{"id":1837,"date":"2013-12-19T13:26:39","date_gmt":"2013-12-19T12:26:39","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2013\/12\/19\/skutocny-stedrovecerny-pribeh\/"},"modified":"2018-05-17T22:25:38","modified_gmt":"2018-05-17T20:25:38","slug":"skutocny-stedrovecerny-pribeh","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2013\/12\/19\/skutocny-stedrovecerny-pribeh\/","title":{"rendered":"SKUTO\u010cN\u00dd \u0160TEDROVE\u010cERN\u00dd PR\u00cdBEH"},"content":{"rendered":"<p><span class=\"text\">Sedel som za gu\u013eometom a rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di m\u00e1m strie\u013ea\u0165. Bol \u0160tedr\u00fd ve\u010der&#8230;<\/span><br \/>\n<!--more--><br \/>\nZ rozpr\u00e1vania pam\u00e4tn\u00edka 1. svetovej vojny:<br \/>\nZasne\u017een\u00e9 pl\u00e1ne vyzerali idylicky, krv z posledn\u00fdch bojov u\u017e vsiakla, prikryl ju \u010derstv\u00fd sneh. Len slzy pozostal\u00fdch sa e\u0161te trblietali vo vzduchu. Bud\u00fa sa e\u0161te dlho trblieta\u0165&#8230;<br \/>\nVari nie je ka\u017ed\u00e1 vojna bojom proti evanjeliu?<br \/>\nMal som vtedy na starosti k\u00fasok svahu. Tam, kde sa kon\u010dil m\u00f4j \u00fasek, sedel zase in\u00fd vojak, a kde sa kon\u010dil jeho \u00fasek, sedel \u010fal\u0161\u00ed so svoj\u00edm gu\u013eometom. Takto sme tam boli rozsaden\u00ed po celom \u00fabo\u010d\u00ed. \u010cudn\u00ed to koledn\u00edci&#8230;<br \/>\nM\u00f4j \u00fasek bol obzvl\u00e1\u0161\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd, bola to cesti\u010dka v skalnej rokline.<br \/>\nNe\u010dakali sme \u017eiadny \u00fatok, hoci sa vtedy bojovalo nesmierne kruto. Av\u0161ak ist\u00e9 starod\u00e1vne oby\u010daje sa zachov\u00e1vali. A k nim patrilo aj \u201enebudi\u0165 mal\u00e9ho Je\u017ei\u0161ka\u201c \u2013 ako sa tomu vtedy hovorilo na na\u0161ej strane frontu. Ke\u010f hovor\u00edm \u201ena na\u0161ej strane\u201c, nemysl\u00edm t\u00fdm len jednu stranu bojiska. \u201eNa\u0161a strana bojiska\u201c tu znamen\u00e1 stranu, na ktorej proti sebe st\u00e1li dve nepriate\u013esk\u00e9 arm\u00e1dy. Ja som, jednoducho, c\u00edtil, \u017ee obe strany bojiska s\u00fa \u201ena\u0161e\u201c, obe s\u00fa pln\u00e9 ne\u0161\u0165astn\u00fdch mlad\u00edkov&#8230;<br \/>\nPrestalo sne\u017ei\u0165. Z vysok\u00fdch sne\u017en\u00fdch oblakov klesali u\u017e len vlo\u010dky ticha.<br \/>\n\u010c\u00edtal som si v blikaj\u00facom svetle mali\u010dkej lampy listy z domova. Znova a znova&#8230; Moja mami\u010dka mi p\u00edsavala dlh\u00e9 listy a ja som si pri nich pripadal, akoby som sedel u nej v na\u0161ej vidieckej kuchyni a ne\u010d\u00edtal p\u00edsmenk\u00e1, ale akoby som ju priam po\u010d\u00faval.<br \/>\nP\u00edsali mi aj str\u00fdkovia a kamar\u00e1ti, ba aj profesor zo \u0161koly&#8230; v\u0161etky listy som mal zoraden\u00e9, a ke\u010f sa dalo, tak som si ich denne \u010d\u00edtaval. Ni\u010d in\u00e9 na \u010d\u00edtanie som v z\u00e1kopoch vlastne ani nemal.<br \/>\nA odrazu \u2013 \u00fatok!<br \/>\nTo nie je mo\u017en\u00e9!<br \/>\nNo, vyleteli svetlice.<br \/>\nZarachotili delostreleck\u00e9 gran\u00e1ty.<br \/>\nZ druhej strany \u2013 z tej, od skuto\u010dn\u00e9ho nepriate\u013ea \u2013 vybehli vojaci.<br \/>\nVymyslen\u00e9 to mali dobre. Nikto nepredpokladal, \u017ee by sa po\u010das Vianoc prestalo zachov\u00e1va\u0165 nep\u00edsan\u00e9 pr\u00edmerie, a pr\u00e1ve preto mohol by\u0165 tento \u00fatok \u00faspe\u0161n\u00fd! Keby sa nepriate\u013eovi podarilo na tomto svahu vyradi\u0165 na\u0161u obranu, mohli by \u0161trbinou, podobne ako prasklinou na vodnej hr\u00e1dzi, preteka\u0165 jeho jednotky do n\u00e1\u0161ho tylu. Tak by n\u00e1s dostal do nepreniknute\u013en\u00e9ho zovretia, mohol by n\u00e1s s\u00fa\u010dasne napadn\u00fa\u0165 spredu i zozadu a \u013eahko by n\u00e1s ZNI\u010cIL.<br \/>\nStrategicky to bolo skvele vymyslen\u00e9.<br \/>\nPri spolo\u010densk\u00fdch hr\u00e1ch prehr\u00e1va ten, kto poru\u0161\u00ed pravidl\u00e1. Vo vojne sa, naopak, falo\u0161n\u00ed hr\u00e1\u010di m\u00f4\u017eu dosta\u0165 k medail\u00e1m, k v\u00ed\u0165azstv\u00e1m&#8230;<br \/>\nZa\u00fato\u010di\u0165 pr\u00e1ve na \u0160tedr\u00fd de\u0148 \u2013 nie je to vari falo\u0161n\u00e1 hra?<br \/>\nPozeral som sa na vojakov be\u017eiacich s pu\u0161kami, na nich bajonety&#8230; utekaj\u00fa oproti n\u00e1m, ba priam celkom proti mne!<br \/>\nA ja tu sed\u00edm za gu\u013eometom&#8230;<br \/>\nSta\u010d\u00ed za\u010da\u0165 strie\u013ea\u0165&#8230;<br \/>\nMal som dobr\u00e9 postavenie. Bola pomerne jasn\u00e1 \u0161tedrove\u010dern\u00e1 noc. Z m\u00f4jho miesta som mohol strie\u013ea\u0165 naisto&#8230; ako na jarmo\u010dnej strelnici. Sta\u010d\u00ed mi na to chv\u00ed\u013eka a v\u0161etci t\u00ed, \u010do lez\u00fa na svah podo mnou bud\u00fa m\u0155tvi. Ve\u010f by som ich dokonale prekvapil!<br \/>\nPredstavil som si, \u017ee bud\u00fa M\u0154TVI.<br \/>\nNielen \u201em\u0155tvi\u201c \u2013 v \u00favodzovk\u00e1ch&#8230;<br \/>\nNepredstavil som si len t\u00fa oby\u010dajn\u00fa \u00faradn\u00fa spr\u00e1vu, v ktorej sa neosobne nap\u00ed\u0161e, \u017ee \u201edo\u0161lo k to\u013ek\u00fdm a to\u013ek\u00fdm strat\u00e1m na \u017eivotoch\u201c. U\u017e len t\u00e1 formul\u00e1cia, ktor\u00fa pozn\u00e1m z vojnov\u00fdch nov\u00edn \u201edo\u0161lo k strat\u00e1m na \u017eivotoch\u201c je mi odporn\u00e1. Ako by to ani nep\u00edsal \u010dlovek&#8230;<br \/>\nSedel som za gu\u013eometom a naplno som si uvedomoval, \u017ee TOTO S\u00da ASI POSLEDN\u00c9 MIN\u00daTY M\u020eJHO \u017dIVOTA. A potom sa v novin\u00e1ch objav\u00ed kr\u00e1tka spr\u00e1va: \u201ePri \u00fatoku na na\u0161e z\u00e1kopov\u00e9 opevnenie padli ten a ten&#8230;\u201c Mo\u017eno tam ani nenap\u00ed\u0161u men\u00e1, MOJE MENO.<br \/>\nTen a ten?<br \/>\nJA.<br \/>\nKa\u017ed\u00fd, kto v nejakej vojne padne, je predsa nejak\u00e9 JA!<br \/>\nA pritom sa \u010dasto nap\u00ed\u0161e len po\u010det padl\u00fdch. Akoby sa m\u0155tvi premie\u0148ali do \u010d\u00edslic&#8230;<br \/>\nPredstavil som si, \u017ee ka\u017ed\u00fd z t\u00fdch, \u010do ku mne teraz utekaj\u00fa, aby ma zabili, m\u00e1 iste kdesi niekoho, kto ho m\u00e1 r\u00e1d. Niekoho, kto dostane spr\u00e1vu o jeho smrti. Otvor\u00ed \u00faradn\u00fd list a rozpla\u010de sa&#8230; Uvedom\u00ed si, \u017ee ten, kto ho miloval, padol a u\u017e sa nikdy na tomto svete nestretn\u00fa.<br \/>\nSamozrejme, \u017ee som nemal \u010das na pridlh\u00e9 \u00favahy v tomto ne\u010dakanom \u00fatoku. Cel\u00e9 som to vn\u00edmal v podobe zvl\u00e1\u0161tnych pocitov. Ani som na to tak ve\u013emi nemyslel, sk\u00f4r som to len c\u00edtil.<br \/>\nA uvedomoval som si, \u017ee ak sa nejak\u00e1 gu\u013eka, \u010do lietali okolo m\u0148a, do m\u0148a traf\u00ed, bude st\u00e1\u0165 po\u0161t\u00e1r s takouto ob\u00e1lkou aj na prahu n\u00e1\u0161ho domu&#8230;<br \/>\nV mysli sa mi vybavila jeho postava \u2013 po\u0161t\u00e1r, p\u00e1n Bodliak, rozpa\u010dit\u00fd ako v\u017edy, ke\u010f prin\u00e1\u0161a zl\u00e9 spr\u00e1vy.<br \/>\n\u201eU\u017e idem, u\u017e idem,\u201c zavol\u00e1 moja babi\u010dka, a bude sa pon\u00e1h\u013ea\u0165 k br\u00e1nke.<br \/>\nA potom si to pre\u010d\u00edta.<br \/>\nJa som&#8230; vlastne, \u017ee u\u017e NIE SOM&#8230;<br \/>\nTak to bude!<br \/>\nUprene som sa pozeral na roj strelcov be\u017eiacich proti mne. A \u2013 nedok\u00e1zal som vystreli\u0165!<br \/>\nANI RAZ SOM NEVYSTRELIL.<br \/>\nNebol som \u017eiadny pacifista, kde\u017ee. Toto bol s\u00edce m\u00f4j prv\u00fd \u201ebojov\u00fd krst\u201c, dovtedy som e\u0161te nikdy na nikoho nevystrelil, nikoho nezranil a nikoho nezabil. A ur\u010dite, keby pr\u00e1ve nebola  \u0161tedrove\u010dern\u00e1 noc, by som stla\u010dil sp\u00fa\u0161\u0165 gu\u013eometu. Ve\u010f by som sa len br\u00e1nil! A strie\u013eal som dobre. Onedlho by z \u00fato\u010diacich vojakov nebol pre n\u00e1s ani jeden nebezpe\u010dn\u00fd. V\u0161etci by le\u017eali na zasne\u017eenej talianskej zemi. A ja by som bol \u017eiv\u00fd!<br \/>\nNo strie\u013ea\u0165 na niekoho na Vianoce?<br \/>\nSedel som pri gu\u013eomete \u2013 a nedok\u00e1zal vystreli\u0165.<br \/>\nZabij\u00fa ma.<br \/>\nTo je viac ako ist\u00e9. No ja nedok\u00e1\u017eem strie\u013ea\u0165.<br \/>\nNEM\u020e\u017dEM.<br \/>\nOni ma m\u00f4\u017eu zabi\u0165. Ale nem\u00f4\u017eu ma prin\u00fati\u0165, aby som niekoho zabil ja \u2013 NEM\u020e\u017dU.<br \/>\nPam\u00e4t\u00e1m sa, \u017ee som sa e\u0161te stihol pozrie\u0165 na hodinky \u2013 ve\u013ek\u00e9 bachrat\u00e9 hodinky, ktor\u00e9 som dostal od dedu\u0161ka, ke\u010f som rukoval. \u201eNech ti, chlap\u010de, meraj\u00fa len dobr\u00fd \u010das,\u201c za\u0161epkal star\u010dek, ke\u010f mi ich na stanici pod\u00e1val.<br \/>\nBol presne \u010das, ke\u010f u n\u00e1s doma, tam, kdesi v dia\u013eke, ale pod t\u00fdmi ist\u00fdmi hviezdami, pod ktor\u00fdmi sa teraz na m\u0148a valia cudz\u00ed vojaci s bajonetmi, sedia moji bl\u00edzki v na\u0161om malom dedinskom kostole a spievaj\u00fa\u2026 SPIEVAJ\u00da. Ko\u013eko z nich si pr\u00e1ve teraz na m\u0148a spomenie?<br \/>\nSED\u00cdM PRI GU\u013dOMETE A NESTRIE\u013dAM.<br \/>\nC\u00edtil som tak\u00fa \u2013 ani nie \u017ee \u201ebl\u00edzkos\u0165 Bo\u017eiu\u201c \u2013 to by bolo slab\u00e9 slovo. C\u00edtil som sk\u00f4r tak\u00fa jednotu, pevn\u00e9 spojenie s P\u00e1nom \u017eivota. Nikdy predt\u00fdm, ale ani potom som to u\u017e nepoc\u00edtil.<br \/>\nANI RAZ SOM NEVYSTRELIL.<br \/>\nZa cel\u00fd \u010das, \u010do som bol na vojne, som videl ve\u013ea ranen\u00fdch aj m\u0155tvych. Pom\u00e1hal som v lazarete, videl som umieraj\u00facich, videl som tel\u00e1, ktor\u00e9 boli tak\u00e9 rozbit\u00e9, \u017ee som nech\u00e1pal, ako sa v nich e\u0161te m\u00f4\u017ee dr\u017ea\u0165 \u017eivot. Videl som rany po bajonetoch&#8230; Predstavil som si, \u017ee tak nejako budem mo\u017eno o chv\u00ed\u013eu vyzera\u0165 aj ja, ale pravdepodobne sa do lazaretu ani nedostanem. Nalo\u017eia ma na voz\u00edk a odvez\u00fa do nejakej jamy. Tu sa nepochov\u00e1va s poctami, nie je na to \u010das, m\u0155tvych na talianskom fronte je prive\u013ea&#8230;<br \/>\nZatvoril som o\u010di.<br \/>\nNechcel som vidie\u0165 toho, kto do m\u0148a vraz\u00ed bajonet.<br \/>\nA zrazu som za\u010dul hlasy.<br \/>\nMatersk\u00fd jazyk!<br \/>\nBl\u00faznim?<br \/>\nNech\u00e1pal som \u2013 to na n\u00e1s \u00fato\u010dia na\u0161i?<br \/>\n\u201eNebl\u00e1znite! Ve\u010f tu sme my,\u201c skr\u00edkol som a potom volal znova a znova.<br \/>\nVojaci ma za\u010duli, zav\u00e1hali.<br \/>\nNo, mohla to by\u0165 les\u0165!<br \/>\nAle zastavili sa.<br \/>\nR\u00fdchlo som zakri\u010dal \u010d\u00edslo svojho regimentu, svoje meno a hodnos\u0165.<br \/>\nVojaci st\u00e1li na zasne\u017eenom svahu, ani sa nepohli a ml\u010dali.<\/p>\n<p>Po vojne som p\u00e1tral vo vojensk\u00fdch arch\u00edvoch, aby som zistil, ako a kto mohol da\u0165 tak\u00fd nezmyseln\u00fd pr\u00edkaz na \u00fatok na\u0161ich vojakov proti na\u0161im vojakom. Ni\u010d som v\u0161ak nena\u0161iel&#8230;<br \/>\nNe\u010dudujem sa. Ve\u013ea materi\u00e1lov sa skartovalo a som presved\u010den\u00fd o tom, \u017ee t\u00ed, ktor\u00ed boli zodpovedn\u00ed za tento absurdn\u00ed rozkaz, sa ur\u010dite sami a zav\u010dasu postarali, aby tieto doklady zmizli.<\/p>\n<p>Ke\u010f teraz po rokoch uva\u017eujem o dedu\u0161kovom rozpr\u00e1van\u00ed, nepripad\u00e1 mi tak\u00e9 absurdn\u00e9, ako v detstve. Ono to nie je a\u017e tak\u00e9 neobvykl\u00e9, \u017ee jedna jednotka za\u00fato\u010d\u00ed na jednotku tej istej arm\u00e1dy. O tom vedia svoje vojensk\u00ed historici. Hovor\u00ed sa tomu \u201efriendly fire\u201c \u2013 trochu ironicky tzv. \u201epriate\u013esk\u00fd \u00fatok\u201c. V \u010dasoch, ke\u010f e\u0161te nebola poriadne rozvinut\u00e1 spojovacia technika, sa to ob\u010das st\u00e1valo. No aj nesk\u00f4r, ke\u010f u\u017e technika bola na \u00farovni, doch\u00e1dzalo k prehmatom. Ve\u010f dr\u00f4ty b\u00fdvali natiahnut\u00e9 cez frontov\u00e9 \u00fazemie a spr\u00e1vy sa komolili&#8230; Nech\u00e1m v\u0161ak star\u00e9 spomienky znie\u0165 \u010falej:<\/p>\n<p>Ke\u010f sme sa dozvedeli, \u017ee by sme pobili sami seba, niektor\u00ed sa doslova rozbesnili. In\u00ed sa smiali&#8230;<br \/>\nPotom sme si uvarili vo ve\u013ekom kotli \u010daj a cel\u00fa \u0161tedrove\u010dern\u00fa noc sme presedeli pod talianskym nebom pln\u00fdm hviezd. Spolo\u010dne sme spievali a modlili sa.<br \/>\nOdrazu sa ozvalo: \u201eRudo!\u201c<br \/>\nBe\u017e\u00ed ku mne mlad\u00edk, ktor\u00e9ho najprv v\u00f4bec nespozn\u00e1vam. No ke\u010f pri\u0161iel bli\u017e\u0161ie, spoznal som ho. Bol to syn starostu z jednej bl\u00edzkej dedinky, kam som chodieval na pr\u00e1zdniny. A dokonca m\u00f4j vzdialen\u00fd bratranec!<br \/>\nZamrazilo ma.<br \/>\nKeby som vystrelil&#8230;<br \/>\nBol by som zab\u00edjal nielen krajanov, ale aj kamar\u00e1tov!<br \/>\nBrie\u017edilo sa.<br \/>\nPo opravenom telegrafnom veden\u00ed pri\u0161la spr\u00e1va, aby sa jednotka, ktor\u00e1 \u201enedobila\u201c na\u0161u poz\u00edciu premiestila nasp\u00e4\u0165 na svoje v\u00fdchodzie stanovisko.<br \/>\n\u017diadne ospravedlnenie, \u017eiadne vysvetlenie&#8230;<br \/>\nVojaka potrestaj\u00fa, ke\u010f nem\u00e1 dobre vy\u010disten\u00fd gomb\u00edk na uniforme, gener\u00e1la nepotrestaj\u00fa, ani ke\u010f nech\u00e1 nezmyselne padn\u00fa\u0165 cel\u00fa svoju jednotku.<br \/>\nPo tejto udalosti som e\u0161te p\u00e1r rokov bojoval. Dostal som sa aj do zajatia&#8230; <\/p>\n<p>Dedu\u0161ko e\u0161te dlho rozpr\u00e1val o svojich vojensk\u00fdch anab\u00e1zach, o svojej ceste okolo Japonska a po \u010d\u00ednskom mori, o l\u00e9gi\u00e1ch&#8230; O tom v\u0161etkom sa d\u00e1 do\u010d\u00edta\u0165 v mnoh\u00fdch knih\u00e1ch, svedectv\u00e1ch. M\u0148a v\u0161ak zaujal hlavne tento \u0161tedrove\u010dern\u00fd pr\u00edbeh.<br \/>\nSymbol?<br \/>\nUr\u010dite, VE\u013dK\u00dd SYMBOL.<br \/>\n\u010clovek sa nem\u00e1 p\u00fdta\u0165 \u2013 hovor\u00ed sa \u2013, komu zvon\u00ed umier\u00e1\u010dik, zvon\u00ed jemu.<br \/>\n\u010clovek sa nem\u00e1 p\u00fdta\u0165, na koho strie\u013ea, lebo v\u017edy strie\u013ea na nejak\u00e9 JA.<br \/>\nKeby dedu\u0161ko neza\u010dul mater\u010dinu, rozstrie\u013eal by oddiel krajanov, oddiel svojej vlastnej arm\u00e1dy. \u010co by sa mu stalo? Na tomto svete asi ni\u010d. Ututlalo by sa to.<br \/>\nAle na tom druhom svete?<br \/>\nTam sa ned\u00e1 ni\u010d UTUTLA\u0164.<br \/>\nA \u010do keby dedko v t\u00fa \u0161tedrove\u010dern\u00fa noc za\u010dal strie\u013ea\u0165 na cudziu jednotku? Keby to boli naozaj jednotky cudzej arm\u00e1dy? Zmenilo by sa nie\u010do?<br \/>\nTiekli by slzy in\u00fdm matk\u00e1m v inej krajine&#8230;<br \/>\nTIEKLI BY SLZY.<br \/>\nLebo dedko by strie\u013eal na \u013eud\u00ed, ktor\u00ed by c\u00edtili boles\u0165, umierali by \u010di le\u017eali z\u00fafal\u00ed na zamrznutej talianskej p\u00f4de.<br \/>\nHovorili by inou re\u010dou.<br \/>\nAle \u2013 srdcia v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed maj\u00fa rovnak\u00fa mater\u010dinu.<br \/>\nBOLES\u0164 v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed m\u00e1 rovnak\u00fa mater\u010dinu.<\/p>\n<p>Je op\u00e4\u0165 \u0161tedrove\u010dern\u00e1 noc. Na\u0161a rodina sed\u00ed okolo stola, deti sa sej\u00fa, my sa rozpr\u00e1vame. Kdesi v dia\u013eke \u017eij\u00fa \u010fal\u0161ie rodiny, ktor\u00e9 \u017eij\u00fa v\u010faka tomu, \u017ee m\u00f4j dedu\u0161ko raz nevystrelil&#8230; Ko\u013eko str\u00fan \u017eivota by sa pretrhlo, keby vystrelil, ko\u013eko miest pri \u0161tedrove\u010dernom stole by ostalo pr\u00e1zdnych, ko\u013eko det\u00ed by sa nesmialo \u2013 v\u00f4bec by sa nenarodili.<br \/>\nV ob\u00fdva\u010dke, kde m\u00e1me prestret\u00fd sl\u00e1vnostn\u00fd st\u00f4l, vis\u00ed portr\u00e9t n\u00e1\u0161ho dedu\u0161ka \u2013 je to kolorovan\u00e1 vojnov\u00e1 fotografia.<br \/>\nPozer\u00e1m sa na \u0148u.<br \/>\nDedko sa pri foten\u00ed na talianskom fronte pozeral priamo do objekt\u00edvu fotografa, a teraz to vyzer\u00e1, akoby sa pozeral priamo do o\u010d\u00ed toho, kto sa pozer\u00e1 na jeho fotografiu.<br \/>\nPozer\u00e1 sa mi do o\u010d\u00ed a ja sa pozer\u00e1m do jeho o\u010d\u00ed.<br \/>\nDedu\u0161ko sa trochu usmieva.<br \/>\nTrochu, zd\u00e1 sa mi, \u017ee ironicky.<br \/>\nAkoby ten jeho poh\u013ead hovoril: \u201eNech vystrel\u00ed\u0161 na hocikoho, v\u017edy to bude nejak\u00e9 JA.<br \/>\nNech ubl\u00ed\u017ei\u0161 komuko\u013evek, v\u017edy ubl\u00ed\u017ei\u0161 nejak\u00e9mu JA.<br \/>\nNech kv\u00f4li tebe ktoko\u013evek poc\u00edti v t\u00fato chv\u00ed\u013eu \u00fazkos\u0165, sm\u00fatok, boles\u0165 a samotu&#8230; v\u017edy je kv\u00f4li tebe zranen\u00e9 nejak\u00e9 JA. Pam\u00e4taj na to!\u201c<\/p>\n<p>(sprac. podla www.vira.cz)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Sedel som za gu\u013eometom a rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di m\u00e1m strie\u013ea\u0165. Bol \u0160tedr\u00fd ve\u010der&#8230;<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[4],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1837"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1837"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1837\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2130,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1837\/revisions\/2130"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1837"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1837"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1837"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}