{"id":1759,"date":"2011-06-08T15:10:33","date_gmt":"2011-06-08T13:10:33","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2011\/06\/08\/hadanka-pre-vsetkych-2010-spravne-riesenie\/"},"modified":"2018-05-17T22:47:35","modified_gmt":"2018-05-17T20:47:35","slug":"hadanka-pre-vsetkych-2010-spravne-riesenie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2011\/06\/08\/hadanka-pre-vsetkych-2010-spravne-riesenie\/","title":{"rendered":"H\u00c1DANKA PRE V\u0160ETK\u00ddCH 2010 &#8211; SPR\u00c1VNE RIE\u0160ENIE"},"content":{"rendered":"<p><span class=\"text\">Prin\u00e1\u0161ame v\u00e1m vyhodnotenie minuloro\u010dnej H\u00e1danky pre v\u0161etk\u00fdch. Okrem spr\u00e1vnych odpoved\u00ed sa dozviete aj nieko\u013eko zauj\u00edmavost\u00ed z na\u0161ej hist\u00f3rie a pr\u00edrody.<\/span><br \/>\n<!--more--><br \/>\n<img src=\"img\/articles\/Had2010-pt-1.jpg\" alt=\"\"><\/p>\n<p><b>1)   Sv\u00e4t\u00fd Anton<\/b><br \/>\nDo r. 1998 Antol. Pod lesom v obci Sv. Anton, ne\u010faleko od Banskej \u0160tiavnice sa nach\u00e1dza pomerne dobre zachovan\u00fd neskorobarokovo-klasicistick\u00fd ka\u0161tie\u013e s rozsiahlym parkom. Od r. 1985 je spr\u00edstupnen\u00fd verejnosti. Prv\u00e9 zmienky o obci Sv\u00e4t\u00fd Anton s\u00fa z r. 1266, ke\u010f sa Scentantollo spom\u00edna ako jedna z ded\u00edn \u010dabra\u010fsk\u00e9ho panstva, ktor\u00e9 vlastnil star\u00fd hontiansky rod Huntovcov. V 16. st. u\u017e obec patrila panstvu Sitno, ktor\u00e9 vlastnili P\u00e1lffyovci. V polovici 16. st. s\u00eddlo panstva hrad Sitno n\u00e1silne obsadil Melichar Balassa. Od r. 1580 panstvo pripadlo Ill\u00e9sh\u00e1zyovcom. V r. 1629 daroval kr\u00e1\u013e Ferdinand II. za vojensk\u00e9 z\u00e1sluhy v bojoch proti Turkom hrad Sitno spolu s majetkami Petrovi Koh\u00e1rymu, ktor\u00fd mal panstvo v pren\u00e1jme u\u017e od r. 1622. Koh\u00e1ryovci vlastnili Sv\u00e4t\u00fd Anton a\u017e do r. 1826, ke\u010f ich rod vymiera po me\u010di. V r. 1829 z\u00edskal sitnianske panstvo Ferdinand Juraj August Coburg, man\u017eel jedinej dedi\u010dky koh\u00e1ryovsk\u00fdch majetkov M\u00e1rie Ant\u00f3nie Gabriely. Coburgovci sa vo Sv\u00e4tom Antone zdr\u017eiavali s prest\u00e1vkami a\u017e do r. 1944, ke\u010f odtia\u013e odch\u00e1dza posledn\u00fd Coburg \u2013 bulharsk\u00fd c\u00e1r Ferdinand.<br \/>\nNa mieste star\u0161ieho hradu vznikol neskorobarokov\u00fd jednoposchodov\u00fd \u0161tvorkr\u00eddlov\u00fd ka\u0161tie\u013e s obd\u013a\u017enikov\u00fdm n\u00e1dvor\u00edm, ktor\u00fd potom prebudovali e\u0161te po\u010das renesancie, v 17. st. Preva\u017en\u00e1 \u010das\u0165 miestnost\u00ed, s\u00e1l a chodieb si zachovala p\u00f4vodn\u00fd interi\u00e9r z obdobia baroka, rokoka a emp\u00edru. V priestoroch ka\u0161tie\u013ea s\u00fa dnes expoz\u00edcie m\u00fazea. Na prv\u00e9 poschodie sa prich\u00e1dza z podjazdu hlavn\u00e9ho vchodu v severnom kr\u00eddle reprezenta\u010dn\u00fdm schodi\u0161\u0165om s kamenn\u00fdmi sochami. Z obdobia stavby ka\u0161tie\u013ea s\u00fa aj n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby nad schodi\u0161\u0165om a v kaplnke. Na prvom poschod\u00ed ka\u0161tie\u013ea je viacero honosn\u00fdch izieb.<br \/>\nO ka\u0161tieli sa traduje, \u017ee jeho stavba symbolizovala kalend\u00e1rny rok &#8211; m\u00e1 4 br\u00e1ny = ro\u010dn\u00e9 obdobia, 12 kom\u00ednov = mesiacov, 52 izieb = t\u00fd\u017ed\u0148ov a 365 okien = dn\u00ed, dnes po prestavbe to v\u0161ak u\u017e nie je mo\u017en\u00e9 potvrdi\u0165. Od r.1954 je tu s\u00eddlo Lesn\u00edckeho, drev\u00e1rskeho a polovn\u00edckeho m\u00fazea.<\/p>\n<p><b>2)   Vrbov\u00e9<\/b><br \/>\nJedna z najkraj\u0161\u00edch synag\u00f3g na Slovensku stoj\u00ed ne\u010faleko Pie\u0161\u0165an v centre meste\u010dka Vrbov\u00e9. Poch\u00e1dza z 19. st., je postaven\u00e1 v exotickom maurskom slohu. Ide o  jednolo\u010fov\u00fa budovu s rovn\u00fdm uz\u00e1verom, v interi\u00e9ri zakon\u010denou v\u00fdklenkom s dvoma kompozitn\u00fdmi hlavicami. Fas\u00e1dy \u010dlen\u00ed p\u00e1sov\u00e1 bos\u00e1\u017e a pilastre, ozdobn\u00e1 kord\u00f3nov\u00e1 r\u00edmsa a listov\u00e1 atika. N\u00e1ro\u017eia a rizality zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa ve\u017ei\u010dky. V interi\u00e9ri sa zachoval dreven\u00fd strop s pestrofarebnou ornament\u00e1lnou orient\u00e1lnou v\u00fdzdobou. Objekt je dnes nepr\u00edstupn\u00fd a v zna\u010dne po\u0161kodenom stave.<br \/>\nZ historick\u00fdch z\u00e1znamov je dolo\u017een\u00e1 inform\u00e1cia o po\u010detnej \u017eidovskej komunite, ktor\u00e1 sa v meste vyskytovala od 17. st. V r. 1683 sem z Moravy pri\u0161lo vy\u0161e 200 \u017didov. \u017didovsk\u00e1 komunita sa postupne rozrastala a pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho si v r. 1731 zriadila n\u00e1bo\u017eensk\u00fa obec. V tom \u010dase mali u\u017e \u017didia vo Vrbovom synag\u00f3gu. Teraj\u0161ia bola postaven\u00e1 a\u017e v r. 1882-1883. V tom \u010dase tvorili \u017didia 1\/3 obyvate\u013estva. Projekt bol dielom bratislavsk\u00fdch architektov Kittlera a Gr\u00e4tzela. V r. 1942 prestala plni\u0165 svoju n\u00e1bo\u017eensk\u00fa funkciu, a tak ju \u017eidovsk\u00e1 obec predala. Po zn\u00e1rodnen\u00ed sl\u00fa\u017eila ako sklad. <\/p>\n<p><b>3)   Beladice<\/b><br \/>\nKa\u0161tie\u013e v Beladiciach Pustom Chot\u00e1ri dala vybudova\u0165 \u0161lachtick\u00e1 rodina Jesensk\u00fdch okolo r. 1820 ved\u013ea dnes u\u017e neexistuj\u00faceho star\u00e9ho renesan\u010dn\u00e9ho ka\u0161tie\u013ea z roku 1620. Bol s\u00eddlom \u0161lachtickej rodiny Szir\u00e1nyii &#8211; \u00d5t\u00f5m\u00f5s. Nesk\u00f4r ho odk\u00fapil bar\u00f3n Henrik Lindel\u00f3f, ktor\u00fd ho koncom storo\u010dia prestaval a zv\u00e4\u010d\u0161il v duchu neoklasicizmu. Ka\u0161tie\u013e vtedy dostal podobu dvojpodla\u017enej trojtraktovej budovy obd\u013a\u017enikov\u00e9ho p\u00f4dorysu s \u00fastredn\u00fdm rizalitom, ktor\u00fd je na z\u00e1hradnom prie\u010del\u00ed zastre\u0161en\u00fd kupolou. Okolo rizalitu bol vybudovan\u00fd balk\u00f3n na liatinovej kon\u0161trukcii, popod ktor\u00fa sa priamo z parku vch\u00e1dza do ov\u00e1lnej s\u00e1ly terreny. Z\u00e1bradlie neoklasicistick\u00e9ho hlavn\u00e9ho vstupn\u00e9ho schodi\u0161\u0165a je od viedensk\u00e9ho umeleck\u00e9ho z\u00e1mo\u010dn\u00edka J. Wagnera. Z vn\u00fatorn\u00e9ho zariadenia zostal zachovan\u00fd fajansov\u00fd krb v podobe pseudorenesan\u010dn\u00e9ho pr\u00edborn\u00edka z 19. st., ma\u013eovan\u00e9 vitr\u00e1\u017eov\u00e9 okn\u00e1 hlavn\u00e9ho vstupu, kazetov\u00e9 dreven\u00e9 stropy, dreven\u00e9 oblo\u017eenie stien a zvy\u0161ky kni\u017eni\u010dn\u00e9ho zariadenia. V neoklasicistickej podobe sa ka\u0161tie\u013e zachoval dodnes, ale v zmen\u0161enej p\u00f4dorysnej dispoz\u00edci\u00ed. V roku 1937 po\u010das stavebn\u00fdch \u00faprav majite\u013ea Dr. Krausa boli rozobrat\u00e9 bo\u010dn\u00e9 kr\u00eddla. Nov\u00fdm majite\u013eom sa po kr\u00e1tkej dobe stala rodina \u010eur\u010dansk\u00fdch, ktor\u00e1 vlastnila ka\u0161tie\u013e do roku 1945. V nasleduj\u00facich rokoch sl\u00fa\u017eil na r\u00f4zne \u00fa\u010dely, v s\u00fa\u010dasnosti sl\u00fa\u017eiaci ako hotel.<br \/>\nPri ka\u0161tieli bol vytvoren\u00fd park, v ktorom s\u00fa vz\u00e1cne exempl\u00e1re. Zauj\u00edmav\u00e1 je \u201ebeladick\u00e1 lipa\u201c, ktor\u00e1 je star\u00e1 cca 300 rokov, no zast\u00fapen\u00e9 s\u00fa tu aj tak\u00e9 druhy ako Ginkgo dvojlalo\u010dn\u00e9, Korkovn\u00edk amursk\u00fd a vz\u00e1cny \u013daliovn\u00edk tulip\u00e1nokvet\u00fd. Okolo r. 1874 v \u0148om postavili rodinn\u00e9 mauz\u00f3leum Szentiv\u00e1nyiovcov v romanticko-neorenesan\u010dnom slohu, ktor\u00e9 m\u00e1 polygon\u00e1lny p\u00f4dorys, vstupn\u00fd st\u013apov\u00fd portikus a kupolu. V jeho vn\u00fatri s\u00fa sarkof\u00e1gy a soch\u00e1rska v\u00fdzdoba od budape\u0161tianskeho soch\u00e1ra J\u00e1na Fadrusza.<\/p>\n<p><img src=\"img\/articles\/Had2010-pt-2.jpg\" alt=\"\"><\/p>\n<p><b>4)   Tvrdo\u0161\u00edn<\/b><br \/>\nP\u00fdchou Tvrdo\u0161\u00edna a jeho  najstar\u0161ou zachovanou stavebnou pamiatkou je gotick\u00fd dreven\u00fd r\u00edmskokatol\u00edcky Kostol V\u0161etk\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch na miestnom cintor\u00edne. V roku 2008 bol zap\u00edsan\u00fd s \u010fal\u0161\u00edmi 7 dreven\u00fdmi kostolmi Karpatsk\u00e9ho obl\u00faka do Zoznamu svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO. Poch\u00e1dza z druhej polovice 15. st., v 17. st. ho renesan\u010dne upravili. Jeho dominantou je barokov\u00fd olt\u00e1r z konca 17. st. s obrazom V\u0161etk\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch. Predchodcom dne\u0161n\u00e9ho olt\u00e1ra bol n\u00edzky gotick\u00fd olt\u00e1r, z ktor\u00e9ho sa zachovalo kr\u00eddlo s ma\u013ebou sv. Petra a sv. J\u00e1na Krstite\u013ea. Stredn\u00fa \u010das\u0165 gotick\u00e9ho olt\u00e1ra p\u00f4vodne tvoril obraz Oplak\u00e1vanie Krista z 15. st., ktor\u00fd v r. 1919 previezli do m\u00fazea v Budape\u0161ti. Interi\u00e9r kostola bol dotvoren\u00fd v polovici 17. st. Pri prehliadke kostola zaujm\u00fa najm\u00e4 obrazy apo\u0161tolov, neskororenesan\u010dn\u00e1 kazate\u013enica s postavami evanjelistov z r. 1654 a obraz sv. Juraja na koni v boji so \u0161arkanom \u2013 ide o temperu na dreve, ktor\u00e1 poch\u00e1dza z obdobia okolo r. 1653. Prekr\u00e1sne klenbov\u00e9 ma\u013eby (obloha s hviezdami, anjeli a kazetov\u00fd strop) dotv\u00e1raj\u00fa gotick\u00fa mystiku priestoru.<\/p>\n<p><b>5)   Belianske Tatry <\/b><br \/>\nVysok\u00e9, Belianske a Z\u00e1padn\u00e9 Tatry tvoria chr\u00e1nen\u00e9 \u00fazemie Tatransk\u00fd n\u00e1rodn\u00fd park. Belianske Tatry tvor\u00ed s\u00favisl\u00fd 14 km dlh\u00fd v\u00e1pencov\u00fd hrebe\u0148, ktor\u00fd sa prip\u00e1ja kolmo k Vysok\u00fdm Tatr\u00e1m v Kopskom Sedle (1750 m).<br \/>\nMaj\u00fa odli\u0161n\u00fd geologick\u00fd podklad ako Vysok\u00e9 Tatry a t\u00fdm aj odli\u0161n\u00fd celkov\u00fd vzh\u013ead a tvar. \u0160irok\u00e9 sedlo (1825 m) rozde\u013euje Belianske Tatry na dve \u010dasti. Pre z\u00e1padn\u00fa \u010das\u0165 s\u00fa typick\u00e9 v\u00fdrazn\u00e9 vrcholy Mur\u00e1\u0148 (1889 m), Havran (2151 m) a \u017ddiarska vidla (2141 m). V\u00fdchodn\u00e1 \u010das\u0165 je charakteristick\u00e1 mierne zvlnen\u00fdm hrebe\u0148om s najvy\u0161\u0161\u00edm vrchom Hl\u00fapy (2061 m). V Belianskych Tatr\u00e1ch s\u00fa vyvinut\u00e9 krasov\u00e9 \u00fatvary \u2013 jaskyne, priepasti, ties\u0148avy. Jedin\u00e1 verejnosti pr\u00edstupn\u00e1 jasky\u0148a v Tatr\u00e1ch je pr\u00e1ve Belianska jasky\u0148a. Nach\u00e1dza sa na severnom svahu Kobylieho vrchu (1108 m) nad osadou Tatransk\u00e1 kotlina.<br \/>\nBelianske Tatry s\u00fa pr\u00edsne chr\u00e1nenou rezerv\u00e1ciou, pohyb v nich je obmedzen\u00fd.Pr\u00edstupn\u00e9 s\u00fa iba sez\u00f3nne otvoren\u00e9 Monkova dolina, Dolina Siedmych prame\u0148ov a Zadn\u00e9 Me\u010fodoly. Belianske Tatry maj\u00fa z\u00e1sadit\u00e9 p\u00f4dy, preto s\u00fa pre ne typick\u00e9 jedle, buky a javory. Rast\u00fa tu klin\u010deky, vstava\u010de, ostropysky, ba aj plesnivce. <\/p>\n<p><b>6)   Topo\u013e\u010dany <\/b><br \/>\nMedzi najv\u00fdznamnej\u0161ie kult\u00farno-historick\u00e9 pamiatky v Topo\u013e\u010danoch patr\u00ed r\u00edmsko-katol\u00edcky kostol. Najstar\u0161ia zachovan\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o kostole je z r. 1285, kedy sa kostol uv\u00e1dza ako f\u00edlia podzoborsk\u00e9ho kostola sv. Martina. Kostol i faru v priebehu 13. a\u017e 15. st. spravovali benedikt\u00edni. Nie je presne zn\u00e1me, komu bol kostol p\u00f4vodne zasv\u00e4ten\u00fd, z listiny z r. 1559 sa dozved\u00e1me, \u017ee to bol kostol sv. Ondreja. Za\u010diatkom 18. st. zachv\u00e1tili mesto po\u017eiare, ktor\u00e9 ho zni\u010dili. Zhorel i kostol. Od t\u00fdchto \u010dias \u2013 ako pamiatka na tieto katastrofy \u2013 je patr\u00f3nom mesta sv. Flori\u00e1n. Kostol bol v r. 1740 znova vysv\u00e4ten\u00fd \u017digmundom Ber\u00e9nyim. Dne\u0161n\u00fd vzh\u013ead kostola poch\u00e1dza a\u017e z v\u00fdznamnej neskorobarokovej prestavby ukon\u010denej v r. 1792-1802. Nov\u00fd kostol zasv\u00e4tili Nanebovzatiu Panny M\u00e1rie. V r. 1802 po ukon\u010den\u00ed v\u0161etk\u00fdch stavebn\u00fdch \u00faprav a vybavenia interi\u00e9rov kostol posv\u00e4til belehradsk\u00fd biskup a prepo\u0161t ostrihomskej kapituly Jozef Vildt. V r. 1634 gr\u00f3fka Katar\u00edna Forg\u00e1cov\u00e1 rod. P\u00e1lffyov\u00e1 dala vybudova\u0165 ako po\u010fakovanie za z\u00e1chranu man\u017eela zo smrte\u013en\u00e9ho nebezpe\u010denstva 4 pr\u00edcestn\u00e9 kaplnky. V jednej z nich dala postavi\u0165 dreven\u00fa sochu Sedembolestnej, ktor\u00e1 sa nesk\u00f4r dostala na hlavn\u00fd olt\u00e1r. Socha je dielom nezn\u00e1meho umelca. V r. 1856 ju pri\u0161iel kardin\u00e1l J\u00e1n Sczitovszky posv\u00e4ti\u0165. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sochu korunoval a osobitn\u00fdm dekr\u00e9tom vyhl\u00e1sil farsk\u00fd kostol za mari\u00e1nsku sv\u00e4ty\u0148u.<\/p>\n<p><img src=\"img\/articles\/Had2010-pt-3.jpg\" alt=\"\"><\/p>\n<p><b>7)   Bratislava \u2013 SND<\/b><br \/>\nSlovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 divadlo v Bratislave za\u010dalo p\u00edsa\u0165 svoje dejiny v r. 1920. Po vzniku \u010cSR sa pomaly za\u010dala zhmot\u0148ova\u0165 my\u0161lienka profesion\u00e1lneho slovensk\u00e9ho divadla. V r. 1919 poverili Dru\u017estvo SND zalo\u017een\u00edm Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho divadla. To uzavrelo zmluvu s riadite\u013eom V\u00fdchodo\u010deskej spolo\u010dnosti B. Je\u0159\u00e1bkem. Bol to pr\u00e1ve jeho opern\u00fd a \u010dinohern\u00fd s\u00fabor, ktor\u00fd v r. 1920 za\u010dal prev\u00e1dzku v\u0161etk\u00fdch troch s\u00faborov SND v budove b\u00fdval\u00e9ho Mestsk\u00e9ho divadla. Opera SND za\u010dala svoju \u010dinnos\u0165 3. marca 1920 inscen\u00e1ciou opery Hubi\u010dka od Bed\u0159icha Smetanu, o de\u0148 nesk\u00f4r uviedol \u010dinohern\u00fd s\u00fabor hru Aloisa a Vil\u00e9ma Mr\u0161t\u00edkovcov Mari\u0161a, balet debutoval inscen\u00e1ciou baletu Coppelia od L\u00e9a Delibesa 19. m\u00e1ja 1920. Prv\u00e9 predstavenie v slovenskom jazyku sa uskuto\u010dnilo a\u017e v m\u00e1ji 1920 uveden\u00edm jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovsk\u00e9ho Hriech a V slu\u017ebe. Aj na\u010falej sa v\u0161ak hralo preva\u017ene v \u010de\u0161tine, preto\u017ee nebolo dos\u0165 slovensk\u00fdch hier, prekladov, hercov \u010di spev\u00e1kov. Prv\u00ed slovensk\u00ed profesion\u00e1lni herci boli: Andrej Bagar, J\u00e1n Borod\u00e1\u010d a O\u013ega Borod\u00e1\u010dov\u00e1-Orsz\u00e1ghov\u00e1, Jozef Kello a Ga\u0161par Arb\u00e9t vytvorili jadro Propaga\u010dn\u00e9ho \u010dinohern\u00e9ho s\u00faboru SND. Tomuto s\u00faboru sa vravelo aj Mar\u0161ka (z nem. slova Marschkompanie &#8211; pochoduj\u00faca \u010data) \u2013 v r. 1921-1922 vykon\u00e1val z\u00e1jazdov\u00fa \u010dinnos\u0165 po slovenskom vidieku a hral po slovensky.<br \/>\nDne\u0161n\u00e9 Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 divadlo tvoria tri zlo\u017eky so st\u00e1lym profesion\u00e1lnym umeleck\u00fdm s\u00faborom: \u010dinohra, opera a balet. S\u00fabory SND hr\u00e1vali v troch divadeln\u00fdch budov\u00e1ch \u2013 s\u00fabor \u010dinohry hral v budove Divadla P. O. Hviezdoslava a na Malej sc\u00e9ne SND, opera a balet s\u00eddlili v budove SND. V r. 2007 sa SND pres\u0165ahovalo do  novej budovy SND, v ktorej pod jednou strechou hraj\u00fa v\u0161etky tri s\u00fabory v troch divadeln\u00fdch priestoroch \u2013 opernej a baletnej s\u00e1le, \u010dinohernej s\u00e1le a v experiment\u00e1lnom \u0161t\u00fadiu. Tieto tri divadeln\u00e9 priestory poskytuj\u00fa spolu zhruba 1 700 miest pre div\u00e1kov. Okrem novej budovy SND aj na\u010falej pou\u017e\u00edva aj historick\u00fa budovu.<br \/>\nSND je divadlom reperto\u00e1rov\u00e9ho typu &#8211; teda na jeho reperto\u00e1ri je viacero inscen\u00e1ci\u00ed. Predstavenia sa po\u010das divadelnej sez\u00f3ny (t\u00e1 trv\u00e1 od septembra do j\u00fana) konaj\u00fa zv\u00e4\u010d\u0161a ka\u017ed\u00fd de\u0148 (opera a balet), respekt\u00edve ka\u017ed\u00fd de\u0148 okrem pondelka (\u010dinohra). Umeleck\u00e9 s\u00fabory tvoria: balet, \u010dinohra, opera, orchester a zbor SND.<\/p>\n<p><b>8)   Stre\u010dno<\/b><br \/>\nStre\u010dno sa nach\u00e1dza na rozhran\u00ed Tur\u010dianskej a \u017dilinskej kotliny v mieste prechodu rieky V\u00e1h cez pohorie Mal\u00e1 Fatra. Na kopci Zvonica sa nach\u00e1dza pam\u00e4tn\u00edk Franc\u00fazskych partiz\u00e1nov. Postaven\u00fd bol zo spi\u0161sk\u00e9ho bieleho travert\u00ednu v r. 1952-1956 na po\u010des\u0165 franc\u00fazskych partiz\u00e1nov, ktor\u00ed padli po\u010das SNP. V krypt\u00e1ch pod pam\u00e4tn\u00edkom je pochovan\u00fdch 24 partiz\u00e1nov. V Doma\u0161\u00ednskom meandri V\u00e1hu sa vyp\u00edna Star\u00fd hrad, ktor\u00fd patr\u00ed na Pova\u017e\u00ed medzi najstar\u0161ie. V listinn\u00fdch prame\u0148och sa prv\u00fd raz objavuje v r. 1241 ako kr\u00e1\u013eovsk\u00fd majetok. Po\u010das vl\u00e1dy Mat\u00fa\u0161a \u010d\u00e1ka Tren\u010dianskeho bol Star\u00fd hrad s\u00eddlom provincie. Star\u00fd hrad sa spom\u00edna aj ako hrad Var\u00edn (Varna).<br \/>\nStre\u010dniansky hrad stoj\u00ed na za\u010diatku stre\u010dnianskej ties\u0148avy proti toku V\u00e1hu na jeho \u013eavom brehu na strmej v\u00e1pencovej skale v nadmorskej v\u00fd\u0161ke asi 420 m. V minulosti bol najbezpe\u010dnej\u0161ou pevnos\u0165ou horn\u00e9ho Pova\u017eia. Dejiny hradu sa za\u010dali s\u00edce a\u017e v polovici 14. st., no jeho prv\u00e9 os\u00eddlenie je omnoho star\u0161ie &#8211; archeolgick\u00e9 n\u00e1lezy dokladaj\u00fa os\u00eddlenie hradn\u00e9ho kopca u\u017e od mlad\u0161ej doby kamennej. P\u00edsomn\u00fd d\u00f4kaz o jestvovan\u00ed hradu poch\u00e1dza z r. 1384, ke\u010f sa spom\u00edna pod n\u00e1zvom &#8222;comitatus castri Strechyn&#8220;. V nasleduj\u00facich storo\u010diach bol hrad roz\u0161\u00edren\u00fd a renesan\u010dne prestavan\u00fd. Jeho pohnut\u00e9 dejiny trvali do konca 17. st., ke\u010f ho na pr\u00edkaz cis\u00e1ra Leopolda zb\u00farali. Hrad vlastnilo viacero majite\u013eov (J\u00e1n Korv\u00edn, J\u00e1n Z\u00e1po\u013esk\u00fd, Pongr\u00e1covci, Pavol Kini\u017ei, Kostkovci, Der\u0161fiovci, Ve\u0161el\u00e9niovci). Dnes je \u010diasto\u010dne zrekon\u0161truovan\u00fd: hlavn\u00e1 br\u00e1na, hlavn\u00e1 ve\u017ea, ju\u017en\u00fd pal\u00e1c, severn\u00fd pal\u00e1c a kaplnka, severn\u00e1 ve\u017ea a predbr\u00e1nie, \u010diasto\u010dne v\u00fdchodn\u00fd pal\u00e1c, park\u00e1nov\u00e1 hradba a delov\u00e9 opevnenie. V r. 1995 bol hrad spr\u00edstupnen\u00fd verejnosti. Je n\u00e1rodnou kult\u00farnou pamiatkou.<\/p>\n<p><b>9)   Byt\u010da<\/b><br \/>\nPrv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o Byt\u010di (terra Bycha) je z r. 1234. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozkvet zaznamenalo mesto na konci 16. a za\u010diatkom 17. st., ke\u010f patrilo rodine Thurzovcov.<br \/>\nNa mieste dne\u0161n\u00e9ho Byt\u010dianskoho ka\u0161tie\u013ea st\u00e1l v 13. storo\u010d\u00ed men\u0161\u00ed hrad. Jeho vzh\u013ead pozn\u00e1me z historick\u00fdch ryt\u00edn &#8211; opevnen\u00e1 obytn\u00e1 ve\u017ea s dvorcom. Patril nitrianskemu biskupstvu. V r. 1563 ho k\u00fapil Franti\u0161ek Thurzo, ktor\u00fd na jeho mieste dal postavi\u0165 nov\u00fd renesan\u010dn\u00fd ka\u0161tie\u013e. Jeho stavbou poveril talianskeho majstra J\u00e1na Kiliana z Mil\u00e1na. Vznikol ka\u0161tie\u013e s pravideln\u00fdm \u0161tvoruholn\u00edkov\u00fdm p\u00f4dorysom so \u0161tyrmi n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ve\u017eami a ve\u013ekou hranolovou ve\u017eou nad vstupom do n\u00e1dvoria. Franti\u0161ek Thurzo zomrel v r. 1574 na Lietavskom hrade a jeho rozsiahle majetky zdedil syn Juraj, ktor\u00fd sa za z\u00e1sluhy v bojoch proti Turkom stal uhorsk\u00fdm palat\u00ednom. V r. 1601 vybudoval v are\u00e1li ka\u0161tie\u013ea tzv. Sob\u00e1\u0161ny pal\u00e1c. Juraj Thurzo sa nepriklonil k Bo\u010dkayovmu povstaniu, a tak sa stal ter\u010dom hajd\u00faskych povstaleck\u00fdch vojsk, ktor\u00e9 ni\u010dili majetky zemep\u00e1nov vern\u00fdch cis\u00e1rovi. V m\u00e1ji 1605 Byt\u010du a jej ka\u0161tie\u013e hajd\u00fasi podp\u00e1lili a vyplienili. Opravou ka\u0161tie\u013ea bol poveren\u00fd \u010fal\u0161\u00ed taliansky majster, Andrej Pocabello. 7. janu\u00e1ra 1611 sa tu konal s\u00fad nad spoluvinn\u00edkmi krvavej panej \u010dachtick\u00e9ho hradu, Al\u017ebety B\u00e1thoryovej. Po smrti Juraja Thurza v r. 1616 z\u00edskal jeho dedi\u010dstvo jedin\u00fd syn Imrich, ktor\u00fd v\u0161ak v r. 1621 zomrel. Panstvo na z\u00e1klade vdovsk\u00e9ho pr\u00e1va prevzala jeho man\u017eelka Krist\u00edna Ny\u00e1ry, ktor\u00e1 sa v r. 1624 vydala za Mikul\u00e1\u0161a Eszterh\u00e1zyho, ktor\u00fd sa taktie\u017e stal uhorsk\u00fdm palat\u00ednom a byt\u010dianske panstvo dostal do daru. Eszterh\u00e1zyovci ho vlastnili a\u017e do polovice 19. st. V r. 1868 panstvo predali obchodn\u00edckej rodine Popperovcov, ktor\u00e1 nesk\u00f4r ka\u0161tie\u013e prebudovala na byty a Sob\u00e1\u0161ny pal\u00e1c na okresn\u00fd s\u00fad. Tieto \u00fapravy a najm\u00e4 po\u0161kodenie po\u010das druhej svetovej vojny zna\u010dne naru\u0161ili p\u00f4vodnos\u0165 stavby. V r. 1950 pre\u0161iel Byt\u010diansky ka\u0161tie\u013e do vlastn\u00edctva \u0161t\u00e1tu. Dlhodob\u00fdmi \u00fapravami sa postupne vracia are\u00e1lu podoba z thurzovsk\u00e9ho obdobia. Patr\u00ed medzi n\u00e1rodn\u00e9 kult\u00farne pamiatky.<\/p>\n<p><img src=\"img\/articles\/Had2010-pt-4.jpg\" alt=\"\"><\/p>\n<p><b>10)   \u0160pania Dolina<\/b><br \/>\n\u0160pania Dolina le\u017e\u00ed 11 km severne od Banskej Bystrice na rozhran\u00ed N\u00edzkych Tatier a Ve\u013ekej Fatry, vo v\u00fd\u0161ke 728 m n. m. Je starobylou ban\u00edckou obcou s bohatou hist\u00f3riou, ktorej za\u010diatky s\u00faviseli so vznikom banskej \u010dinnosti u\u017e od doby bronzovej. Lokalitou eur\u00f3pskeho v\u00fdznamu sa stala \u0160pania Dolina v 15. st. v \u010dase fungovania Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spolo\u010dnosti. Prv\u00e9 bane v lokalite boli otvoren\u00e9 v r. 1006. Majitelia ban\u00ed tzv. waldb\u00fcrgeri boli Karoli, Jung, Ernst, K\u00f6nigsberger, M\u00fchlstein, Kolmann, Lang. Ich \u0165a\u017eiarske pr\u00e1va boli deklarovan\u00e9 v\u00fdnosom B\u00e9lu IV u\u017e v r. 1242. V r. 1494\u20131496 zak\u00fapil alebo ako n\u00e1hradu dlhov prebral J\u00e1n Thurzo za podpory Fuggerovcov v\u0161etky bane s\u00fakromn\u00fdch \u0165a\u017eiarov na Star\u00fdch Hor\u00e1ch, Pieskoch a \u0160panej Doline. J\u00e1n Thurzo za\u010dal na \u0160panej Doline u\u017e v r. 1494 h\u013abi\u0165 \u0161achtu nov\u00e9ho typu, tzv. hlavn\u00fa, neskor\u0161ie tie\u017e naz\u00fdvan\u00fa doln\u00fa alebo Ferdinandovu \u0161achtu. Dosiahla h\u013abku 250 m. Touto \u0161achtou sa odvod\u0148oval cel\u00fd \u0161pa\u0148odolinsk\u00fd rev\u00edr a \u0165a\u017eila sa takmer v\u0161etka ruda a\u017e do poslednej \u0161tvrtiny 16. st.<br \/>\nPo prv\u00fdch \u0165a\u017ekostiach sa za\u010dali h\u013abi\u0165 na \u0160panej Doline nov\u00e9 \u0161t\u00f4lne a \u0161achty. \u0160achta Maximili\u00e1n, M\u00e1ria, a najhlb\u0161ia \u0161achta Ludovika 440 m. Konsk\u00e9 g\u00e1ple na pohon bansk\u00fdch \u0165a\u017en\u00fdch strojov za\u010dali nahr\u00e1dza\u0165 vodn\u00e9 koles\u00e1 poh\u00e1\u0148an\u00e9 vodou z unik\u00e1tneho bansk\u00e9ho vodovodu. Pribli\u017ene 36 km dlh\u00e1 trasa zbern\u00fdch, n\u00e1honov\u00fdch a spojovac\u00edch jarkov priv\u00e1dzala vodu a\u017e spod Pra\u0161ivej v N\u00edzkych Tatr\u00e1ch k \u0161acht\u00e1m v \u0160panej Doline. Vodovod sa za\u010dal budova\u0165 v 15. st. a bol funk\u010dn\u00fd do za\u010diatku 20. st.<br \/>\nBane ukon\u010dili prev\u00e1dzku v r. 1888. Po ich likvid\u00e1cii pracovali obyvatelia preva\u017ene v lesoch a v \u017eeleziar\u0148ach. \u017deny si zar\u00e1bali v\u00fdrobou \u010dipiek \u2013 dedina je dodnes zn\u00e1ma pali\u010dkovanou \u010dipkou. V obci sa nach\u00e1dza p\u00f4vodne renesan\u010dn\u00e1 ban\u00edcka klopa\u010dka zo 16. st., neskororenesan\u010dn\u00e1 budova fary z prvej polovice 17. st., gotick\u00e1 kaplnka z konca 15. st. a r\u00edmskokatol\u00edcky kostol, ktor\u00fd vznikol prestavbou star\u0161ieho, prevdepodobne rom\u00e1nskeho kostola v r. 1593.             <\/p>\n<p><b>11)   Dreven\u00edk<\/b><br \/>\nJe to travert\u00ednov\u00e1 kopa tvaru stolovej hory vystupuj\u00faca z \u00edlovca v Horn\u00e1dskej kotline na hraniciach okresov Spi\u0161sk\u00e1 Nov\u00e1 Ves a Levo\u010da. N\u00e1zov travert\u00ednov\u00e9ho mas\u00edvu je pravdepodobne odvoden\u00fd od \u201edreven\u00e9ho hradu\u201c, ktor\u00fd tu kedysi st\u00e1l. Je to n\u00e1rodn\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 rezerv\u00e1cia chr\u00e1nen\u00e9 od r. 1925. Spolu s ne\u010falek\u00fdm Spi\u0161sk\u00fdm hradom je od r. 1993 zaraden\u00fd medzi lokality svetov\u00e9ho kult\u00farneho a pr\u00edrodn\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO.<br \/>\nKopa bola vytvoren\u00e1 z prame\u0148ov miner\u00e1lnych v\u00f4d na tektonickom lome. Vznikla spojen\u00edm viacer\u00fdch v\u00e1pencovo-travert\u00ednov\u00fdch k\u00f4p (Pa\u017eie, Kozia, Ostr\u00e1 hura). Je najstar\u0161\u00edm \u00fatvarom svojho typu a najv\u00e4\u010d\u0161ie travert\u00ednov\u00e9 \u00fazemie na Slovensku. Medzi zauj\u00edmav\u00e9 skaln\u00e9 \u00fatvary patr\u00ed roklina \u201ePeklo\u201c a skaln\u00e9 mesto \u201eKamenn\u00fd raj\u201c. Nach\u00e1dza sa tu e\u0161te mno\u017estvo in\u00fdch skaln\u00fdch \u00fatvarov, z\u00e1vrtov, pukl\u00edn, \u013eadov\u00fdch a kvap\u013eov\u00fdch jask\u00fd\u0148. Dreven\u00edk je aj archeologickou lokalitou, na\u0161li sa tu pozostatky mamuta, pamiatky z mlad\u0161ej doby kamennej, doby bronzovej i z doby hradi\u0161tnej. <\/p>\n<p><b>12)   Ro\u017e\u0148ava<\/b><br \/>\nMesto sa nach\u00e1dza v Ro\u017e\u0148avskej kotline v \u00fadol\u00ed Slanej, pod ju\u017en\u00fdmi v\u00fdbe\u017ekami Volovsk\u00fdch vrchov. Vzniklo ako ban\u00edcke s\u00eddlisko so zlat\u00fdmi, strieborn\u00fdmi a meden\u00fdmi ba\u0148ami. Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka je z r. 1291.<br \/>\nRenesan\u010dn\u00e1 mestsk\u00e1 ve\u017ea uprostred n\u00e1mestia bola s\u00fa\u010das\u0165ou p\u00f4vodnej gotickej radnice. Stavbu ve\u017ee ako d\u00f4le\u017eit\u00e9ho prvku ochrany proti tureck\u00e9mu nebezpe\u010denstvu za\u010dali v r. 1643 za richt\u00e1ra Martina Weiszera, dokon\u010den\u00e1 bola a\u017e v r. 1654, za richt\u00e1ra Mateja Bako\u0161a spi\u0161sk\u00fdm stavite\u013eom Jurajom Gerscheuerom. Na ju\u017enej strane ve\u017ee umiestnili vz\u00e1cnu renesan\u010dn\u00fa pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu s menami dvoch richt\u00e1rov, datovan\u00edm stavby a erbom mesta a do jej strechy ulo\u017eili pam\u00e4tn\u00fa listinu, v ktorej J\u00e1n Althuem Missnico podrobne op\u00edsal v\u0161etky udalosti uplynul\u00fdch 11 rokov. Nad tabu\u013eou sa nach\u00e1dza tureck\u00e1 kamenn\u00e1 delov\u00e1 gu\u013ea. Na \u00f4smom podla\u017e\u00ed 38 m vysokej ve\u017ee bola miestnos\u0165 pre str\u00e1\u017e, ktor\u00e1 z pavla\u010de kontrolovala mesto a okolie. V r. 1766 vyhorela a po\u010das opravy dostala dne\u0161n\u00fa barokov\u00fa \u0161ind\u013eov\u00fa strechu. Dnes ako vyhliadkov\u00e1 ve\u017ea poskytuje prekr\u00e1sny poh\u013ead na mesto a bl\u00edzke okolie.<\/p>\n<p><img src=\"img\/articles\/Had2010-pt-5.jpg\" alt=\"\"><\/p>\n<p><b>13)   Fi\u013eakovo<\/b><br \/>\nU\u017e v 12. st. st\u00e1l pravdepodobne na mieste hradn\u00e9ho vrchu kamenn\u00fd hr\u00e1dok, preto\u017ee prv\u00e1 zmienka o hrade poch\u00e1dza z r. 1242, z listu p\u00e1pe\u017eovi, v ktorom sa hrad spom\u00edna ako jeden z t\u00fdch, ktor\u00e9 pre\u017eili tat\u00e1rske n\u00e1jazdy. P\u00f4vodn\u00fd hrad tvorila \u0161tvorbok\u00e1 ve\u017ea, obvodov\u00fd m\u00far a val s palis\u00e1dami. Nesk\u00f4r sa k nim pristavali obytn\u00e9 budovy tvoriace horn\u00fd hrad. Hrad vlastnilo viacero majite\u013eov, medzi nimi aj Mat\u00fa\u0161 \u010c\u00e1k Tren\u010diansky. V r. 1348 a 1385 sa v listin\u00e1ch spom\u00edna u\u017e ako kr\u00e1\u013eovsk\u00fd majetok. V r. 1435 ho dostali do z\u00e1lohy Per\u00e9nyovci, v r. 1440 J\u00e1n Jiskra. V r. 1483 dobili hrad vojsk\u00e1 kr\u00e1\u013ea Mateja Korv\u00edna, od r. 1490 je spr\u00e1vou hradu poveren\u00fd kapit\u00e1n Rak\u0161aj, ktor\u00e9ho dc\u00e9ru si vzal za \u017eenu Franti\u0161ek Bebek a hrad dost\u00e1va ako veno. V r. 1551 ho pre hrozbu tureck\u00e9ho nebezpe\u010denstva d\u00e1va prestava\u0165 pod\u013ea pl\u00e1nov taliana DaVerdaneho na mohutn\u00fa renesan\u010dn\u00fa pevnos\u0165. Spolu s hradom sa vybuduje aj mestsk\u00e9 opevnenie. Turci ho v\u0161ak dobyli, vlastnili ho 39 rokov. V r. 1593 ho cis\u00e1rske vojsk\u00e1 dobyli sp\u00e4\u0165 a hrad bol obnoven\u00fd a viackr\u00e1t upraven\u00fd. Bola tu trvalo umiestnen\u00e1 pos\u00e1dka. V hrade sa konaj\u00fa zasadania a porady okolit\u00fdch \u017e\u00fap. V r. 1682 hrad dobyl za pomoci Turkov Th\u00f6k\u00f6ly, hrad vyhorel a spolu s hradom zhorel aj \u017eupn\u00fd arch\u00edv, mesto bolo zni\u010den\u00e9. Odvtedy je hrad v ruin\u00e1ch. Od r. 1972 sa hradn\u00e9 ruiny konzervuj\u00fa, verejnosti bol hrad spr\u00edstupnen\u00fd v r. 1993. Zakonzervovan\u00e1 je hodinov\u00e1 ve\u017ea a m\u00far s delostreleck\u00fdmi poz\u00edciami stredn\u00e9ho hradu. V obnovenej Bebekovej ve\u017ei je historick\u00e1 expoz\u00edcia. Polygon\u00e1lne delov\u00e9 ba\u0161ty zo 16. storo\u010dia si zachovali cel\u00fd rad p\u00f4vodn\u00fdch, architektonick\u00fdch \u010dl\u00e1nkov a delov\u00fdch strie\u013en\u00ed.<\/p>\n<p><b>14)   Nitra<\/b><br \/>\nNitriansky hrad sa nach\u00e1dza na skalnatom vrchu, ktor\u00fd bol os\u00eddlen\u00fd u\u017e v 9. st. S\u00fa\u010dasn\u00fd vzh\u013ead hradu poch\u00e1dza zo 17. st. Pozost\u00e1va zo \u0161tyroch \u010dast\u00ed: z katedr\u00e1ly, biskupsk\u00e9ho pal\u00e1ca, hospod\u00e1rskych budov a vonkaj\u0161ieho opevnenia hradu. Najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm historick\u00fdm miestom a umeleckou pamiatkou na hrade je hradn\u00e1 katedr\u00e1la. Jej najstar\u0161ou \u010das\u0165ou je rom\u00e1nsky kostol sv. Emer\u00e1ma postaven\u00fd v 11. st. V r. 1241 odolal vp\u00e1du Tat\u00e1rov, po po\u017eiari v druhej polovici 13. st. ho prestavali a po zni\u010den\u00ed vojskom Mat\u00fa\u0161a \u010c\u00e1ka Tren\u010dianskeho v r. 1317 pripojili k novostavbe gotick\u00e9ho kostola. Dne\u0161n\u00fd vzh\u013ead katedr\u00e1la z\u00edskala v r. 1710 a\u017e 1736, pri\u010dom z tohto obdobia poch\u00e1dza aj zariadenie interi\u00e9ru. Medzi jeho najvz\u00e1cnej\u0161ie pamiatky patr\u00ed hlavn\u00fd olt\u00e1r s mot\u00edvom Sn\u00edmania z kr\u00ed\u017ea v Dolnom kostole od rak\u00faskeho soch\u00e1ra J. Perneggera vytvoren\u00fd pod\u013ea obrazu D. Volteru. P\u00f4vodne gotick\u00fd Biskupsk\u00fd pal\u00e1c, ktor\u00fd stoj\u00ed ved\u013ea biskupskej katedr\u00e1ly, z\u00edskal neskorobarokov\u00fa podobu tie\u017e v prvej polovici 18. st. V 15. st. bolo vybudovan\u00e9 gotick\u00e9 opevnenie hradu, \u010fal\u0161ie opevnenie bolo postaven\u00e9 v 16. st. na ochranu pred tureck\u00fdmi vojskami. Legend\u00e1rna je najm\u00e4 Vazilova ve\u017ea, ku ktorej sa via\u017ee poves\u0165 o v\u00e4znen\u00ed uhorsk\u00e9ho knie\u017ea\u0165a Vazula. Dnes na hrade s\u00eddli biskupsk\u00fd \u00farad a archeologick\u00fd \u00fastav Slovenskej akad\u00e9mie vied.   <\/p>\n<p><b>15)   Gerlachovsk\u00fd \u0161t\u00edt<\/b><br \/>\nJe to najvy\u0161\u0161\u00ed \u0161t\u00edt (2655 m) Vysok\u00fdch Tatier. Le\u017e\u00ed v juhov\u00fdchodnej r\u00e1zsoche Zadn\u00e9ho Gerlachovsk\u00e9ho \u0161t\u00edtu, od ktor\u00e9ho ho odde\u013euje Gerlachovsk\u00e9 sedlo. Z vrcholu pokra\u010duje hrebe\u0148 na Kotlov\u00fd \u0161t\u00edt, kde sa rozvetvuje a vytv\u00e1ra zn\u00e1my Gerlachovsk\u00fd kotol. Vrchol sa t\u00fd\u010di nad dvoma dolinami &#8211; Velickou a Batizovskou. Gerlachovsk\u00fd \u0161t\u00edt je pre svoju v\u00fd\u0161ku, dostupnos\u0165 a kr\u00e1snu horsk\u00fa scen\u00e9riu jedn\u00fdm z najnav\u0161tevovanej\u0161\u00edch vrcholov. V\u00fdstup na Gerlachovsk\u00fd \u0161t\u00edt je povolen\u00fd len s horsk\u00fdm vodcom.<br \/>\nN\u00e1zov vystihuje polohu \u0161t\u00edtu na niekdaj\u0161\u00edch tatransk\u00fdch pozemkoch Gerlachova. Jeho v\u00fd\u0161kov\u00e9 prvenstvo dok\u00e1zali barometrick\u00e9 merania jel\u0161avsk\u00e9ho lesn\u00edka z koburgovsk\u00e9ho ve\u013ekostatku \u013dudov\u00edta Greinera (dovtedy sa pokladal za najvy\u0161\u0161\u00ed vrch Kriv\u00e1\u0148, Lomnick\u00fd alebo \u013dadov\u00fd \u0161t\u00edt). Merania tatransk\u00fdch \u0161t\u00edtov robil v r. 1937 a 1838, verejnos\u0165 v\u0161ak Greinerovu inform\u00e1ciu neprijala. Stalo sa tak a\u017e v 70. rokoch 19. st. Gerlach mal r\u00f4zne v minulosti men\u00e1: Gerlsdorfer Spitze, Gerlachf\u00e1lvics\u00facs, \u0160t\u00edt Franti\u0161ka Jozefa, Gerlachovka, \u0160t\u00edt Legion\u00e1rov, Slovensk\u00fd \u0161t\u00edt, Stalinov \u0161t\u00edt&#8230;<br \/>\nPravdepodobne prv\u00fdm \u010dlovekom, ktor\u00fd dok\u00e1zate\u013ene st\u00e1l na vrchole, bol v r. 1834 spi\u0161sk\u00fd Nemec J\u00e1n Still, u\u010dite\u013e na katol\u00edckej \u0161kole v Novej Lesnej. Na tejto t\u00fare sa z\u00fa\u010dastnil spolu so svoj\u00edm \u0161vagrom Gellhofom, stavite\u013eom z Ve\u013ekej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlyn\u00e1rom z Novej Lesnej a s dvoma \u010fal\u0161\u00edmi nezn\u00e1mymi lovcami kamz\u00edkov. Slovensk\u00fd prvov\u00fdstup cez Batizovsk\u00fa pr\u00f3bu vykonali v r. 1875 horsk\u00ed vodcovia zo \u0160t\u00f4ly J\u00e1n Ruman Drie\u010dny ml. a J\u00e1n Paster\u0148\u00e1k.<\/p>\n<p><img src=\"img\/articles\/Had2010-pt-6.jpg\" alt=\"\"><\/p>\n<p><b>16)   Kr\u00e1sny Brod<\/b><br \/>\nMonastier Zoslania Sv\u00e4t\u00e9ho Ducha pri obci Kr\u00e1sny Brod v okrese Medzilaborce je jeden z najstar\u0161\u00edch a najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch monastierov (monastyrov, kl\u00e1\u0161torov) gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi na Slovensku. Monastier \u2013 dnes zr\u00facanina kl\u00e1\u0161tora a kostola bazili\u00e1nskej rehole poch\u00e1dza zo XVI. st. Jeho prv\u00fd dreven\u00fd kostol spolu s kl\u00e1\u0161torom bol zni\u010den\u00fd r.1603. V r. 1752 bol vybudovan\u00fd barokov\u00fd p\u00fatnick\u00fd kostol a v r. 1759 postavili kl\u00e1\u0161tor vedno s kaplnkou z\u00e1zra\u010dn\u00e9ho Obrazu Kr\u00e1snobrodskej Madony. Kl\u00e1\u0161tor i kostol boli v prvej svetovej vojne zni\u010den\u00e9 a od roku 1915 le\u017eia v ruin\u00e1ch. Zr\u00facanina kl\u00e1\u0161torn\u00e9ho kostola Zost\u00fapenia sv. Ducha je v s\u00fa\u010dasnosti zakonzervovan\u00e1. Kaplnka sa zachovala. Ve\u013ek\u00e1 plocha okolo chr\u00e1mu so star\u00fdmi lipami a ga\u0161tanmi sl\u00fa\u017eila ako cintor\u00edn mn\u00edchov. Na sever od chr\u00e1mu bola studni\u010dka s lie\u010divou vodou. Okolie a \u010das\u0165 sadu boli ohraden\u00e9 kamenn\u00fdm m\u00farom.<br \/>\nPo ne\u017enej revol\u00facii sa do Kr\u00e1sneho Brodu op\u00e4\u0165 vr\u00e1tili bazili\u00e1ni. V r. 2002 bazili\u00e1ni vysv\u00e4tili nov\u00fd monastier, postaven\u00fd len nieko\u013eko desiatok metrov od ru\u00edn toho starod\u00e1vneho. <\/p>\n<p><b>17)   Hervartov<\/b><br \/>\nObec sa rozprestiera na v\u00fdchodnom svahu pohoria \u010cergov. Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o nej poch\u00e1dza z r. 1406, pravdepodobne v\u0161ak vznikla u\u017e v 11. st. V stredoveku patrila panstvu Hertn\u00edk, nesk\u00f4r mestu Bardejov. V minulosti sa popri po\u013enohospod\u00e1rstvu darilo viacer\u00fdm remesl\u00e1m a to najm\u00e4 tes\u00e1rstvu, ov\u010diarstvu, koryt\u00e1rstvu a \u0161indliarstvu. Hervartovsk\u00e9 \u0161indle pokr\u00fdvali strechy v \u0161irokom okol\u00ed, najm\u00e4 v stredovekom Bardejove. Dodnes v Hervartove vyr\u00e1baj\u00fa kvalitn\u00fd ru\u010dne \u0161tiepan\u00fd \u0161indel.<br \/>\nSakr\u00e1lnou dominantou obce je r\u00edmskokatol\u00edcky chr\u00e1m zasv\u00e4ten\u00fd sv. Franti\u0161kovi z Asissi. Dreven\u00e1 gotick\u00e1 stavba poch\u00e1dza z 15. st. a jeho architekt\u00fara sa zachovala a\u017e do dne\u0161n\u00fdch \u010dias. Kostol bol vyhl\u00e1sen\u00fd za n\u00e1rodn\u00fa kult\u00farnu pamiatku a zaraden\u00fd do zoznamu svetov\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva UNESCO. Kostol postavili z \u010derven\u00e9ho smreka, je najstar\u0161\u00edm a najzachovanej\u0161\u00edm dreven\u00fdm kostol\u00edkom na Slovensku. K najcennej\u0161\u00edm \u010dastiam jeho interi\u00e9ru patria gotick\u00e9 tabu\u013eov\u00e9 obrazy a n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby z r. 1655 a 1805. Stavba sa sklad\u00e1 z polygon\u00e1lnej sv\u00e4tyne, lode, sakristie a podve\u017eia, ktor\u00e9ho \u00fapravou vznikol babinec. Interi\u00e9r pre\u0161iel viacer\u00fdmi zmenami, v \u010dasoch reform\u00e1cie pribudli vz\u00e1cne n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby z r. 1665. V 18. st. pribudla \u010das\u0165 barokovej v\u00fdzdoby a ma\u013eby J. Mirejovsk\u00e9ho. Hlavn\u00fd olt\u00e1r \u2013 olt\u00e1r Panny M\u00e1rie, sv. Katar\u00edny Alexandrijskej a sv. Barbory \u2013  z r. 1460-1470 je zre\u0161taurovan\u00fd do p\u00f4vodnej podoby. <\/p>\n<p><b>18)   Hol\u00ed\u010d <\/b><br \/>\nMesto le\u017e\u00ed na severe Z\u00e1horskej n\u00ed\u017einy 88 km od Bratislavy. Najstar\u0161ie pomenovanie Hol\u00ed\u010da \u2013 Wywar \u2013 Nov\u00fd hrad sa vz\u0165ahuje na p\u00f4vodn\u00fd vodn\u00fd hrad. V\u010faka v\u00fdhodnej polohe na d\u00f4le\u017eitej obchodnej ceste sa p\u00f4vodn\u00fd str\u00e1\u017eny hrad stal predmetom z\u00e1ujmu mnoh\u00fdch politick\u00fdch kruhov a centrom politick\u00e9ho diania.<br \/>\nPo tat\u00e1rskom vp\u00e1de r. 1241 za\u010dali Arp\u00e1dovci budova\u0165 v Hol\u00ed\u010di kamenn\u00fd hrad, pri\u010dom vyu\u017eili pr\u00edrodn\u00e9 danosti miesta v tvare polostrova. V 13. st. sa st\u00e1va mesto s\u00eddlom pohrani\u010dn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho komit\u00e1tu, ktor\u00fd zanik\u00e1 v r. 1296. Jeho n\u00e1stupcom je hradn\u00e9 panstvo, ktor\u00e9ho ve\u013ekos\u0165 je dolo\u017een\u00e1 v dona\u010dnej listine kr\u00e1\u013ea \u017digmunda v r. 1389. V r. 1228 zriadil Ondrej II. v Hol\u00ed\u010di pohrani\u010dn\u00fa coln\u00fa stanicu. Meste\u010dko a hrad patrili kr\u00e1\u013eovi, ktor\u00fd ho zapo\u017ei\u010diaval r\u00f4znym feud\u00e1lom a tak sa medzi majite\u013emi objavuj\u00fa Mat\u00fa\u0161 \u010c\u00e1k Trne\u010diansky \u010di Stibor zo Stibor\u00edc, chv\u00ed\u013eu ho vlastnilo aj \u010cesk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo. V druhej polovici  16. st. nahradila hrad pevnos\u0165 v tvare \u0161tvoruholn\u00edka s n\u00e1ro\u017en\u00fdmi basti\u00f3nmi a vodnou priekopou. Od r. 1506 boli majite\u013emi Czoborovci a R\u00e9vayovci, ktor\u00ed do stredu opevnenia postavili ka\u0161tie\u013e. V r. 1736 predal J. Czobor ka\u0161tie\u013e F. Lotrinsk\u00e9mu. Nov\u00ed majitelia ka\u0161tie\u013e prestavali pod\u013ea projektov J. N. Jadotu. Na v\u00fdzdobe reprezenta\u010dn\u00fdch priestorov pracoval J. B. Chamant, ktor\u00fd pokryl steny a klenby niektor\u00fdch priestorov zlo\u017eit\u00fdmi kompoz\u00edciami n\u00e1stenn\u00fdch malieb. Jeho dne\u0161n\u00fd neskorobarokov\u00fd v\u00fdzor je v\u00fdsledkom prestavby na reprezenta\u010dn\u00e9 letn\u00e9 s\u00eddlo rodiny Habsburgovcov. Trojpodla\u017en\u00e1 obytn\u00e1 budova s p\u00f4dorysom v tvare p\u00edsmena \u201eU\u201c je obohnan\u00e1 mohutn\u00fdm dvojn\u00e1sobn\u00fdm syst\u00e9mom hradobn\u00e9ho m\u00faru a priekopami, za ktor\u00fdmi do roku 1919 pokra\u010doval rozsiahly ohraden\u00fd park. V s\u00fa\u010dasnosti je ka\u0161tie\u013e bez vyu\u017eitia a verejnosti nepr\u00edstupn\u00fd.<br \/>\nNajreprezentat\u00edvnej\u0161\u00edm priestorom je \u010c\u00ednska s\u00e1la, ktorej steny pokr\u00fdvaj\u00fa ko\u017een\u00e9 ma\u013eovan\u00e9 tapety s mot\u00edvmi \u010d\u00ednskej krajiny. Kaplnka m\u00e1 barokov\u00fd vzh\u013ead. Sl\u00e1vnostn\u00e9 schodi\u0161te je zauj\u00edmav\u00e9 svoj\u00edm technick\u00fdm rie\u0161en\u00edm samonosnej kon\u0161trukcie na \u0161t\u00edhlych vysok\u00fdch st\u013apoch a nie je klenut\u00e9. Barokovo-klasicistick\u00e9 fas\u00e1dy s\u00fa stroh\u00e9. S\u00fa\u010das\u0165 are\u00e1lu tvoria aj pr\u00edzemn\u00e9 hospod\u00e1rske budovy. K z\u00e1mku priliehaj\u00fa pozemky niekdaj\u0161ieho parku, ba\u017eantnice a rybn\u00edka, ohraden\u00e9 kamenn\u00fdm barokov\u00fdm m\u00farom.<\/p>\n<p><b>Odmenen\u00fd v\u00fdherca: Such\u00e1 Danka a \u013dudka, Doln\u00fd Kub\u00edn<\/b><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Prin\u00e1\u0161ame v\u00e1m vyhodnotenie minuloro\u010dnej H\u00e1danky pre v\u0161etk\u00fdch. Okrem spr\u00e1vnych odpoved\u00ed sa dozviete aj nieko\u013eko zauj\u00edmavost\u00ed z na\u0161ej hist\u00f3rie a pr\u00edrody.<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[6],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1759"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1759"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1759\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2207,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1759\/revisions\/2207"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1759"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1759"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1759"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}