali v mest\u00e1ch, nesk\u00f4r na vidieku. Zdobenie viano\u010dn\u00fdch strom\u010dekov spo\u010diatku prij\u00edmali viac protestanti ako katol\u00edci, lebo katol\u00edcka cirkev pova\u017eovala tento zvyk za pohansk\u00fd. Toto tvrdenie bolo \u010diasto\u010dne zalo\u017een\u00e9 na pravde. Germ\u00e1nske kmene vraj tak\u00fdmto sp\u00f4sobom kedysi pri zimnom slnovrate uctievali boha Wotana a podobne aj Kelti ozdoben\u00fdmi strom\u010dekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho ve\u010dn\u00fd \u017eivot.
\nNa Slovensko za\u010dali viano\u010dn\u00e9 strom\u010deky prenika\u0165 z Nemecka a Rak\u00faska najprv do miest \u2013 koncom 18. storo\u010dia, na dediny a\u017e od konca 19. storo\u010dia, na severov\u00fdchodn\u00e9 Slovensko e\u0161te nesk\u00f4r. Za\u010diatkom 20. stor. sa pod strom\u010dek za\u010dali d\u00e1va\u0165 pre \u010dlenov rodiny dar\u010deky. Viano\u010dn\u00fd strom\u010dek sa v s\u00fa\u010dasnosti ponech\u00e1va v dome oby\u010dajne do Troch kr\u00e1\u013eov. <\/p>\n

Viano\u010dn\u00e1 gu\u013ea<\/b>
\nF\u00fakan\u00e1 gu\u013ea z jemn\u00e9ho skla je u\u017e tak povediac babi\u010dkou. V\u00fdrobu gule si dal patentova\u0165 v r. 1889 Franc\u00faz Pierre Dupont. Najsk\u00f4r vyr\u00e1bal jednofarebn\u00e9 sklenen\u00e9 gule. Ale preto\u017ee si t\u00e1to ligotav\u00e1 drobnos\u0165 z\u00edskala na trhu ve\u013ek\u00fa ob\u013eubu, za\u010dal kr\u00e1tko po jej uveden\u00ed experimentova\u0165 s farbami aj vzormi. A tak sa na viano\u010dnej guli za\u010dali postupne objavova\u0165 kvety, hviezdi\u010dky, vt\u00e1ci, symboly kres\u0165anstva a \u010fal\u0161ie oranmenty. Gu\u013ea bola prv\u00e1 viano\u010dn\u00e1 ozdoba, ktor\u00e1 sa vyr\u00e1bala touto technikou. A\u017e jej modifik\u00e1ciou sa za\u010dali objavova\u0165 aj \u010fal\u0161ie tvary. Za\u010diatkom dvadsiateho storo\u010dia sa na trhu objavili prv\u00e9 jemn\u00e9 sklenen\u00e9 srdie\u010dka, hviezdi\u010dky, snehov\u00e9 vlo\u010dky, da\u017e\u010fov\u00e9 kvapky a slzy. Najnov\u0161\u00edm trendom zdobenia viano\u010dn\u00fdch strom\u010dekov je ich v\u00fdzdoba v jednej farbe a jej bl\u00edzkych odtie\u0148och. Tomu sa prisp\u00f4sobuj\u00fa v\u00fdrobcovia ozd\u00f4b, dod\u00e1vaj\u00faci na trh jednofarebn\u00e9 sklenen\u00e9 gule od najmen\u0161\u00edch vo ve\u013ekosti \u010du\u010doriedky a\u017e po gule ve\u013ek\u00e9 ako grapefruit v celej palete zn\u00e1mych farieb.<\/p>\n

D\u00e1tum a obsah Vianoc<\/b>
\nTomu, kto ne\u017eije v kres\u0165anskej viere, takmer alebo mo\u017eno aj celkom unik\u00e1, \u010do vlastne kres\u0165ania na Vianoce oslavuj\u00fa. Strom\u010dek, d\u00e1vanie darov, pr\u00edpadne \u0161peci\u00e1lne jedlo… \u2013 to s\u00fa prvky, ktor\u00e9 n\u00e1jdeme aj v pohanstve. Len\u017ee kres\u0165an na Vianoce nesl\u00e1vi ni\u010d z toho (aj ke\u010f si ozdob\u00ed strom\u010dek, rozd\u00e1 dar\u010deky a vypra\u017e\u00ed kapra), on oslavuje narodenie Je\u017ei\u0161a Krista, prav\u00e9ho \u010dloveka a prav\u00e9ho Syna Bo\u017eieho \u2013 oslavuje dar Bo\u017eieho vtelenia. A hoci je Je\u017ei\u0161 historick\u00e1 postava, presn\u00fd d\u00e1tum jeho narodenia nie je zn\u00e1my.
\nJe\u017ei\u0161ovo narodenie \u2013 pr\u00edchod Bo\u017eieho Syna na svet \u2013 sa za\u010dalo oslavova\u0165 pomerne skoro \u2013 kres\u0165ania zaviedli sviatok Adventus Domini \u010di\u017ee Pr\u00edchod P\u00e1na a po prv\u00fdkr\u00e1t ho sl\u00e1vili v roku 354. Na kres\u0165anskom V\u00fdchode sa za\u010dalo s oslavou 6. janu\u00e1ra (pod\u013ea pohansk\u00e9ho sviatku v Alexandrii Narodenie Bo\u017esk\u00e9ho eonu), na kres\u0165anskom Z\u00e1pade (v R\u00edme) sa sl\u00e1vilo 25. decembra (to bol zase d\u00e1tum star\u00e9ho pohansk\u00e9ho sviatku Narodenie ve\u010dn\u00e9ho slnka). Kres\u0165ania tak dali p\u00f4vodne sviatku slnovratu nov\u00fd zmysel. Ten nespo\u010d\u00edva v oslave pr\u00edchodu nov\u00e9ho svetla v pr\u00edrode, ako tomu bolo v \u010dase antiky, ale spo\u010d\u00edva predov\u0161etk\u00fdm v oslave pr\u00edchodu nov\u00e9ho SVETLA, ktor\u00e9 nikdy nezhasne. A to je svetlo duchovn\u00e9, ktor\u00e9 pri\u0161lo v historickej osobe Je\u017ei\u0161a Krista. Obsah Vianoc je teda kres\u0165ansk\u00fd, ale d\u00e1tum bol zrejme zvolen\u00fd ako „prekrytie“ pohansk\u00e9ho sviatku. Viano\u010dn\u00e9 zvyky maj\u00fa p\u00f4vod pohansk\u00fd aj kres\u0165ansk\u00fd a pre pochopenie kres\u0165ansk\u00e9ho obsahu Vianoc prakticky nemaj\u00fa v\u00fdznam. <\/p>\n

Pr\u00eddi, Pane Je\u017ei\u0161u!
\nPr\u00eddi Ty, ktor\u00e9ho o\u010dak\u00e1vaj\u00fa n\u00e1rody, a pote\u0161 n\u00e1s svojou bl\u00edzkos\u0165ou.
\nPr\u00eddi Ty, lesk Bo\u017eej n\u00e1dhery,
\nTy, sila a m\u00fadros\u0165 Bo\u017eia.
\nPreme\u0148 noc n\u00e1\u0161ho \u017eivota v de\u0148 a daj svetlo aj na\u0161im o\u010diam.<\/b>
\n(pod\u013ea sv. Bernarda z Clairvaux)<\/p>\n

VESEL\u00c9 VIANOCE<\/b>
\npo anglicky: MERRY CHRISTMAS, MERRY X-MAS
\npo arabsky: IDAH SAIDAN WA SANAH JADIDAH
\npo arm\u00e9nsky: SHENORAAVOR NOR DARI YEV PARI GAGHAND
\npo baskicky: ZORIONAK ETA URTE BERRI ON
\npo bret\u00f3nsky: NEDELEG LAOUEN NA BLOAVEZH MAT
\npo bulharsky: CHESTITA KOLEDA
\npo \u010d\u00ednsky: KUNG HSI HSIN NIEN BING CHU SHEN TAN, GUN TSO SUN TAN’GUNG HAW SUN
\npo d\u00e1nsky: GLADELIG JUL
\npo eskym\u00e1cky: JUTDLIME PIVDLUARIT UKIORTAME PIVDLUARITLO
\npo esperantsky: GAJAN KRISTNASKON
\npo f\u00ednsky: HAUSKAA JOULUA, HYVAA JOULUA
\npo franc\u00fazsky: JOYEUX NO\u00cbL
\npo gr\u00e9cky: HAROUMENA HRISTOUGENA
\npo holandsky: VROLIJK KERSTFEEST EN EEN GELUKKIG NIEUWJAAR, ZALIG KERSTFEEST, GELUKKIG KERSTFEEST
\npo chorv\u00e1tsky: SRETAN BOZIC
\npo \u00edrsky: NODLAIG MHAITH CHUGNAT, BEAMACHTAI NA NOLLAG
\npo katal\u00e1nsky: BON NADAL I UN BON ANY NOU
\npo loty\u0161sky: RUUMSAID JUULUPHI
\npo ma\u010farsky: KELLEMES KARACSONYT
\npo nemecky: FR\u00d6HLICHE WEIHNACHTEN, FROHES FEST
\npo n\u00f3rsky: GOD JUL
\npo po\u013esky: WESOLYCH SWIAT
\npo portugalsky: BOAS FESTAS
\npo rak\u00fasky: GUADE WEIHNOCHTN
\npo rumunsky: SARBATORI FERICITE, SARBATORI VESELE
\npo rusky: S ROZHDESTWOM KRISTOVYM
\npo \u0161v\u00e9dsky: GOD JUL, GLAD JUL
\npo \u0161vaj\u010diarsky: E GL\u00d6CKS\u00c4LIGE WIEHNACHT
\npo srbsky: CHRISTOS SE RODY
\npo \u0161panielsky: FELIZ NAVIDAD, FELIZ NADAL
\npo taliansky: BUON NATALE, BUONE FESTE NATALIZIE
\npo ukrajinsky: CHRISTOS RODYWSJA<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Obdobie adventu \u2013 predviano\u010dn\u00e9 obdobie, je pln\u00e9 r\u00f4znych aktiv\u00edt a neodmyslite\u013en\u00fdch drobnost\u00ed, ktor\u00e9 dotv\u00e1raj\u00fa sl\u00e1vnostn\u00fa atmosf\u00e9ru.<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[11],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1907"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1907"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1907\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2060,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1907\/revisions\/2060"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1907"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1907"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1907"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}