{"id":1732,"date":"2010-04-13T16:03:29","date_gmt":"2010-04-13T14:03:29","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2010\/04\/13\/hadanka-pre-vsetkych-2009-spravne-riesenie\/"},"modified":"2018-05-17T22:53:48","modified_gmt":"2018-05-17T20:53:48","slug":"hadanka-pre-vsetkych-2009-spravne-riesenie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2010\/04\/13\/hadanka-pre-vsetkych-2009-spravne-riesenie\/","title":{"rendered":"H\u00c1DANKA PRE V\u0160ETK\u00ddCH 2009 – SPR\u00c1VNE RIE\u0160ENIE"},"content":{"rendered":"

Na jar sme uzavreli na\u0161u minuloro\u010dn\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e a teraz v\u00e1m prin\u00e1\u0161ame vyhodnotenie va\u0161ej ob\u013e\u00fabenej H\u00c1DANKY PRE V\u0160ETK\u00ddCH. Po\u010fte sa pozrie\u0165 na tieto zauj\u00edmav\u00e9 miesta Slovenska, trochu v\u00e1m ich pribl\u00ed\u017eime:<\/p>\n

<\/b><\/span>
\n
\n<\/p>\n

Ochtinsk\u00e1 aragonitov\u00e1 jasky\u0148a<\/b>
\nJasky\u0148a je zaraden\u00e1 do Zoznamu svetov\u00e9ho kult\u00farneho a pr\u00edrodn\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO. Nach\u00e1dza sa v Rev\u00fackej vrchovine na severoz\u00e1padnom svahu vrchu Hr\u00e1dok. Jasky\u0148u objavili n\u00e1hodne pri razen\u00ed bansk\u00fdch chodieb v r. 1954. Priestory jaskyne vznikli \u010dinnos\u0165ou atmosferick\u00fdch v\u00f4d v kry\u0161talick\u00fdch v\u00e1pencoch. V jaskyni s\u00fa tri gener\u00e1cie aragonitu. Najstar\u0161ie s\u00fa mlie\u010dno zakalen\u00e9 obli\u010dkovit\u00e9 \u00fatvary. Najviac zast\u00fapen\u00e1 je druh\u00e1 gener\u00e1cia aragonitu, ktor\u00fd sa vyskytuje v podobe nieko\u013eko dm dlh\u00fdch ihl\u00edc a zakriven\u00fdch a\u017e \u0161pir\u00e1lovit\u00fdch heliktitov, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa trsovit\u00e9 alebo kr\u00ed\u010dkovit\u00e9 \u00fatvary, ktor\u00e9 s\u00fa pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov najatrakt\u00edvnej\u0161ie. Tento aragonit st\u00e1le dorast\u00e1, \u010d\u00edm si udr\u017euje bielu farbu a \u010dist\u00fd vzh\u013ead. Najmlad\u0161ia gener\u00e1cia aragonitu vytv\u00e1ra drobn\u00e9 vej\u00e1riky. Pre jasky\u0148u je pr\u00edzna\u010dn\u00e1 absencia netopierov. <\/p>\n

<\/p>\n

Beckov<\/b>
\nHrad ako star\u00fd spom\u00edna u\u017e Anonymova kronika z 12.st. V\u00e1pencov\u00fd \u00fates nad brodom V\u00e1hu mal zna\u010dn\u00fd strategick\u00fd v\u00fdznam, a preto tu v 13. st. postavili kamenn\u00fd hrad. V \u010dase rozmachu moci Mat\u00fa\u0161a \u010c\u00e1ka Tren\u010dianskeho patril Beckov pod jeho moc. V druhej polovici 14. st. sa na Beckove zjavuj\u00fa \u0160tiborovci, p\u00f4vodom z Po\u013eska, ktor\u00ed predstavovali v tom \u010dase jeden z najmocnej\u0161\u00edch rodov Uhorska. Na prelome 14. a 15. st. prist\u00fapili k jeho honosnej prestavbe. V polovici 16. st. hrad v d\u00f4sledku tureck\u00e9ho nebezpe\u010denstva opev\u0148ovali. V tom \u010dase bol hrad u\u017e vo vlastn\u00edctve rodiny B\u00e1nffyovcov. Po ich vymret\u00ed v r. 1646 hrad za\u010dal ch\u00e1tra\u0165. Po\u017eiar v r. 1727 zni\u010dil v\u00e4\u010d\u0161inu budov a od tej doby je opusten\u00fd. Ruiny horn\u00e9ho a doln\u00e9ho hradu s\u00fa pozostatkom pal\u00e1cov, hospod\u00e1rskych a obrann\u00fdch budov a opevnenia.<\/p>\n

<\/p>\n

Liptovsk\u00e9 Matia\u0161ovce<\/b>
\nObec sa nach\u00e1dza v doline potoka Such\u00e1 v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 623 m n. m. Oblas\u0165 Matia\u0161oviec je stabilne os\u00eddlen\u00e1 od 6. st. p. n. l., od mlad\u0161ej doby hal\u0161tatskej. S\u00fa tu hradisk\u00e1 a s\u00eddlisk\u00e1, v jaskyni D\u00fapnica sv\u00e4ty\u0148a a 3 mohyly \u2013 hroby bojovn\u00edkov. \u00dazemie v \u00fadol\u00ed potoka Such\u00e1 daroval kr\u00e1\u013e Ladislav IV. Michalovi a jeho synovi Matejovi, od mena ktor\u00e9ho z\u00edskala osada pomenovanie. V r. 1348 sa prv\u00fdkr\u00e1t spom\u00edna ako osada synov Matejov\u00fdch, v r. 1357 ako Matejova Ves. Jedn\u00fdm z najstar\u0161\u00edch zemianskych rodov na Liptove je rod Matia\u0161ovsk\u00fdch z Matia\u0161oviec. Na podnet Ladislava Matia\u0161ovsk\u00e9ho bol v Matia\u0161ovciach vybudovan\u00fd kostol sv. Ladislava, ktor\u00fd patr\u00ed medzi najkraj\u0161ie na Liptove.<\/p>\n

<\/p>\n

Grandhotel v Starom Smokovci<\/b>
\nV centre Vysok\u00fdch Tatier v Starom Smokovci na V\u00e1s u\u017e z dia\u013eky d\u00fdchne romantika 100-ro\u010dn\u00e9ho Grandhotela. Je postaven\u00fd v secesnom slohu a vo svojej bohatej hist\u00f3rii priv\u00edtal viac ako mili\u00f3n host\u00ed z cel\u00e9ho sveta. Budovu dokon\u010dili v roku 1904 a kr\u00e1tko na to ju uviedli do prev\u00e1dzky. Od za\u010diatku bol hotel kategorizovan\u00fd ako snobsk\u00fd, prest\u00ed\u017eny, ktor\u00fd mohla nav\u0161t\u00edvi\u0165 len finan\u010dne a spolo\u010densky najsilnej\u0161ia vrstva. Svojim luxusn\u00fdm zariaden\u00edm, poskytovan\u00fdmi slu\u017ebami a pohodl\u00edm patril k najvyh\u013ead\u00e1vanej\u0161\u00edm hotelom v celej oblasti Vysok\u00fdch Tatier.<\/p>\n

<\/p>\n

Bodru\u017eal<\/b>
\nObec sa nach\u00e1dza asi 12 km severov\u00fdchodne od mesta Svidn\u00edk. Cez obec viedla historick\u00e1 cesta, Jozef\u00ednka, ktor\u00e1 v 18. st. sp\u00e1jala \u0160ari\u0161 a Zempl\u00edn cez Dukliansky priesmyk s Hali\u010dou. E\u0161te dnes sa m\u00f4\u017eete stretn\u00fa\u0165 s technicky unik\u00e1tnou stavbou \u2013 s klenut\u00fdm kamenn\u00fdm most\u00edkom. \u010carovn\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 kr\u00e1sy obce umoc\u0148uje cenn\u00fd skvost \u013eudovej architekt\u00fary chr\u00e1m sv. Mikul\u00e1\u0161a, postaven\u00fd v roku 1658 v ju\u017enej \u010dasti obce. Trojdielna dreven\u00e1 zrubov\u00e1 stavba v tvare troch \u0161tvorcov rozostaven\u00fdch na jednej osi od v\u00fdchodu na z\u00e1pad je \u00fa\u010delne a harmonicky roz\u010dlenen\u00e1. Je trojve\u017eov\u00e1, so stup\u0148ovito gradovan\u00fdmi strechami a ve\u017ei\u010dkami.<\/p>\n

<\/p>\n

Kuneradsk\u00fd z\u00e1mok<\/b>
\nZ\u00e1mok dal vybudova\u0165 gr\u00f3f Ballestr\u00e9m v rokoch 1914 \u2013 1916 ako loveck\u00fd z\u00e1mok v duchu modernej secesie pod\u013ea vzoru franc\u00fazskej architekt\u00fary. Blokov\u00fa stavbu s prev\u00fd\u0161en\u00fdm stredom o\u017eivuj\u00fa ve\u017ee, ark\u00e1dy, terasy a vonkaj\u0161ie schodisk\u00e1. Vysok\u00e9 strechy s vikiermi vyvol\u00e1vaj\u00fa predstavu gotick\u00e9ho s\u00eddla. Romanticky p\u00f4sobiaci z\u00e1mok mal obdobne rie\u0161en\u00e9 aj interi\u00e9ry. Mal i vlastn\u00fa elektr\u00e1re\u0148 na vodn\u00fd pohon. Naproti z\u00e1mku je umel\u00fd vodop\u00e1d, ktor\u00fd vytv\u00e1ra odpadov\u00e1 voda z turb\u00ednov\u00e9ho n\u00e1honu. Po\u010das 2. svetovej vojny z\u00e1mok vyp\u00e1lili, preto\u017ee bol s\u00eddlom partiz\u00e1nskeho \u0161t\u00e1bu. Roku 1959 z\u00e1mok zrekon\u0161truovali a odvtedy sl\u00fa\u017eil pre zdravotn\u00e9 \u00fa\u010dely.<\/p>\n

<\/p>\n

Nov\u00e9 Z\u00e1mky<\/b>
\nVznikli v 16. st. na mieste \u0161tyroch Turkami zni\u010den\u00fdch obc\u00ed. Na pravom brehu rieky vyr\u00e1stla kamenn\u00e1 \u0161es\u0165uholn\u00edkov\u00e1 pevnos\u0165, ktor\u00e1 patrila k najmodernej\u0161\u00edm fortifika\u010dn\u00fdm stavb\u00e1m vtedaj\u0161ej Eur\u00f3py. V r. 1663 Turci obk\u013e\u00fa\u010dili pevnos\u0165 a s dvestotis\u00edcovou arm\u00e1dou bojovn\u00edkov ju dobyli. Cis\u00e1rske vojsk\u00e1 ju oslobodili po dvadsa\u0165dvaro\u010dnej tureckej okup\u00e1cii. Oslobodenie Nov\u00fdch Z\u00e1mkov sa stalo v\u00fdznamnou udalos\u0165ou a oslavovalo sa vyzv\u00e1\u0148an\u00edm zvonov v celej Eur\u00f3pe. Dominantu n\u00e1mestia tvor\u00ed r\u00edmskokatol\u00edcky kostol Pov\u00fd\u0161enia sv\u00e4t\u00e9ho Kr\u00ed\u017ea postaven\u00fd v rokoch 1584-85. P\u00f4vodne to bola neskorogotick\u00e1 jednoduch\u00e1 stavba, nesk\u00f4r viackr\u00e1t prestavan\u00e1. Po\u010das Bocskayovsk\u00e9ho povstania kostol ve\u013emi zni\u010dili, v \u010dase tureckej okup\u00e1cie ho prestavali na me\u0161itu. V r. 1810 stavbu aj so zariaden\u00edm \u00faplne zni\u010dil po\u017eiar, v r. 1867 zase v\u00edchrica zr\u00fatila ve\u017eu kostola. Postavili ju znova pod\u013ea pl\u00e1nov L. Lippera. K poslednej z\u00e1sadnej stavebnej \u00faprave objektu do\u0161lo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistick\u00fd charakter. Z tejto doby poch\u00e1dza zrejme i kruhov\u00fd tvar okien. V posledn\u00fdch rokoch boli opraven\u00e9 fas\u00e1dy, strechy a krytina ve\u017ee. Obnovu dla\u017eby a interi\u00e9ru presbyt\u00e9ria vykonali v r.1996.<\/p>\n

<\/p>\n

\u0160t\u00e1tne divadlo Ko\u0161ice<\/b>
\nHist\u00f3ria divadeln\u00edctva v Ko\u0161iciach m\u00e1 viac ako 600-ro\u010dn\u00fa trad\u00edciu. S\u00fa\u010dasn\u00e1 budova divadla vznikla pred 105 rokmi, a je adekv\u00e1tnym reprezentantom ve\u013ekej trad\u00edcie ko\u0161ick\u00e9ho divadeln\u00edctva. Je v\u00fdznamnou kult\u00farnou pamiatkou a d\u00f4le\u017eitou dominantou historick\u00e9ho jadra mesta. Adolfa Langa \u2013 autora divadla, ozna\u010duje hist\u00f3ria za jedn\u00e9ho z najnadanej\u0161\u00edch eur\u00f3pskych architektov 19. st. Budova \u0160t\u00e1tneho divadla je jeho vrcholn\u00fdm dielom. Divadlo je postaven\u00e9 v \u0161t\u00fdle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie. Exteri\u00e9r divadla je p\u00fdchou mesta, interi\u00e9r zas poskytuje div\u00e1kom atmosf\u00e9ru tepla, lesku a luxusu. V tejto architekt\u00fare sa v perfektnej symbi\u00f3ze stret\u00e1va funk\u010dnos\u0165 a \u00fa\u010delovos\u0165 s architektonickou kr\u00e1sou. Divadlo bolo sl\u00e1vnostne otvoren\u00e9 d\u0148a 28. 9. 1899.<\/p>\n

<\/p>\n

\u013dup\u010diansky hrad<\/b>
\nHrad stoj\u00ed nad horehronskou obcou Slovensk\u00e1 \u013dup\u010da. Hist\u00f3ria hradu siaha do 13. st. Hrad bol s\u00fa\u010das\u0165ou vena uhorsk\u00fdch kr\u00e1\u013eovien. V\u010faka polohe v bl\u00edzkosti roz\u013eahl\u00fdch lesov pln\u00fdch po\u013eovnej zveri ho \u010dasto nav\u0161tevoval panovn\u00edk. V r. 1620 sa stal majetkom Sz\u00e9chyovcov. V 19. st. sa stal majetkom uhorsk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a po po\u017eiari v r. 1860 bol upraven\u00fd na sirotinec, nesk\u00f4r tu s\u00eddlili reho\u013en\u00e9 sestry. V \u010dase Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania v \u0148om fa\u0161isti v\u00e4znili povstalcov.<\/p>\n

<\/p>\n

Bzov\u00edk<\/b>
\nBzov\u00edcky kl\u00e1\u0161tor s cistercistsk\u00fdm op\u00e1tstvom zalo\u017eil okolo r. 1130 komes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov. Nesk\u00f4r tu vzniklo premon\u0161tr\u00e1tske prepo\u0161tstvo, ktor\u00e9 sa postupne stalo najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm feud\u00e1lnym panstvom v Honte. Kl\u00e1\u0161torn\u00fd kostol postavili v prvej polovici 12. st. Opraven\u00fd kl\u00e1\u0161torn\u00fd are\u00e1l podp\u00e1lili v r. 1471 Krupin\u010dania. V r. 1530 sa ho zmocnil \u017digmund Balassa, vyhnal reho\u013en\u00edkov a za\u010dal s ve\u013ekolepou prestavbou na protitureck\u00fa pevnos\u0165. Cel\u00fd b\u00fdval\u00fd kl\u00e1\u0161tor opevnil vysok\u00fdm pln\u00fdm m\u00farom so \u0161tyrmi n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ba\u0161tami. Okolo pevnosti bola vodn\u00e1 priekopa s padac\u00edm mostom. V 17. st. sa are\u00e1l stal majetkom jezuitov a po ich zru\u0161en\u00ed majetkom ostrihomsk\u00e9ho semin\u00e1ra. V r. 1925 Bzov\u00edcke panstvo zaniklo. Po\u010das 2. svetovej vojny bol \u0165a\u017eko po\u0161koden\u00fd, v s\u00fa\u010dasnosti sa \u010diasto\u010dne re\u0161tauruje a \u010diasto\u010dne konzervuje.<\/p>\n

<\/p>\n

Ve\u013ek\u00fd Kamenec<\/b>
\nZr\u00facanina hradu stoj\u00ed na vyv\u00fd\u0161enine pri obci Ve\u013ek\u00fd Kamenec, le\u017eiacej v najju\u017enej\u0161ej \u010dasti V\u00fdchodoslovenskej n\u00ed\u017einy. Hrad postavili v 13. st., po tat\u00e1rskom vp\u00e1de. V r. 1451 ho dobyl J\u00e1n Jiskra. Ke\u010f v r. 1458 obsadilo hrad kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 vojsko, podp\u00edsali na \u0148om mierov\u00fa zmluvu medzi Jiskrom a J\u00e1nom Hunyadym. Koncom 15. st. vykonali So\u00f3sovci na hrade ve\u013ek\u00e9 opravy a vybudovali ve\u013ek\u00e9 opevnenie. V r. 1672, ke\u010f sa vtedaj\u0161\u00ed majite\u013e Juraj So\u00f3s akt\u00edvne z\u00fa\u010dastnil Vessel\u00e9nyiho povstania, cis\u00e1rske vojsko hrad zb\u00faralo. Dne\u0161n\u00fd takmer trojuholn\u00edkov\u00fd p\u00f4dorys zr\u00facan\u00edn hradu vznikol pri prestavbe v 15 storo\u010d\u00ed. S\u00fa\u010das\u0165ou are\u00e1lu je aj valov\u00e9 opevnenie a m\u00fary siahaj\u00face a\u017e po kostol pod hradom, ktor\u00fd mohol by\u0165 jeho \u010das\u0165ou.<\/p>\n

<\/p>\n

Renesan\u010dn\u00fd ka\u0161tie\u013e v Humennom<\/b>
\nKa\u0161tie\u013e dala vybudova\u0165 bohat\u00e1 feud\u00e1lna rodina Drugethovcov v rokoch 1619-1641 na mieste vyp\u00e1lenej k\u00farie. Prv\u00e1 zmienka o ka\u0161tieli aj o k\u00fari\u00ed je z r. 1449. Ve\u013ek\u00e9 stavebn\u00e9 obdobie nast\u00e1va po r. 1619, postupne vznikala ve\u013ek\u00e1 budova \u0161tvorcov\u00e9ho p\u00f4dorysu s \u00fastredn\u00fdm dvorom a mohutn\u00fdmi \u0161tvorcov\u00fdmi n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ve\u017eami. V 2. polovici 18. st. sa op\u00e4\u0165 zmenil vzh\u013ead ka\u0161tie\u013ea, dostal podobu barokov\u00fdch stavieb. Posledn\u00e1 \u00faprava ka\u0161tie\u013ea poch\u00e1dza z 2. polovice 19. st. a zasiahla iba interi\u00e9r. Autorom tejto prestavby bol Alexander Andr\u00e1ssy, ktor\u00fd zriadil okolo ka\u0161tie\u013ea park \u2013 vpredu franc\u00fazsky a smerom na v\u00fdchod anglick\u00fd. Po 2. svetovej vojne zhorela strecha na ka\u0161tieli a stavba bola po\u0161koden\u00e1. Dnes je s\u00eddlom Vihorlatsk\u00e9ho m\u00fazea.<\/p>\n

<\/p>\n

Slovensk\u00fd raj<\/b>
\nSlovensk\u00fd raj je horsk\u00e9 p\u00e1smo na v\u00fdchodnom Slovensku v oblasti Spi\u0161a. Je pova\u017eovan\u00fd za jednu z najkraj\u0161\u00edch pr\u00edrodn\u00fdch oblast\u00ed Slovenska. Je charakteristick\u00fd \u010dlenit\u00fdm ter\u00e9nom \u2013 roklinami, potokmi s vodop\u00e1dmi a krasov\u00fdmi formami, ktor\u00e9 s\u00fa pre turistov spr\u00edstupnen\u00e9 formou chodn\u00edkov, v n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch \u010dastiach aj technick\u00fdmi pom\u00f4ckami. Slovensk\u00fd raj m\u00e1 rozlohu asi 210 km\u00b2. Pretekaj\u00fa n\u00edm rieky Horn\u00e1d a Hnilec. Najvy\u0161\u0161\u00ed vrch je Ve\u013ek\u00e1 Knola (1266 m n. m.). Ka\u0148ony, ties\u0148avy, rokliny a doliny: Biela dolina \u2013 Piecky, \u010cierna dolina, Kl\u00e1\u0161torsk\u00e1 roklina, Kyse\u013e, Mal\u00fd Sokol, Prielom Horn\u00e1du, Sokolia dolina, Stratensk\u00fd ka\u0148on, Such\u00e1 Bel\u00e1, Ve\u013ek\u00fd Sokol, Ties\u0148avy, Zadn\u00e1 diera, Zejmarsk\u00e1 roklina, Zelen\u00e1 roklina. V Slovenskom raji je bohat\u00fd podzemn\u00fd kras, nach\u00e1dza sa v \u0148om a\u017e 436 jask\u00fd\u0148. Zo 69 doteraz presk\u00faman\u00fdch jask\u00fd\u0148 je verejnosti pr\u00edstupn\u00e1 len Dob\u0161insk\u00e1 \u013eadov\u00e1 jasky\u0148a.<\/p>\n

<\/p>\n

Likavka<\/b>
\nZr\u00facaniny Likavsk\u00e9ho hradu stoja na jednom zo skalnat\u00fdch \u0161t\u00edtov Cho\u010dsk\u00fdch vrchov. Objedn\u00e1vate\u013e v\u00fdstavby hradu je nezn\u00e1my. Pod\u013ea niektor\u00fdch ho postavili templ\u00e1rski rytieri, in\u00ed za jeho budovate\u013ea pokladaj\u00fa majstra Tom\u00e1\u0161a Cs\u00f3kak\u00f6iho, kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho vr\u00e1tnika a liptovsk\u00e9ho i\u0161p\u00e1na. V r. 1315 ho dostal od Karola R\u00f3berta ako don\u00e1ciu majster Doncs, ktor\u00fd ho dal roz\u0161\u00edri\u0165. Hrad mal str\u00e1\u017ei\u0165 priechod cez V\u00e1h pri Ru\u017eomberku a v\u00fdznamn\u00fa cestu z Pova\u017eia na Oravu a do Po\u013eska. V r. 1431 – 1434 bol v ruk\u00e1ch husitov, od r. 1435 ho vlastnili Hunyadyovci. Hrad bol pomerne skromn\u00fdm s\u00eddlom. Patril Z\u00e1po\u013esk\u00fdm, Kru\u0161i\u010dovcom, Illesh\u00e1zyovcom, Th\u00f6k\u00f6lyovcom. Po potla\u010den\u00ed Th\u00f6k\u00f6lyho povstania v r. 1670 pripadol er\u00e1ru. Bolo tu ubytovan\u00e9 vojsko, sl\u00fa\u017eil ako \u017eupn\u00e1 v\u00e4znica. V r. 1707 ho na rozkaz Franti\u0161ka R\u00e1kocziho II. zni\u010dili. Odvtedy ch\u00e1tra.<\/p>\n

<\/p>\n

Jedlinka<\/b>
\nGr\u00e9ckokatol\u00edcky dreven\u00fd Kostol Ochrany Presv\u00e4tej Bohorodi\u010dky v Jedlinke poch\u00e1dza z r. 1763. Je to typick\u00fd lemkovsk\u00fd variant trojdielnych a trojve\u017eov\u00fdch zrubov\u00fdch chr\u00e1mov rus\u00ednsko-ukrajinsk\u00e9ho regi\u00f3nu. Interi\u00e9rov\u00e1 v\u00fdzdoba poch\u00e1dza zo 17. a z 18. st. Nach\u00e1dza sa tu najvz\u00e1cnej\u0161\u00ed a najkompletnej\u0161\u00ed rokokov\u00fd ikonostas na Slovensku s olt\u00e1rom Narodenia Panny M\u00e1rie z r. 1780. Interi\u00e9r dop\u013a\u0148aj\u00fa vz\u00e1cne dreven\u00e9 barokov\u00e9 svietniky a liturgick\u00e9 knihy zo 17. st.<\/p>\n

<\/p>\n

Neogotick\u00fd ka\u0161tie\u013e Ve\u013ek\u00e9 Uherce<\/b>
\nP\u00f4vodne bol renesan\u010dn\u00fd a postavil ho v r. 1622 Michal Bo\u0161\u00e1ny. V 18. st. bol zbarokizovan\u00fd a v r. 1845-1860 \u00faplne prestavan\u00fd Thonetovcami v romantickom neogotickom slohu s ponechan\u00edm \u010dasti p\u00f4vodn\u00fdch miestnost\u00ed na pr\u00edzem\u00ed. Po r. 1945 bola v ka\u0161tieli zriaden\u00e1 \u0161kola. Po r. 1990 patril do\u010dasne kancel\u00e1rii prezidenta, potom bol majetkom obce. Dnes je ka\u0161tie\u013e op\u00e4\u0165 v ruk\u00e1ch potomkov rodiny Thonetovcov. Na druhom podla\u017e\u00ed s\u00fa reprezenta\u010dn\u00e9 miestnosti s vyrez\u00e1van\u00fdmi dreven\u00fdmi stropmi, stenami oblo\u017een\u00fdmi dreven\u00fdmi obkladmi a vzorov\u00fdm parketom. Fas\u00e1da budovy je \u010dlenen\u00e1 bohat\u00fdmi neogotick\u00fdmi architektonick\u00fdmi \u010dl\u00e1nkami. V obci v r. 1869 Michael Thonet zalo\u017eil fabriku na oh\u00fdban\u00fd n\u00e1bytok.<\/p>\n

<\/p>\n

Kremnica<\/b>
\nJe to starobyl\u00e9 bansk\u00e9 mesto s tradi\u010dn\u00fdm mincovn\u00edctvom, prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o \u0148om je dolo\u017een\u00e1 z r. 1328. Mestsk\u00fd hrad vznikal postupne od 13. a\u017e do 15. st. ako komplex budov r\u00f4zneho poslania. Obrann\u00fd syst\u00e9m hradn\u00e9ho are\u00e1lu poch\u00e1dza zo 14. st. a spev\u0148ovali ho ba\u0161ty. Opevnenie hradu je gotick\u00e9 a nadv\u00e4zuje na opevnenie mesta. Karner sv. Ondreja je najstar\u0161\u00edm objektom hradu \u2013 poch\u00e1dza z polovice 13. st. Je to dvojpodla\u017en\u00e1 kruhov\u00e1 stavba. Dominantou mesta i are\u00e1lu hradu je dvojlo\u010fov\u00fd neskorogotick\u00fd kostol sv. Katar\u00edny (Katar\u00edna je patr\u00f3nka mesta), ktor\u00fd vznikol prestavbou star\u0161ieho objektu. Organ je porovnate\u013en\u00fd s parametrami organov eur\u00f3pskej \u00farovne. Hlavn\u00fd a \u0161tyri bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re s\u00fa bohato zdoben\u00e9 a pozl\u00e1ten\u00e9.<\/p>\n

<\/p>\n

Zvolensk\u00fd z\u00e1mok<\/b>
\nP\u00f4vodn\u00e9 s\u00eddlo moci sa nach\u00e1dzalo nad s\u00fatokom Slatiny a Hrona na strmom brale v hrade z 12. st., dnes zn\u00e1meho ako Pust\u00fd hrad. Kv\u00f4li jeho nepr\u00edstupnosti sa v r. 1360-1382 uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt I. z Anjou rozhodol na inom mieste postavi\u0165 nov\u00fd, gotick\u00fd po\u013eovn\u00edcky z\u00e1mok pod\u013ea vzoru talianskych mestsk\u00fdch kastelov. P\u00f4vodne sl\u00fa\u017eil na ubytovanie a pohodlie kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch host\u00ed, bol ob\u013e\u00faben\u00fdm s\u00eddlom a majetkom kr\u00e1\u013eovnej Barbory i kr\u00e1\u013eovnej Al\u017ebety, \u017eili tu J\u00e1n Jiskra z Brand\u00fdsa, Matej Korv\u00edn, M\u00e1ria Habsbursk\u00e1 a od r. 1626 ho vlastnila rodina Eszterh\u00e1zyovcov. V r. 1382 bol dejiskom z\u00e1snub ich dc\u00e9ry M\u00e1rie a \u017digmunda Luxembursk\u00e9ho. Z\u00e1mok bol obnoven\u00fd na prelome 15. a 16. st. J. Thurzom. Hrad renesan\u010dne upravili dobudovan\u00edm \u010fal\u0161ieho poschodia, n\u00e1ro\u017en\u00fdch ve\u017e\u00ed, v d\u00f4sledku tureck\u00e9ho ohrozenia pribudli aj strie\u013ene, vonkaj\u0161ie opevnenie a delostreleck\u00fd basti\u00f3n. Z\u00e1mok ob\u00fdvala st\u00e1la vojensk\u00e1 pos\u00e1dka. V 18. storo\u010d\u00ed pre\u0161iel z\u00e1mok poslednou ve\u013ekou prestavbou v barokovom slohu. Z tohto obdobia sa n\u00e1m zachoval dreven\u00fd kazetov\u00fd strop v Kr\u00e1\u013eovskej sieni, na ktorom je vyobrazen\u00fdch 78 portr\u00e9tov r\u00edmskych a nemeck\u00fdch cis\u00e1rov. D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou hradu bola poschodov\u00e1 kaplnka. Dnes sa v \u0148om nach\u00e1dza Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 gal\u00e9ria.<\/p>\n

Odmenu posielame:
\nStan\u010dekov\u00e1 \u013dubica, Hybe<\/b><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na jar sme uzavreli na\u0161u minuloro\u010dn\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e a teraz v\u00e1m prin\u00e1\u0161ame vyhodnotenie va\u0161ej ob\u013e\u00fabenej H\u00c1DANKY PRE V\u0160ETK\u00ddCH. Po\u010fte sa pozrie\u0165 na tieto zauj\u00edmav\u00e9 miesta Slovenska, trochu v\u00e1m ich pribl\u00ed\u017eime:<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[6],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1732"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1732"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1732\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2233,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1732\/revisions\/2233"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1732"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1732"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1732"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}