{"id":1824,"date":"2013-06-05T08:09:07","date_gmt":"2013-06-05T06:09:07","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2013\/06\/05\/konstantin-a-metod-misijne-dobrodruzstvo-deviateho-storocia\/"},"modified":"2018-05-17T22:29:24","modified_gmt":"2018-05-17T20:29:24","slug":"konstantin-a-metod-misijne-dobrodruzstvo-deviateho-storocia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2013\/06\/05\/konstantin-a-metod-misijne-dobrodruzstvo-deviateho-storocia\/","title":{"rendered":"KON\u0160TANT\u00cdN A METOD – MISIJN\u00c9 DOBRODRU\u017dSTVO DEVIATEHO STORO\u010cIA"},"content":{"rendered":"

Tento rok si pripom\u00edname 1150 rokov od pr\u00edchodu Kon\u0161tant\u00edna a Metoda na na\u0161e \u00fazemie. Slovania, \u017eij\u00faci vtedy na na\u0161om \u00fazem\u00ed, sa stali prv\u00fdm eur\u00f3pskym n\u00e1rodom, do ktor\u00e9ho jazyka
\nbolo prelo\u017een\u00e9 P\u00edsmo sv\u00e4t\u00e9 – Biblia. Ich dielo a odkaz v\u0161ak predstavuj\u00fa obrovsk\u00fd v\u00fdznam nielen pre n\u00e1s, ale pre v\u0161etky slovansk\u00e9 n\u00e1rody.<\/span>
\n
\nV\u00fdznam diela a odkazu sol\u00fanskych bratov<\/b><\/p>\n

P\u00f4soben\u00edm Kon\u0161tant\u00edna a Metoda vst\u00fapili na\u0161i predkovia do eur\u00f3pskych dej\u00edn, do vtedaj\u0161ieho sveta svojou p\u00edsomnou kult\u00farou, pr\u00e1vnym poriadkom a hlavne etick\u00fdmi normami kres\u0165anstva. Svojou m\u00fadros\u0165ou predbehli \u010das, ke\u010f\u017ee umo\u017enili \u013eudu prij\u00edma\u0165 evanjelium autenticky vo svojej rodnej re\u010di. Ten prostredn\u00edctvom P\u00edsma a hl\u00e1sania Bo\u017eieho slova v rodnej re\u010di spoznal rovnos\u0165 \u013eud\u00ed, n\u00e1rodov i kult\u00far pred P\u00e1nom Bohom. Mohol chv\u00e1li\u0165 P\u00e1na Boha svoj\u00edm jazykom a prosi\u0165 milos\u0165 a pomoc svojimi slovami. Mohol po\u010d\u00fava\u0165 Slovo od Boha a z\u00edskava\u0165 m\u00fadros\u0165 Kristovu. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 je dejinn\u00e1, jedine\u010dn\u00e1 a mnohov\u00fdznamov\u00e1. Dielo a odkaz sol\u00fanskych bratov predstavuj\u00fa obrovsk\u00fd v\u00fdznam pre kult\u00faru, literat\u00faru a dejiny n\u00e1\u0161ho \u0161t\u00e1tu, na \u010do sa odvol\u00e1va aj \u00dastava SR. <\/p>\n

Na samom za\u010diatku n\u00e1\u0161ho kult\u00farneho jestvovania nem\u00e1me rozpr\u00e1vanie o vl\u010dici, ako maj\u00fa Rimania, ani spr\u00e1vy o \u013eudsk\u00fdch obetiach, \u010di nejak\u00e9 mytologick\u00e9 historky… my tu nach\u00e1dzame slovo o Bo\u017eom Slove! Tak hlboko zasahuje evanjelium do na\u0161ej hist\u00f3rie a kult\u00fary. Kon\u0161tant\u00edn prelo\u017eil \u0161tyri evanjeli\u00e1 do staroslovien\u010diny. Za\u010dal prekladom Evanjelia pod\u013ea J\u00e1na, ktor\u00e9 sa za\u010d\u00edna sl\u00e1vnostn\u00fdm vyznan\u00edm viery v bo\u017estvo Je\u017ei\u0161a Krista \u2013 Bo\u017eie Slovo: \u201eIskoni bje Slovo a Slovo bje u Boga i Bog bje Slovo.\u201c (kardin\u00e1l Jozef Tomko)<\/p>\n

Historick\u00e9 fakty<\/b><\/p>\n

V druhej polovici 8. st. dosiahli dne\u0161n\u00e1 Morava a dne\u0161n\u00e9 Slovensko bod civiliza\u010dn\u00e9ho zvratu. Slovansk\u00e9 kmene sa za\u010dali sp\u00e1ja\u0165 do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch celkov, a tak vznikli po\u010detn\u00e9 slovansk\u00e9 hradisk\u00e1. Nesk\u00f4r sa vytvorili dve ve\u013ek\u00e9 slovansk\u00e9 knie\u017eatstv\u00e1: Moravsk\u00e9 knie\u017eatstvo, na \u010dele s vl\u00e1dcom Mojm\u00edrom, a Nitrianske knie\u017eatstvo \u2013 Nitrava, na \u010dele s vl\u00e1dcom Pribinom. Za jeho vl\u00e1dy za\u010diatkom 9. st. to u\u017e bol \u00fatvar politicky nez\u00e1visl\u00fd od Franskej r\u00ed\u0161e. Okolo r. 833 porazil Mojm\u00edr Pribinu a spojil obed knie\u017eatstv\u00e1 do jedn\u00e9ho celku, ktor\u00fd je zn\u00e1my ako Ve\u013ek\u00e1 Morava (Magna Moravia).<\/p>\n

\"\" <\/p>\n

Bol to pomerne ve\u013ek\u00fd \u0161t\u00e1tny \u00fatvar a prv\u00fd v\u00e4\u010d\u0161\u00ed slovansk\u00fd \u0161t\u00e1t v\u00f4bec. V jeho politick\u00fdch dejin\u00e1ch dominuje neust\u00e1ly konflikt s Franskou r\u00ed\u0161ou, ktor\u00e1 mala o toto \u00fazemie ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem. Ten sa preh\u013abil po r. 843, po rozpade Franskej r\u00ed\u0161e, ke\u010f sa \u013dudov\u00edt Nemec stal kr\u00e1\u013eom novo zalo\u017eenej V\u00fdchodofranskej r\u00ed\u0161e a rozhodol sa, \u017ee sa za\u010dne mie\u0161a\u0165 do z\u00e1le\u017eitost\u00ed svojich v\u00fdchodn\u00fdch susedov. V r. 846 n\u00e1sil\u00edm dosadil za vl\u00e1dcu Ve\u013ekej Moravy Rastislava, Mojm\u00edrovho synovca naroden\u00e9ho na Slovensku. Aj na\u010falej sa sna\u017eil ovplyv\u0148ova\u0165 ve\u013ekomoravsk\u00fa politiku. Okolo r. 850 sa ale Rastislav zbavil \u013dudov\u00edtovho vplyvu, podporoval \u013dudov\u00edtov\u00fdch nepriate\u013eov vo v\u00fdchodofranskej politike a vyk\u00e1zal bavorsk\u00fdch k\u0148azov z Ve\u013ekej Moravy. R. 855 toho mal u\u017e \u013dudov\u00edt pln\u00e9 zuby a za\u00fato\u010dil na Ve\u013ek\u00fa Moravu pri Dev\u00edne, bol v\u0161ak porazen\u00fd.<\/p>\n

Knie\u017ea Rastislav chcel e\u0161te viac upevni\u0165 svoju vl\u00e1du a v snahe \u00faplne sa vymani\u0165 spod franskej nadvl\u00e1dy podporovanej bavorsk\u00fdmi mision\u00e1rmi napadlo ho upevni\u0165 dom\u00e1cu cirkevn\u00fa politiku. Poslal list p\u00e1pe\u017eovi Mikul\u00e1\u0161ovi I. so \u017eiados\u0165ou o u\u010dite\u013eov, ktor\u00ed by vyu\u010dovali dom\u00e1cich k\u0148azov a upevnili tak prav\u00fa kres\u0165ansk\u00fa vieru na Ve\u013ekej Morave. Kres\u0165ansk\u00e1 viera tu toti\u017e vtedy bola slab\u00e1, \u010dasto neprav\u00e1 a dop\u013a\u0148an\u00e1 mnoh\u00fdmi pohansk\u00fdmi zvykmi, hoci sa tu kres\u0165anstvo \u0161\u00edrilo u\u017e pred rokom 800. Prv\u00fdmi mision\u00e1rmi na na\u0161om \u00fazem\u00ed boli \u00edrsko-\u0161k\u00f3tski mn\u00edsi a tie\u017e nemeck\u00ed k\u0148azi. Na\u0161i \u013eudia v\u0161ak nerozumeli cudziemu jazyku. Preto sa Rastislav rozhodol z\u00edska\u0165 mision\u00e1rov, ktor\u00ed by hovorili \u013eudu zrozumite\u013enou re\u010dou. Len\u017ee R\u00edm mu nevyhovel, a tak sa v r. 862 obr\u00e1til na v\u00fdchod k byzantsk\u00e9mu cis\u00e1rovi Michalovi III. Ten mu vyhovel a ur\u010dil pre t\u00fato misiu dvoch bratov: Kon\u0161tant\u00edna a Metoda.<\/p>\n

Kon\u0161tant\u00edn a Metod poch\u00e1dzali z mesta Sol\u00fan (dne\u0161n\u00e9 Thessaloniki). Bolo to gr\u00e9cke mesto, no v jeho okol\u00ed \u017eili Slovania, a tak aj t\u00edto bratia ovl\u00e1dali tamoj\u0161\u00ed starosloviensky jazyk. Boli zo siedmich det\u00ed. Ich otec Lev bol v\u00fdznamn\u00fd a z\u00e1mo\u017en\u00fd hodnost\u00e1r a bohabojn\u00fd mu\u017e. Matka sa volala M\u00e1ria. Metod sa narodil v r. 815 a \u0161tudoval pr\u00e1vo a jazyky. Po \u0161t\u00fadi\u00e1ch spravoval desa\u0165 rokov byzantsk\u00fa \u017eupu. Najmlad\u0161\u00ed Kon\u0161tant\u00edn sa narodil v r. 827. Bol taktie\u017e ve\u013emi nadan\u00fd. Venoval sa filozofii, literat\u00fare a kres\u0165ansk\u00e9mu u\u010deniu. Po otcovej smrti ho vysok\u00fd cis\u00e1rsky \u00faradn\u00edk Theoktistos povolal do Carihradu, aby tam na cis\u00e1rskej \u0161kole \u0161tudoval spolu s bud\u00facim cis\u00e1rom Michalom III. V u\u010den\u00ed tak vynikal, \u017ee mu dali pr\u00edvlastok \u201cfilozof\u201d. Nesk\u00f4r sa obaja bratia stali mision\u00e1rmi. <\/p>\n

Kon\u0161tant\u00edn i Metod ve\u013emi dobre vedeli, s ak\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami sa stret\u00e1vali fransk\u00ed k\u0148azi, ke\u010f chceli vyu\u010dova\u0165 vieru v latin\u010dine. Preto sa rozhodli, \u017ee vytvoria pre Slovanov p\u00edsmo \u2013 hlaholiku (od slova glagol \u2013 hl\u00e1ska), ktor\u00fa Kon\u0161tant\u00edn zostavil z mal\u00fdch p\u00edsmen gr\u00e9ckej abecedy. Abeceda mala 43 p\u00edsmen, v\u00e4\u010d\u0161inu gr\u00e9ckych, ale \u010das\u0165 aj hebrejsk\u00fdch, lebo niektor\u00e9 slovienske zvuky sa nedali vyjadri\u0165 gr\u00e9ckymi p\u00edsmenami. Spolu s Metodom prelo\u017eili e\u0161te pred cestou takmer v\u0161etky knihy Biblie, brevi\u00e1r, liturgick\u00e9 predpisy, spevn\u00edky, \u017ealt\u00e1re aj S\u00fadny z\u00e1konn\u00edk pre svetsk\u00fdch \u013eud\u00ed, a nap\u00edsali knihy o staroslovienskej gramatike. Kon\u0161tant\u00edn taktie\u017e nap\u00edsal sl\u00e1vny Proglas, ver\u0161ovan\u00fd predslov k Sv\u00e4t\u00e9mu P\u00edsmu.<\/p>\n

V r. 863 pri\u0161li Kon\u0161tant\u00edn a Metod so svojou dru\u017einou na Ve\u013ek\u00fa Moravu k na\u0161im predkom. Knie\u017ea Rastislav ich priv\u00edtal s ve\u013ekou rados\u0165ou. Predstavil im prv\u00fdch \u017eiakov. Kon\u0161tant\u00edn s Metodom nezah\u00e1\u013eali. Hne\u010f zalo\u017eili slovansk\u00e9 u\u010dili\u0161te, cirkevn\u00fa \u0161kolu, kde vzdel\u00e1vali svojich pomocn\u00edkov v gramatike, hudbe a kres\u0165anskom u\u010den\u00ed. Spolu s nimi potom vyu\u010dovali \u013eud nielen prav\u00e9mu kres\u0165ansk\u00e9mu u\u010deniu, ale u\u010dili \u013eud\u00ed aj p\u00edsa\u0165, \u010d\u00edta\u0165 a \u0161\u00edrili aj z\u00e1konodarstvo a poriadok v spolo\u010denskom \u017eivote. Sna\u017eili sa tie\u017e, s pomocou Rastislava, zorganizova\u0165 osobitn\u00fa cirkevn\u00fa hierarchiu s vlastnou provinciou, ktor\u00e1 by \u013eah\u0161ie odol\u00e1vala nemeck\u00fdm n\u00e1tlakom.<\/p>\n

Po \u0161tyroch rokoch (v r. 867) sa Kon\u0161tant\u00edn s Metodom vybrali na \u010falek\u00fa cestu. Ke\u010f\u017ee Kon\u0161tant\u00edn nebol biskup a Metod ani k\u0148az, museli putova\u0165 do R\u00edma vysv\u00e4ti\u0165 nov\u00fdch \u017eiakov za k\u0148azov. Takisto mali v \u00famysle po\u017eiada\u0165 p\u00e1pe\u017ea, aby schv\u00e1lil starosloviensku re\u010d ako liturgick\u00fd jazyk. R\u00edmskym p\u00e1pe\u017eom bol vtedy Hadri\u00e1n II. Bratia v\u0161ak museli \u010deli\u0165 opoz\u00edcii so strany tzv. trojjazy\u010dn\u00edkov, ktor\u00ed boli proti tomu, aby sa slovien\u010dina stala \u0161tvrt\u00fdm ofici\u00e1lnym liturgick\u00fdm jazykom (ktor\u00fdmi boli ofici\u00e1lne len gr\u00e9\u010dtina, latin\u010dina a hebrej\u010dina).
\nObhajoval sa t\u00fdmito slovami: Teraz v\u0161ak, bratia, \u010do by som v\u00e1m oso\u017eil, keby som pri\u0161iel k v\u00e1m a hovoril jazykmi, a nie slovami zjavenia alebo vedomosti, proroctva alebo n\u00e1uky? Ve\u010f aj bezdu\u0161n\u00e9 a bezhlasn\u00e9 n\u00e1stroje, \u010do vyd\u00e1vaj\u00fa zvuky, \u010di u\u017e s\u00fa to p\u00ed\u0161\u0165aly a \u010di citary, keby nevyd\u00e1vali rozdielne zvuky, ako by sa vedelo, \u010do sa p\u00edska a \u010do sa hudie? A keby po\u013en\u00e1 tr\u00faba vyd\u00e1vala bezhlasn\u00fd zvuk, kto by sa strojil do boja? Tak aj vy, ak jazykom nevyd\u00e1vate zrozumite\u013en\u00e9 slov\u00e1, kto\u017ee bude vedie\u0165, \u010do hovor\u00edte? Do vetra budete hovori\u0165. Ve\u010f je to\u013eko rozli\u010dn\u00fdch re\u010d\u00ed na svete a ani jedna nie je bez hlasu. Ak nepozn\u00e1m silu a v\u00fdznam hlasu, budem cudzincom tomu, \u010do hovor\u00ed, a ten, \u010do hovor\u00ed, bude cudzincom mne. (Pod\u013ea legendy Klimenta Bulharsk\u00e9ho, \u017eiaka Kon\u0161tant\u00edna a Metoda.)<\/p>\n

V\u010faka svojim diplomatick\u00fdm vloh\u00e1m a presved\u010divosti dosiahol Kon\u0161tant\u00edn po \u010dom t\u00fa\u017eil. P\u00e1pe\u017e Hadri\u00e1n II. vyhovel v\u0161etk\u00fdm ich po\u017eiadavk\u00e1m a v r. 869 vydal bulu Gloria in excelsis Deo (nesk\u00f4r, v r. 880, op\u00e4tovne potvrdenou p\u00e1pe\u017eom J\u00e1nom VIII. ako bula Industriae Tuae), v ktorej sl\u00e1vnostne ustanovil slovien\u010dinu za \u0161tvrt\u00fd ofici\u00e1lny liturgick\u00fd jazyk. Tento dokument patr\u00ed k najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm v hist\u00f3rii Slovenska a vtedy znamenal ozajstn\u00fa revol\u00faciu. Na Ve\u013ekej Morave bolo zriaden\u00e9 prv\u00e9 slovansk\u00e9 arcibiskupstvo, ktor\u00e9 sa stalo \u00fazem\u00edm cirkevne podriaden\u00fdm priamo p\u00e1pe\u017eovi, a Ve\u013ek\u00e1 Morava sa stala rovnocenn\u00e1 V\u00fdchodofranskej r\u00ed\u0161i. Odvtedy sa stal z\u00e1pas o slovansk\u00fa liturgiu s\u00fa\u010das\u0165ou politick\u00e9ho boja o ovl\u00e1dnutie Ve\u013ekej Moravy aj cel\u00e9ho Podunajska. Fransk\u00ed k\u0148azi sa toti\u017e od za\u010diatku usilovali p\u00f4sobenie vierozvestcov zmari\u0165 a slovansk\u00fa liturgiu odstr\u00e1ni\u0165. Teraz e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi.<\/p>\n

Kon\u0161tant\u00edn bol v\u0161ak vy\u010derpan\u00fd po dlhej a n\u00e1ro\u010dnej ceste, v R\u00edme ochorel a vidiac, \u017ee sa jeho \u017eivot ch\u00fdli ku koncu, rozhodol sa vst\u00fapi\u0165 do kl\u00e1\u0161tora, kde chcel str\u00e1vi\u0165 svoje posledn\u00e9 dni. Prijal reho\u013en\u00e9 meno Cyril. 14. febru\u00e1ra 869 zomrel. Pochovan\u00fd je v Bazilike sv. Klementa. <\/p>\n

Metoda p\u00e1pe\u017e vysv\u00e4til za arcibiskupa Pan\u00f3nsko-Moravskej oblasti. Toto sa u\u017e v\u00f4bec nep\u00e1\u010dilo nemeck\u00fdm biskupom, ktor\u00ed v tom videli ohrozenie svojej moci. Preto Metoda, vracaj\u00faceho sa na Ve\u013ek\u00fa Moravu, zatkli a v\u00e4znili tri roky v bavorskom v\u00e4zen\u00ed. Medzit\u00fdm sa na Ve\u013ekej Morave dostal k moci Sv\u00e4topluk. Rastislava oslepili a o p\u00e1r rokov zomrel vo franskom v\u00e4zen\u00ed. Jeho geopolitick\u00e1 snaha v\u0161ak bola \u00faspe\u0161n\u00e1 a cirkev na Ve\u013ekej Morave zostala siln\u00e1 \u2013 prav\u00e1 viera i slovienska liturgia boli pevne zakorenen\u00e9. V r. 873, po z\u00e1sahu nov\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea J\u00e1na VIII., prepustili Metoda z v\u00e4zenia a on mohol pokra\u010dova\u0165 v misii. Vr\u00e1til sa na Ve\u013ek\u00fa Moravu a tam vy\u0161e desa\u0165 rokov spravoval, obnovoval a zve\u013ea\u010foval rozrastaj\u00facu sa cirkev. Hl\u00e1sal evanjelium aj v susedn\u00fdm krajin\u00e1ch \u010cechom a Poliakom a doplnil preklady cirkevn\u00fdch kn\u00edh. <\/p>\n

Jeho spolupr\u00e1ca so Sv\u00e4toplukom sa v\u0161ak zhor\u0161ovala a v r. 880 sa musel br\u00e1ni\u0165 proti Sv\u00e4toplukov\u00fdm obvnineniam v R\u00edme. Bol ob\u017ealovan\u00fd z blud\u00e1rstva, ale dokonale sa obh\u00e1jil a bol potvrden\u00fd ako arcibiskup (Bula Industriae Tuae). Av\u0161ak na Sv\u00e4toplukovu \u017eiados\u0165 p\u00e1pe\u017e ustanovil nov\u00e9 biskupstvo v Nitre a za biskupa vymenoval k\u0148aza Wichinga. Toto malo ve\u013emi zl\u00e9 n\u00e1sledky, preto\u017ee Wiching rozp\u00fatal boj, v ktorom sa ne\u0161t\u00edtil pou\u017ei\u0165 ak\u00e9ko\u013evek prostriedky na z\u00edskanie moci a z\u00e1kaz staroslovenskej liturgie. <\/p>\n

Ke\u010f Metod videl, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei jeho koniec, zvolal si svojich \u017eiakov a ustanovil k\u0148aza Gorazda za svojho n\u00e1stupcu. D\u0148a 6. apr\u00edla 885 zomrel. Hne\u010f po Metodovej smrti dosiahol Wiching podvodom u nov\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea \u0160tefana V. z\u00e1kaz slovienskej bohoslu\u017eby a odvolanie Gorazda. Pod vplyvom Wichinga dal Sv\u00e4topluk vyhna\u0165 Gorazda a jeho spolo\u010dn\u00edkov z Ve\u013ekej Moravy. T\u00ed potom pokra\u010dovali v \u0161\u00edren\u00ed evanjelia v Bulharsku, Maced\u00f3nii, \u010cesku a Po\u013esku. Slovienska liturgia teda na \u00fazem\u00ed Ve\u013ekej Moravy zanikla, ale udr\u017eala sa a r\u00e1stla u na\u0161ich susedov.<\/p>\n

Misia Kon\u0161tant\u00edna a Metoda patr\u00ed k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm v ranokres\u0165anskej Eur\u00f3pe. Ich vplyv na cel\u00fa stredn\u00fa a v\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu je vidite\u013en\u00fd dodnes a ich liturgia sa pou\u017e\u00edva v takmer nezmenenej forme v mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch tejto oblasti. Hlaholika bola ich \u017eiakmi upraven\u00e1 na cyriliku a mo\u017eno ju vidie\u0165 e\u0161te dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v \u010fal\u0161\u00edch krajin\u00e1ch. Pr\u00e1vom sa k ich odkazu hl\u00e1sia v\u0161etky slovansk\u00e9 n\u00e1rody.<\/p>\n

(upr. pod\u013ea internetu, r\u00f4zne zdroje)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Tento rok si pripom\u00edname 1150 rokov od pr\u00edchodu Kon\u0161tant\u00edna a Metoda na na\u0161e \u00fazemie. Slovania, \u017eij\u00faci vtedy na na\u0161om \u00fazem\u00ed, sa stali prv\u00fdm eur\u00f3pskym n\u00e1rodom, do ktor\u00e9ho jazyka bolo prelo\u017een\u00e9 P\u00edsmo sv\u00e4t\u00e9 – Biblia. Ich dielo a odkaz v\u0161ak predstavuj\u00fa obrovsk\u00fd v\u00fdznam nielen pre n\u00e1s, ale pre v\u0161etky slovansk\u00e9 n\u00e1rody.<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[11],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1824"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1824"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1824\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2142,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1824\/revisions\/2142"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1824"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1824"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1824"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}