{"id":1847,"date":"2014-04-23T10:27:40","date_gmt":"2014-04-23T08:27:40","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2014\/04\/23\/kratke-pribehy-zo-zivota\/"},"modified":"2018-05-17T22:23:09","modified_gmt":"2018-05-17T20:23:09","slug":"kratke-pribehy-zo-zivota","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2014\/04\/23\/kratke-pribehy-zo-zivota\/","title":{"rendered":"KR\u00c1TKE PR\u00cdBEHY ZO \u017dIVOTA"},"content":{"rendered":"

Nieko\u013ek\u00fdmi kr\u00e1tkymi fejt\u00f3nmi by sme v\u00e1m chceli predstavi\u0165 kni\u017eku Hany Pinknerovej, ktor\u00fa vydalo Karmelit\u00e1nsk\u00e9 nakladatelstv\u00ed. Autorka v nej pon\u00faka humorn\u00fd aj m\u00fadry poh\u013ead na podivuhodn\u00fd svet mami\u010diek a Bo\u017eie miesto v \u0148om. Formou kr\u00e1tkych pr\u00edbehov sa venuje t\u00e9me rodiny a man\u017eelstva, vz\u0165ahu s Bohom a \u013eu\u010fmi.<\/span>
\n
\nDaj, \u010do m\u00e1\u0161<\/b><\/p>\n

Teraz sa mi to u\u017e tak \u010dasto nest\u00e1va, preto\u017ee moje deti vyr\u00e1stli. Ke\u010f v\u0161ak boli mal\u00e9, dos\u0165 ma to tr\u00e1pilo. \u00cds\u0165 s de\u0165mi v nede\u013eu na bohoslu\u017eby bolo fyzicky aj psychicky dos\u0165 n\u00e1ro\u010dn\u00e9. V\u017edy som sa toti\u017e sna\u017eila v\u0161etko d\u00f4le\u017eit\u00e9 a potrebn\u00e9 nachysta\u0165, hlavne dos\u0165 jedla a pitia, nejak\u00fa hra\u010dku, n\u00e1hradn\u00e9 oble\u010denie a ve\u013ek\u00fa z\u00e1sobu trpezlivosti a odhodlania. V\u0161etko som zbalila \u00fasporne a preh\u013eadne do ko\u010d\u00edka. Zvy\u010dajne som si na to r\u00e1no privstala, aby ma nie\u010do neo\u010dak\u00e1van\u00e9 v priebehu d\u0148a u\u017e nezasko\u010dilo. Z domu sme chodievali v dostato\u010dnom predstihu.
\nNo a potom som v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu str\u00e1vila niekde na chodbe alebo kdesi vzadu, kde som sa sna\u017eila zabavi\u0165 deti, aby sa nenudili alebo pr\u00edli\u0161 nevyru\u0161ovali. Z k\u00e1zne som si toho nikdy ve\u013ea nepam\u00e4tala. Ob\u010das sa mi podarilo s niek\u00fdm prehodi\u0165 p\u00e1r slov. Bolo n\u00e1s v\u017edy viac \u2013 matiek, \u010do sme nosili na ruk\u00e1ch alebo nah\u00e1\u0148ali svojich drobcov. Najviac sme sa teda rozpr\u00e1vali hlavne medzi sebou. Av\u0161ak v\u0161etky sme boli v rovnakej situ\u00e1cii, tak sme si len \u0165a\u017eko mohli poveda\u0165 nie\u010do nov\u00e9, povzbudzuj\u00face, obohacuj\u00face \u010di na zamyslenie. V\u0161etko sa to\u010dilo len okolo plienok, z\u00fabkov, prv\u00fdch kr\u00f4\u010dkov a slov\u00ed\u010dok na\u0161ich det\u00ed.\u00a0
\nKe\u010f sa z\u00eddeme ako mami\u010dky v\u00a0s\u00fakromnom prostred\u00ed alebo vonku na pieskovisku, je to in\u00e9. Nemus\u00edme dr\u017ea\u0165 deti tak nakr\u00e1tko, a preto nie sme potom sklaman\u00e9. No po n\u00e1vrate z bohoslu\u017eieb sa \u010dasto p\u00fdtam, pre\u010do sme tam v\u00f4bec boli, \u010di nebolo lep\u0161ie osta\u0165 doma.
\nRaz som sa s t\u00fdmito \u00favahami zverila jednej star\u0161ej sestre v zbore. Rozpr\u00e1vala som jej, ak\u00e1 som v\u017edy v nede\u013eu r\u00e1no nerv\u00f3zna, ako sa boj\u00edm, \u010di pr\u00eddeme v\u010das, \u017ee sa niekedy dokonca poh\u00e1dam s man\u017eelom… a \u010di to teda m\u00e1 v\u00f4bec nejak\u00fa cenu. Nebolo by lep\u0161ie osta\u0165 s\u00a0de\u0165mi doma, ob\u010das sa s mu\u017eom vystrieda\u0165 a po\u010dka\u0165, k\u00fdm drobci nevyrast\u00fa? T\u00e1to dobr\u00e1 \u017eena sa \u00faplne zhrozila.
\n\u201eTo predsa nemysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene! Ty si neuvedomuje\u0161, ako ve\u013ea to pre n\u00e1s znamen\u00e1, ke\u010f v\u00e1s vid\u00edme aj s va\u0161imi rozko\u0161n\u00fdmi deti\u010dkami? Ako n\u00e1s to motivuje k\u00a0modlitb\u00e1m za v\u00e1s? My, star\u0161ie \u017eeny, potrebujeme pozorova\u0165 va\u0161u svie\u017eos\u0165, va\u0161u odhodlanie a rados\u0165. Ste pre n\u00e1s povzbuden\u00edm, ke\u010f vid\u00edme, \u017ee to, \u010do sme my nezvl\u00e1dli, to, v\u00a0\u010dom sme, napr\u00edklad, sklamali pri v\u00fdchove det\u00ed \u010di v rodine ako takej, to vy, mlad\u00e9 mami\u010dky, dok\u00e1\u017eete.\u201c \u017dasla som nad jej rozohnen\u00edm. Ale to nebolo v\u0161etko. \u201eAj vy m\u00e1te svoju zodpovednos\u0165. Ako mlad\u00e9 matky ste vzorom pre slobodn\u00e9 diev\u010dat\u00e1. Aj na v\u00e1s z\u00e1le\u017e\u00ed, \u010di zat\u00fa\u017eia ma\u0165 vlastn\u00fa rodinu. Inde okolo seba ve\u013ea povzbudzuj\u00facich pr\u00edkladov neuvidia.\u201c Zamyslela sa, a potom celkom tich\u00fdm hlasom e\u0161te dodala: \u201eNiekedy si mo\u017eno mysl\u00ed\u0161, \u017ee ni\u010d nem\u00e1\u0161. Daj v\u0161ak to, \u010do m\u00e1\u0161. Pre niekoho to m\u00f4\u017ee znamena\u0165 viac, ako si mysl\u00ed\u0161.\u201c
\nDAJ, \u010cO M\u00c1\u0160. PRE NIEKOHO TO M\u00d4\u017dE ZNAMENA\u0164 VIAC, AKO SI MYSL\u00cd\u0160. To ma \u00faplne \u0161okovalo. Nemyslela som si, \u017ee u\u017e len moja pr\u00edtomnos\u0165 m\u00f4\u017ee ma\u0165 pre niekoho nejak\u00fd v\u00fdznam. No potom sa mi za\u010dali vybavova\u0165 r\u00f4zne drobn\u00e9 spomienky: Ako mi dojato \u010fakoval jeden vysoko\u0161kol\u00e1k, ke\u010f \u010dakal u n\u00e1s v\u00a0kuchyni na konzult\u00e1ciu s\u00a0man\u017eelom. Po\u010das n\u00e1\u0161ho rozhovoru som mu spont\u00e1nne pon\u00fakla, \u010di nem\u00e1 chu\u0165 vyl\u00edza\u0165 misu od cesta. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed som sa zh\u00e1\u010dila, no b\u00e1bovku som e\u0161te len dala do r\u00fary. Tak som pon\u00fakla to, \u010do bolo poruke. Alebo ako u n\u00e1s raz prespalo diev\u010da, ktor\u00e9mu u\u0161iel posledn\u00fd vlak, a tak u\u017e nemohla odcestova\u0165 domov. R\u00e1no som jej automaticky nachystala desiatu a ona sa rozplakala. Jej matka to nikdy nerobila. V\u00e4\u010d\u0161inou jej len dala peniaze, aby si nie\u010do k\u00fapila. A teraz toto takmer dospel\u00e9 diev\u010da plakalo od dojatia nad k\u00faskom chleba so syrom zabalen\u00fdm v serv\u00edtke. Alebo jedna star\u00e1 babi\u010dka z na\u0161ej ulice. Chodieva na svoju pravideln\u00fa prech\u00e1dzku naschv\u00e1l len v ur\u010dit\u00e9 dni a v ur\u010dit\u00fa hodinu, aby n\u00e1s (teda m\u0148a a na\u0161e dc\u00e9rky) stretla. Rob\u00ed jej toti\u017e ve\u013ek\u00fa rados\u0165, ke\u010f m\u00f4\u017ee aspo\u0148 chv\u00ed\u013eku po\u010d\u00fava\u0165 \u0161tebotanie na\u0161ich diev\u010dat. Tvrd\u00ed, \u017ee potom m\u00e1 lep\u0161iu n\u00e1ladu a ani nohy ju tak ve\u013emi nebolia. A ja sa sna\u017e\u00edm neme\u0161ka\u0165…
\nAko povedala na\u0161a mil\u00e1 sestra: Daj to, \u010do m\u00e1\u0161. Pre niekoho to m\u00f4\u017ee by\u0165 viac, ako si mysl\u00ed\u0161.<\/p>\n

Kuracie chrbty<\/b><\/p>\n

\u010casto kupujem kuracie chrbty. Var\u00edm z nich polievku, a potom ve\u013emi starostlivo poober\u00e1m ka\u017ed\u00fa nit\u00f4\u010dku m\u00e4sa \u2013 pou\u017eijem ich do smotanovej om\u00e1\u010dky. Z nekompletnej suroviny tak priprav\u00edm dve kompletn\u00e9 jedl\u00e1 \u2013 polievku a kura na smotane. Niekedy je to \u0165a\u017ek\u00e9. Na kuracom skelete je hlavne ko\u017ea, a t\u00fa nikto z n\u00e1s nem\u00e1 r\u00e1d. M\u00e4sa je minimum. To mus\u00edm potom nejako nadstavi\u0165. Nerada var\u00edm chudobn\u00e9 jedl\u00e1.
\nAj ned\u00e1vno som oberala kosti\u010dky. Hrbila som sa nad chrbtami, krkmi a kr\u00eddelkami. Nie\u010do do polievky, viac do misky na om\u00e1\u010dku. Sna\u017eila som sa, aby mi ani k\u00fa\u0161ti\u010dek m\u00e4ska neunikol. A pritom ma napadlo, \u017ee je to vlastne cel\u00e9 jedna ve\u013ek\u00e1 kamufl\u00e1\u017e. Tv\u00e1rim sa, \u017ee spracov\u00e1vam varen\u00e9 kura, a v podstate s\u00fa to len jeho zvy\u0161ky. \u010co mi to len pripom\u00edna?
\nAk\u00fd \u0161vinde\u013e v mojom \u017eivote takto vyzer\u00e1? C\u00edtim, \u017ee mi t\u00fdm chce Boh nie\u010do poveda\u0165, len aby som mu spr\u00e1vne porozumela. Nemysl\u00edm si, \u017ee by som bola na tom nejako zle, pokrytectvo sa mi predsa protiv\u00ed, \u017eijem usporiadane, s\u00a0Bohom sa ob\u010das rozpr\u00e1vam\u2026 m\u00e1m nepr\u00edjemn\u00fd dojem, \u017ee sa chyt\u00e1m v\u0161elijak\u00fdch stebiel, len aby som nemusela skuto\u010dne po\u010d\u00fava\u0165. Tak dos\u0165! Bo\u017ee, kde ober\u00e1m tie kosti\u010dky? Kde namiesto celej porcie len oblizujem kosti\u010dky a tv\u00e1rim sa, \u017ee je v\u0161etko v\u00a0poriadku?
\nNechcela som tomu rozumie\u0165, no odrazu mi to bolo jasn\u00e9. Pochopila som, \u017ee mi Boh ukazuje uplynul\u00e9 t\u00fd\u017edne, ke\u010f som si nena\u0161la \u010das na Bo\u017eie slovo, a tak som ani nepo\u010dula \u010derstv\u00fd Bo\u017e\u00ed hlas. Pravda, bola som na bohoslu\u017eb\u00e1ch, po\u010dula som k\u00e1zne, \u010d\u00edtala som nejak\u00e9 knihy, ale to bol len sprostredkovan\u00fd Bo\u017e\u00ed hlas. Boh chcel hovori\u0165 so mnou aj osobne. Zrazu mi to pripadalo, ako oberanie kosti\u010diek. Bola to svoj\u00edm sp\u00f4sobom iba kamufl\u00e1\u017e. Vari som sa netv\u00e1rila, \u017ee je v\u0161etko v \u00faplnom poriadku? Neukol\u00edsala som svoje protestuj\u00face svedomie, \u017ee som v pohode? \u017de na nak\u0155menie m\u00f4jho ducha mi sta\u010d\u00ed k\u00e1ze\u0148 \u010di kr\u00e1sna kni\u017eka? \u017de mi to do\u010dasne (ako inak) nahrad\u00ed Bibliu, ke\u010f\u017ee nem\u00e1m na jej \u010d\u00edtanie \u010das? To v\u0161etko s\u00fa len v\u00fdhovorky! Viem, \u017ee aj k\u00e1ze\u0148 \u010di kniha m\u00f4\u017eu by\u0165 celkom pekn\u00e9 \u201ek\u00fasky m\u00e4sa\u201c, ale to nie je to prav\u00e9. Hojnos\u0165 takto nevyzer\u00e1. Toto m\u00f4\u017eem nazva\u0165 len skeletom \u2013 skeletom n\u00e1bo\u017en\u00e9ho \u017eivota bez skuto\u010dn\u00e9ho m\u00e4sa.
\nC\u00edtim sa dos\u0165 hl\u00fapo. Chcem sa h\u00e1ji\u0165. Ve\u010f n\u00e1s takto \u017eije mnoho! Pozn\u00e1m ve\u013ea \u013eud\u00ed, ktor\u00ed funguj\u00fa presne takto a v\u00f4bec ich to neznepokojuje. Ba, mo\u017eno naopak, pripadaj\u00fa si celkom spravodliv\u00ed, rovnako ako doteraz ja. Teraz u\u017e v\u0161ak viem, \u017ee v\u0161etky moje d\u00f4vody vyzeraj\u00fa presne ako to, \u010do pr\u00e1ve dr\u017e\u00edm v ruk\u00e1ch: kuracie kosti s odrobinkami m\u00e4sa. Mus\u00edm svoj \u017eivot v\u0161eli\u010d\u00edm nastavova\u0165, aby nebol chudobn\u00fd a \u00faboh\u00fd. Kres\u0165ansk\u00e9 \u010dasopisy, duchovn\u00e1 hudba, biblick\u00e9 filmy \u2013 to v\u0161etko je pekn\u00e9 asi tak, ako zelenina v kuracom v\u00fdvare. Bez s\u00fakromn\u00e9ho rozhovoru s\u00a0Bohom, bez osobn\u00e9ho \u010derpania priamo zo zdroja \u017eivota, ve\u010dnej sily a in\u0161pir\u00e1cie ne\u017eijem plnohodnotn\u00fd \u017eivot. Je to len skelet.
\nZh\u0155\u0148am obrat\u00e9 m\u00e4so do v\u00fdvaru, prid\u00e1vam nakr\u00e1jan\u00fa zeleninu a je mi zvl\u00e1\u0161tne na du\u0161i…<\/p>\n

V\u010fa\u010dnos\u0165 za bagre<\/b><\/p>\n

V na\u0161ej ulici sa u\u017e dlho opravuje vodovod a kanaliz\u00e1cia. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 r\u00e1no n\u00e1s bud\u00ed hluk zb\u00edja\u010diek a kompresorov, pod oknami n\u00e1m bur\u00e1caj\u00fa motory \u0165a\u017ek\u00fdch n\u00e1kladiakov, okn\u00e1 pokr\u00fdva ka\u017ed\u00fd de\u0148 nov\u00e1 vrstva ru\u017eovkast\u00e9ho prachu. A ke\u010f robotn\u00edci zhut\u0148uj\u00fa povrch zahrnut\u00e9ho v\u00fdkopu, drn\u010dia okn\u00e1 aj na opa\u010dnej strane domu. Vlastne sa n\u00e1m otriasa cel\u00fd dom. Cez okn\u00e1 do ulice nem\u00f4\u017eeme v\u00f4bec vetra\u0165, dokonca ani ke\u010f sa u\u017e ve\u010der nepracuje, preto\u017ee aj ten najnepatrnej\u0161\u00ed v\u00e1nok dv\u00edha oblaky prachu. Dos\u0165 ma to \u0161tve.
\nNajviac b\u00fdvam nahnevan\u00e1 v sobotu r\u00e1no, preto\u017ee to je jedin\u00fd de\u0148, kedy nemus\u00edm tak skoro vst\u00e1va\u0165. Len\u017ee na ulici sa pracuje aj v sobotu a nede\u013eu. Presne o \u0161iestej na\u0161tartuj\u00fa v\u0161etky motory. U\u017e ich podozrievam, \u017ee naschv\u00e1l parkuj\u00fa pr\u00e1ve pod na\u0161\u00edm oknom. M\u00e1m pocit, \u017ee pach sp\u00e1lenej nafty prenik\u00e1 aj cez zatvoren\u00e9 okn\u00e1. Z toho neust\u00e1leho hluku mi b\u00fdva a\u017e fyzicky zle. Niekedy be\u017e\u00ed motor stavebn\u00e9ho stroja napr\u00e1zdno aj hodinu, nikto ho nepou\u017e\u00edva, ni\u010d sa nedeje.
\nRaz ma to skuto\u010dne vyto\u010dilo. To u\u017e bolo prive\u013ea! Ve\u013ek\u00fd bager be\u017e\u00ed napr\u00e1zdno zase pod na\u0161\u00edm oknom. U\u017e viac ako pol hodiny. Ob\u00favam sa a be\u017e\u00edm von. Poskakujem medzi v\u00fdkopmi a zh\u00e1\u0148am \u0161\u00e9fa. Robotn\u00edci ma posielaj\u00fa kamsi ku kri\u017eovatke. Som v r\u00e1\u017ei, be\u017e\u00edm t\u00fdm smerom. Preplet\u00e1m sa pomedzi maringotky, drobn\u00e9 mechanizmy, h\u013ead\u00e1m \u0161\u00e9fa. \u010co mu poviem? Bude ma v\u00f4bec po\u010d\u00fava\u0165? Nejak\u00fa nerv\u00f3znu a hysterick\u00fa \u017eensk\u00fa? Nem\u00f4\u017eem predsa na\u0148ho vrieska\u0165! U\u017e ho vid\u00edm, mu\u017ea s ve\u013ek\u00fdm \u010diernym klob\u00fakom na hlave. Idem za n\u00edm a sama som zvedav\u00e1, \u010do mu poviem.
\nZdrav\u00edm vysok\u00e9ho mu\u017ea a po\u010dujem sa, ako na\u0148ho \u0161vehol\u00edm, \u017ee je to ohromn\u00e1 pr\u00e1ca, ktor\u00fa tu on riadi, \u017ee to mus\u00ed by\u0165 ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e9, ako m\u00f4\u017ee vydr\u017ea\u0165 cel\u00e9 dni v takom hluku, \u017ee ho teda obdivujem, preto\u017ee ja som u\u017e z toho celkom mimo, a to tam ten bager be\u017e\u00ed napr\u00e1zdno vy\u0161e pol hodiny a \u010di by sa teda nemohol vypn\u00fa\u0165? Bola by som mu za to v\u010fa\u010dn\u00e1, preto\u017ee fakt nem\u00f4\u017eem pracova\u0165, ale keby to ne\u0161lo a u\u017e by s bagrom chcel ten p\u00e1n zase pracova\u0165, tak to budem re\u0161pektova\u0165, ve\u010f predsa im v pr\u00e1ci nem\u00f4\u017eem br\u00e1ni\u0165, to teda nie. Ale ke\u010f tam ten bager u\u017e tak dlho len stoj\u00ed s pusten\u00fdm motorom, tak sn\u00e1\u010f by to na chv\u00ed\u013eu \u0161lo, nie? \u0160\u00e9f sa na m\u0148a chv\u00ed\u013eu neveriacky pozeral, potom pok\u00fdval hlavou a pobral sa k bagru. Odtia\u013e mobilom privolal nejak\u00e9ho mu\u017ea a je to. Kone\u010dne je ticho. \u010eakujem a prajem zdar do \u010fal\u0161ej pr\u00e1ce.
\nDomov sa vraciam ako v\u00ed\u0165az. No, mysl\u00edm si, \u017ee hlavn\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo som vydobyla sama nad sebou. Chcela som by\u0165 nepr\u00edjemn\u00e1, necha\u0165 vo\u013en\u00fd priebeh svojmu opr\u00e1vnen\u00e9mu hnevu a podr\u00e1\u017edenosti, a namiesto toho som toho \u0161\u00e9fa robotn\u00edkov obdivovala, \u010fakovala mu a popriala zdar. Ur\u010dite to bolo lep\u0161ie rie\u0161enie ako to, ktor\u00e9 som pl\u00e1novala. Nebol by to celkovo lep\u0161\u00ed postoj v tejto situ\u00e1cii? Mo\u017eno by som v\u0161etky tie \u00fatrapy spojen\u00e9 so stavbou zn\u00e1\u0161ala lep\u0161ie, keby som bola za toto v\u0161etko v\u010fa\u010dn\u00e1? Namiesto nad\u00e1vania by som mala by\u0165 rada! Nie som hl\u00fapa? Niekto tu pre m\u0148a pracuje a ja sa zlost\u00edm. Ve\u010f opravuj\u00fa vodovod a kanaliz\u00e1ciu aj pre m\u0148a. A na z\u00e1ver budeme ma\u0165 v na\u0161ej ulici nov\u00fa cestu.
\nA tak sme za\u010dali v\u0161etk\u00fdm t\u00fdm \u201ena\u0161im\u201c robotn\u00edkom \u017eehna\u0165. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 sa za nich modl\u00edme, aby sa im pr\u00e1ca darila, aby vydr\u017ealo dobr\u00e9 po\u010dasie, k\u00fdm pr\u00e1cu nedokon\u010dia. Te\u0161\u00edme sa z ka\u017ed\u00e9ho dokon\u010den\u00e9ho \u00faseku.
\nHurhaj je aj na\u010falej nepr\u00edjemn\u00fd, robotn\u00edci sa len posunuli k\u00fasok ni\u017e\u0161ie, ale s postojom v\u010fa\u010dnosti mi to v\u0161etko akosi menej vad\u00ed. Som za t\u00fa lekciu rada. Nikdy by som si nepomyslela, \u017ee Boh m\u00f4\u017ee k premene m\u00f4jho charakteru pou\u017ei\u0165 aj \u0165a\u017ek\u00fa stavebn\u00fa techniku. Asi som to potrebovala.<\/p>\n

\u010c\u00edta\u0165 Bibliu? Ale kedy?<\/b><\/p>\n

Ned\u00e1vno sa mi s\u0165a\u017eovala jedna mlad\u00e1 mami\u010dka, \u017ee ju to doma u\u017e nebav\u00ed. \u017de svoje deti s\u00edce ve\u013emi miluje, no otravuje ju, \u017ee ich m\u00e1 st\u00e1le za p\u00e4tami a \u017ee ich vlastne ani nevie poriadne zabavi\u0165. \u201eKe\u010f si vymysl\u00edm nejak\u00fd v\u00fdtvarn\u00fd projekt, hodinu to chyst\u00e1m, no deti sa zabavia na desa\u0165 min\u00fat. V\u0161etko naokolo za\u0161pinia a ja to dve hodiny upratujem. Som z toho stra\u0161ne unaven\u00e1. Na ni\u010d in\u00e9 mi u\u017e neost\u00e1vaj\u00fa sily.\u201c Z \u010fal\u0161ieho rozhovoru vypl\u00fdva, \u017ee v\u00f4bec u\u017e nem\u00e1 \u010das na \u010d\u00edtanie Bo\u017eieho slova. Pri dvoch mal\u00fdch de\u0165och sa to, jednoducho, ned\u00e1!
\n\u201eTo si nen\u00e1jde\u0161 ani p\u00e4\u0165 min\u00fat?\u201c \u201eNo, p\u00e4\u0165 min\u00fat by sa mo\u017eno na\u0161lo,\u201c v\u00e1havo pripustila. \u201eNiekedy to vysk\u00fa\u0161am, ke\u010f nejako zamestn\u00e1m deti,\u201c rozhodla sa.
\nPo t\u00fd\u017edni u\u017e rozpr\u00e1vala svoju sk\u00fasenos\u0165 na stretnut\u00ed mami\u010diek: \u201eNebudete tomu veri\u0165! D\u00e1 sa to!\u201c Jej \u017eiariaca tv\u00e1r sved\u010dila o v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch z\u00e1\u017eitkoch. \u201ePovedala som de\u0165om, \u017ee bud\u00fa pozera\u0165 rozpr\u00e1vku a maminka si bude zatia\u013e v kuchyni \u010d\u00edta\u0165 z tejto ve\u013emi d\u00f4le\u017eitej knihy. V nej sa p\u00ed\u0161e, \u010do P\u00e1n Boh hovor\u00ed. Napr\u00edklad aj to, ako spr\u00e1vne vychov\u00e1va\u0165 deti. Deti sedeli cel\u00fa polhodinku \u00faplne potichu, pozerali rozpr\u00e1vku a v\u00f4bec ma neru\u0161ili. Tak to bolo trikr\u00e1t. Potom som raz pri\u0161la za nimi, \u017ee sa budem s nimi pozera\u0165 na rozpr\u00e1vku, no dc\u00e9rka mi povedala: Mami\u010dka, cho\u010f si \u010d\u00edta\u0165 z tej d\u00f4le\u017eitej kni\u017eky, my \u0165a potom zavol\u00e1me. V slz\u00e1ch som \u010fakovala Bohu.\u201c \u201eNo vid\u00ed\u0161, to je \u00fa\u017easn\u00e9,\u201c jasali ostatn\u00e9 mami\u010dky. \u201eTo v\u0161ak e\u0161te nie je v\u0161etko! Prosila som Boha, aby mi uk\u00e1zal, \u010do m\u00e1m s de\u0165mi robi\u0165, aby ich to bavilo a m\u0148a tak nevy\u010derp\u00e1valo. To, \u010do som dostala ako odpove\u010f, ma \u0161okovalo. Ve\u013emi intenz\u00edvne som c\u00edtila, \u017ee si m\u00e1m len tak \u013eahn\u00fa\u0165 na matrac, ktor\u00fa m\u00e1me na zemi na hranie. Ni\u010d viac. Zdalo sa mi to zvl\u00e1\u0161tne, ale urobila som to a \u010dakala, \u010do sa bude dia\u0165. Deti sa okolo m\u0148a nad\u0161ene motali, t\u00falili sa, maznali, pusinkovali seba aj m\u0148a, nanisili mi mac\u00edkov, l\u00edhali si na nich, d\u00e1vali mi ich na hlavu, schov\u00e1vali… \u010do v\u00e1m poviem, dve hodiny ubehli ako ni\u010d. \u010eal\u0161\u00ed de\u0148 sme pokra\u010dovali. Tento raz som sedela v kresle. Do r\u00fak som vzala ve\u013ek\u00e9 l\u00e1tkov\u00e9 vrec\u00fa\u0161ko. Napadlo mi, \u017ee m\u00e1me tak\u00e9 kr\u00e1sne v\u00fdchovn\u00e9 hra\u010dky, ale ten pokyn bol op\u00e4\u0165 ve\u013emi jasn\u00fd. Bolo to neuverite\u013en\u00e9! Deti behali okolo m\u0148a, nosili r\u00f4zne veci a d\u00e1vali ich do vrecka. Potom ich zase vyberali a s jasotom odbiehali. Trvalo to hodinu a pol! Dokonca som si pri tom vypila aj k\u00e1vu! Takto si predstavujem matersk\u00fa dovolenku!\u201c
\n\u201eNo to je super! To mus\u00edm aj ja vysk\u00fa\u0161a\u0165!\u201c \u201e Mysl\u00ed\u0161, \u017ee to m\u00f4\u017eem poradi\u0165 na\u0161ej babi\u010dke? Ona je niekedy tak\u00e1 unaven\u00e1…\u201c \u201eDiev\u010dat\u00e1, vysk\u00fa\u0161ajte! Ale pozor \u2013 za\u010dalo sa to \u010d\u00edtan\u00edm Bo\u017eieho slova! Na to nezabudnite! Ur\u010dite sa potom bude dari\u0165 aj v\u00e1m.\u201c<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Nieko\u013ek\u00fdmi kr\u00e1tkymi fejt\u00f3nmi by sme v\u00e1m chceli predstavi\u0165 kni\u017eku Hany Pinknerovej, ktor\u00fa vydalo Karmelit\u00e1nsk\u00e9 nakladatelstv\u00ed. Autorka v nej pon\u00faka humorn\u00fd aj m\u00fadry poh\u013ead na podivuhodn\u00fd svet mami\u010diek a Bo\u017eie miesto v \u0148om. Formou kr\u00e1tkych pr\u00edbehov sa venuje t\u00e9me rodiny a man\u017eelstva, vz\u0165ahu s Bohom a \u013eu\u010fmi.<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[4],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1847"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1847"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1847\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2120,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1847\/revisions\/2120"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1847"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1847"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1847"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}