{"id":1700,"date":"2009-04-15T22:13:02","date_gmt":"2009-04-15T20:13:02","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2009\/04\/15\/hadanka-pre-vsetkych-2008-vyhodnotenie\/"},"modified":"2018-05-17T23:00:11","modified_gmt":"2018-05-17T21:00:11","slug":"hadanka-pre-vsetkych-2008-vyhodnotenie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2009\/04\/15\/hadanka-pre-vsetkych-2008-vyhodnotenie\/","title":{"rendered":"H\u00c1DANKA PRE V\u0160ETK\u00ddCH 2008 – VYHODNOTENIE"},"content":{"rendered":"

Op\u00e4\u0165 v\u00e1m prin\u00e1\u0161ame vyhodnotenie va\u0161ej ob\u013e\u00fabenej H\u00c1DANKY PRE V\u0160ETK\u00ddCH. Po\u010fte sa pozrie\u0165 na tieto zauj\u00edmav\u00e9 miesta Slovenska, trochu v\u00e1m ich pribl\u00ed\u017eime:<\/span>
\n
\n
\n1. Levo\u010da \u2013 radnica<\/b>
\nPrv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o Levo\u010di je z r. 1249. Historick\u00e9 jadro mesta bolo v r. 1950 vyhl\u00e1sen\u00e9 za mestsk\u00fa pamiatkov\u00fa rezerv\u00e1ciu. Nach\u00e1dza sa v Horn\u00e1dskej kotline na ju\u017enom \u00fap\u00e4t\u00ed Levo\u010dsk\u00fdch vrchov, katastr\u00e1lnym \u00fazem\u00edm mesta pretek\u00e1 Levo\u010dsk\u00fd potok, pr\u00edtok Horn\u00e1du.
\nZauj\u00edmavosti: Hymna SR „Nad Tatrou sa bl\u00fdska“ sa spievala prv\u00fdkr\u00e1t v levo\u010dskom l\u00fdceu v 19 storo\u010d\u00ed. Na prednej strane stokorunovej bankovky bola zobrazen\u00e1 Madona z hlavn\u00e9ho olt\u00e1ra v kostole sv. Jakuba zhotoven\u00e9ho v dielni Majstra Pavla. Na zadnej strane bankovky boli \u010drty kostola sv. Jakuba a radnice, spolu s ilustr\u00e1ciou gotickej kamennej hlavy zo sakristie star\u00e9ho kostola Minoritov.
\nMesto a jeho okolie bolo os\u00eddlen\u00e9 u\u017e v mlad\u0161ej dobe kamennej. Star\u00e1 Levo\u010da le\u017eala po \u013eavej strane cesty, ktor\u00e1 vedie z Levo\u010de do Spi\u0161skej Novej Vsi, kde archeol\u00f3govia vykopali z\u00e1klady rom\u00e1nskeho kostola \u00factyhodn\u00fdch rozmerov: jeho d\u013a\u017eka je 23,5 m, \u0161\u00edrka lode je 12 m a apsida m\u00e1 nie\u010do vy\u0161e 8 m. Bol to kostol sv. Mikul\u00e1\u0161a z prelomu 11. a 12. storo\u010dia. \u010eal\u0161ia ve\u013ek\u00e1 osada sa nach\u00e1dzala pri dne\u0161nej Ko\u0161ickej br\u00e1ne spolu s rotundovit\u00fdm kostolom z 11. st. Ke\u010f v 12. storo\u010d\u00ed a tie\u017e po pusto\u0161iv\u00fdch n\u00e1jazdoch Tat\u00e1rov v r. 1241 pri\u0161li do Levo\u010de nemeck\u00ed kolonialisti, na\u0161li tu p\u00f4vodn\u00e9 osady, ktor\u00e9 sa spolu s ich nov\u00fdmi s\u00eddlami stali z\u00e1kladom dne\u0161n\u00e9ho mesta.
\nV meste je zachovan\u00e9 mno\u017estvo kult\u00farno-historick\u00fdch pamiatok – Chr\u00e1m sv. Jakuba \u2013 s na svete najvy\u0161\u0161\u00edm gotick\u00fd olt\u00e1rom (18,62 m) vyroben\u00fdm z lipov\u00e9ho dreva v dielni Majstra Pavla v 16.st., Radnica, Evanjelick\u00fd kostol, stredovek\u00fd pranier – klietka hanby a viac ako 60 me\u0161tianskych domov poch\u00e1dzaj\u00facich v\u00e4\u010d\u0161inou zo 14.-15. st. tvoriacich N\u00e1mestie Majstra Pavla. N\u00e1mestie si zachovalo svoj stredovek\u00fd tvar obd\u013a\u017enika o stran\u00e1ch v pomere 3:1, ktor\u00e9 patr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm n\u00e1mestiam tohto typu v Eur\u00f3pe a spolu so zachovan\u00fdmi renesan\u010dn\u00fdmi domami sved\u010d\u00ed o bohatstve mesta v stredoveku. Najpozoruhodnej\u0161\u00edmi zachovan\u00fdmi me\u0161tianskymi domami na n\u00e1mest\u00ed s\u00fa Thurzov dom, Dom Majstra Pavla, Mari\u00e1ssyho dom, Spillenbergov dom, Krupekov dom, Budova divadla, ve\u013ek\u00fd a mal\u00fd \u017eupn\u00fd dom, Star\u00fd kostol minoritov, Star\u00fd kl\u00e1\u0161tor minoritov \u2013 s jedinou \u00faplne zachovanou kr\u00ed\u017eovou chodbou na Slovensku zo 14. st., Barokov\u00fd kostol a kl\u00e1\u0161tor minoritov a ve\u013ea in\u00fdch. Takmer kompletne zachovan\u00fd je aj hradobn\u00fd syst\u00e9m, z 15 b\u00e1\u0161t a ve\u017e\u00ed sa zachovalo \u0161es\u0165, z toho tri br\u00e1ny: Ko\u0161ick\u00e1, Po\u013esk\u00e1 a Menhardsk\u00e1.
\nRadnica \u2013 jej p\u00f4vod siaha do 15. storo\u010dia. V r. 1550 zhorela, \u010fal\u0161\u00ed po\u017eiar ju postihol v r. 1599. V r. 1615 ju roz\u0161\u00edrili o ju\u017en\u00fa \u010das\u0165 a ark\u00e1dy s podlubiami na pr\u00edzem\u00ed i poschod\u00ed. Na fas\u00e1du medzi okn\u00e1 na poschod\u00ed boli umiestnen\u00e9 ma\u013eby. Predstavuj\u00fa symboly ob\u010dianskych cnost\u00ed: striedmos\u0165, opatrnos\u0165, udatnos\u0165, trpezlivos\u0165 a spravodlivos\u0165. Budova radnice je dnes spojen\u00e1 s renesan\u010dnou ve\u017eou, ktor\u00e1 bola postaven\u00e1 v rokoch 1656 – 1661 a sl\u00fa\u017eila ako zvonica. V radnici na poschod\u00ed m\u00e1 svoje expoz\u00edcie Spi\u0161sk\u00e9 m\u00fazeum.<\/p>\n


\n2. \u010certova skala pri obci Bud\u010da<\/b>
\nNa Strednom Slovensku, ne\u010faleko okresn\u00e9ho mesta Zvolen, sa nad \u00fadol\u00edm rieky Hron vyp\u00edna nev\u0161edn\u00fd geologick\u00fd \u00fatvar. Nev\u0161edn\u00fd svojim tvarom, i n\u00e1zvom. Volaj\u00fa ho toti\u017e \u010certova skala. \u010certova skala je s\u00fa\u010das\u0165ou N\u00e1rodnej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie Boky. Mohutn\u00e1 sope\u010dn\u00e1 bomba z andezitu dr\u017e\u00ed iba na tenkej tufovej podlo\u017eke. Ojedinel\u00fd pr\u00edrodn\u00fd \u00fatvar vznikol odli\u0161n\u00fdm zvetr\u00e1van\u00edm andezitovej a tufovej vrstvy. Sope\u010dn\u00e1 bomba, ktor\u00e1 m\u00e1 asi 5 kubick\u00fdch metrov, stoj\u00ed na podlo\u017e\u00ed z tufu pevne a menej odoln\u00fa tufov\u00fa \u010das\u0165 prirodzen\u00fdm sp\u00f4sobom chr\u00e1ni. Mnoh\u00ed n\u00e1v\u0161tevn\u00edci rezerv\u00e1cie sk\u00fa\u0161aj\u00fa, \u010di skala na stopke naozaj dr\u017e\u00ed. Skala m\u00e1 v\u0161ak dobr\u00fa stabilitu.
\nP\u00f4vod jeho vzniku a teda i n\u00e1zvu opisuj\u00fa viacer\u00e9 povesti, naj\u010dastej\u0161ie tradovan\u00e9 \u00fastnym podan\u00edm. Asi najroz\u0161\u00edrenej\u0161ia z nich hovor\u00ed, \u017ee \u010dert chcel v minulosti potresta\u0165 obyvate\u013eov ne\u010falekej obce Bud\u010da postaven\u00edm priehrady. Preto vzal v noci ve\u013ek\u00fd kame\u0148 a\u017e za kopcom v Dubovom a odtia\u013e ho chcel prenies\u0165 do \u00fadolia Hrona. Len\u017ee na svahu nad Bud\u010dou ho zastihol \u00fasvit a ako bol osvieten\u00fd prv\u00fdmi slne\u010dn\u00fdmi l\u00fa\u010dmi, skamenel aj so skalou na pleci…
\nZ pr\u00edrodovedn\u00e9ho h\u013eadiska je vznik tohto skaln\u00e9ho hr\u00edbu ove\u013ea prozaickej\u0161\u00ed. Vznikol rozdielnym zvetr\u00e1van\u00edm nadlo\u017enej skaly a podlo\u017eia. Skaln\u00e9 \u00fatvary podobn\u00e9ho charakteru m\u00f4\u017eu by\u0165 vzh\u013eadom na podlo\u017eie nestabiln\u00e9 a ke\u010f\u017ee sa na \u0148om m\u00f4\u017eu akoby k\u00fdva\u0165, ozna\u010dujeme ich pojmom k\u00fdvavce, alebo viklany. Pri \u010certovej skale sa najnov\u0161\u00edmi v\u00fdskumami ale zistilo, \u017ee by mala by\u0165 pevne spojen\u00e1 so svojim podlo\u017e\u00edm a preto sa geol\u00f3govia prikl\u00e1\u0148aj\u00fa ku n\u00e1zvu skaln\u00fd hr\u00edb. V rezerv\u00e1cii s\u00fa z drev\u00edn naj\u010dastej\u0161ie zast\u00fapen\u00e9 drie\u0148 oby\u010dajn\u00fd a dub cerov\u00fd. Rezerv\u00e1ciou vedie n\u00e1u\u010dn\u00fd chodn\u00edk.<\/p>\n


\n3. Topo\u013e\u010diansky hrad<\/b>
\nHrad sa vyp\u00edna na mohutnom dolomitovom brale na juhov\u00fdchodnej strane Pova\u017esk\u00e9ho Inovca priamo nad obcou Podhradie. Najstar\u0161ia p\u00edsomn\u00e1 zmienka poch\u00e1dza z r. 1235, kde sa uv\u00e1dza ako kr\u00e1\u013eovsk\u00fd majetok. Nesk\u00f4r vystriedal mno\u017estvo majite\u013eov. Od 13. storo\u010dia bol stredisko hradn\u00e9ho panstva s 26 obcami. P\u00f4vodn\u00e9 jadro hradu tvorila hranolov\u00e1 ve\u017ea, pal\u00e1c a mal\u00e9 polkruhov\u00e9 predhradie s parkanom a priekopou. Od r. 1389 patril Sz\u00e9ch\u00e9nyiovcom, v rokoch 1431-34 ho dobyli a u\u017e\u00edvala ho pos\u00e1dka husitsk\u00e9ho vojska. Ke\u010f dobylo hrad husiti, p\u00f4vodn\u00e9 jadro roz\u0161\u00edrili o druh\u00e9 ve\u013ek\u00e9 predhradie, ktor\u00e9 na ju\u017enej strane zosilnili p\u00e4\u0165bokou ve\u017eou. Takto opevnen\u00fd hrad vojsko uhorsk\u00fdch magn\u00e1tov nemohlo doby\u0165 a muselo ho od husitov nakoniec vyk\u00fapi\u0165 za odstupn\u00e9 dev\u00e4\u0165tis\u00edc duk\u00e1tov. V r. 1434 ho k\u00fapou z\u00edskal \u017eupan Peter \u010c\u00e1k. Hunyadyho vojsk\u00e1 hrad v r. 1446 dobyli a vyp\u00e1lili. V druhej polovici 15. storo\u010dia sa hrad dostal aj s panstvom do vlastn\u00edctva rodiny Orsz\u00e1govcov. Forg\u00e1chovci, ktor\u00ed z\u00edskali hrad v r. 1595, boli jeho majite\u013emi a\u017e do za\u010diatku 18. storo\u010dia. V 16. storo\u010d\u00ed v r\u00e1mci protitureck\u00fdch obrann\u00fdch opatren\u00ed pristavili na v\u00fdchodnej strane k hradu tretie predhradie a roz\u0161\u00edrili jeho obytn\u00e9 priestory. Za protihabsbursk\u00fdch stavovsk\u00fdch povstan\u00ed v 17. storo\u010d\u00ed bol hrad viackr\u00e1t po\u0161koden\u00fd a opravovan\u00fd. Za\u010diatkom 18. storo\u010dia ho za povstania Franti\u0161ka II. R\u00e1kociho ve\u013emi po\u0161kodili cis\u00e1rske vojsk\u00e1. V polovici 18. storo\u010dia ho e\u0161te opravili, ale nesk\u00f4r, ke\u010f upadol jeho vojensk\u00fd v\u00fdznam, za\u010dal pustn\u00fa\u0165. \u010eal\u0161ie, 18. a 19. storo\u010die je obdob\u00edm neust\u00e1lych majetkov\u00fdch zmien. Posledn\u00fdmi majite\u013emi boli Stummerovci, ktor\u00ed sa v polovici 18. storo\u010dia pres\u0165ahovali do pohodln\u00e9ho reprezenta\u010dn\u00e9ho a priestrann\u00e9ho ka\u0161tie\u013ea v Tov\u00e1rnikoch (dnes s\u00fa\u010das\u0165 Topo\u013e\u010dian). Koncom 19. storo\u010dia bola v romantickom slohu dostavan\u00e1 hlavn\u00e1 ve\u017ea, \u010d\u00edm sa vytvorila aj nov\u00e1 silueta hradn\u00fdch zr\u00facan\u00edn, a zakonzervovan\u00e1 \u010das\u0165 opevnenia.<\/p>\n


\n4. Bansk\u00e1 Bystrica \u2013 mestsk\u00fd hrad Barbakan<\/b>
\nBansk\u00e1 Bystrica le\u017e\u00ed vo Zvolenskej kotline, v \u00fadol\u00ed rieky Hron medzi Kremnick\u00fdmi a Starohorsk\u00fdmi vrchmi a Po\u013eanou. Hist\u00f3ria mesta sa za\u010dala p\u00edsa\u0165 v 13. storo\u010d\u00ed. Z p\u00f4vodne slovenskej osady Bystrice sa z\u00e1sluhou nieko\u013ek\u00fdch rod\u00edn sask\u00fdch kolonistov, ktor\u00ed na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho mesta vytvorili hospod\u00e1rsko-spr\u00e1vnu a remeseln\u00edcku z\u00e1klad\u0148u banskej v\u00fdroby v tejto oblasti vyvinulo d\u00f4le\u017eit\u00e9 stredisko, ktor\u00e9 v r. 1255 kr\u00e1\u013e Belo IV. pov\u00fd\u0161il na mesto. Do novodob\u00fdch dej\u00edn Slovenska sa mesto zap\u00edsalo 29. augusta 1944, ke\u010f tu bolo vyhl\u00e1sen\u00e9 SNP \u2013 ozbrojen\u00fd odpor proti fa\u0161istickej okup\u00e1cii.
\nV roku 2005 bolo 510. v\u00fdro\u010die vzniku Thurzovsko-fuggerovskej spolo\u010dnosti. Tento banskobystrick\u00fd mediarsky podnik so svoj\u00edm obrovsk\u00fdm komplexom spracovate\u013esk\u00fdch z\u00e1vodov, dobre premyslenou organiz\u00e1ciou v\u00fdroby, hustou sie\u0165ou skladov a podvojn\u00fdm \u00fa\u010dtovn\u00edctvom patril k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm a najmodernej\u0161\u00edm podnikom svojho druhu v Eur\u00f3pskom ban\u00edctve a hutn\u00edctve.
\nMesto Bansk\u00e1 Bystrica bolo ako jedno z prv\u00fdch miest na Slovensku vyhl\u00e1sen\u00e9 za mestsk\u00fa pamiatkov\u00fa rezerv\u00e1ciu. Medzi najcennej\u0161ie pam\u00e4tihodnosti patr\u00ed are\u00e1l mestsk\u00e9ho hradu (Barbakan), n\u00e1mestie s kostolmi Panny M\u00e1rie a sv. Kr\u00ed\u017ea, starou radnicou, Matejov\u00fdm domom, barbakanom a zvy\u0161kami mestsk\u00e9ho opevnenia. Srdcom mesta je ve\u013ek\u00e9, obd\u013a\u017enikov\u00e9 n\u00e1mestie s Mari\u00e1nskym st\u013apom a \u0161ikmou hodinovou ve\u017eou. N\u00e1mestie ohrani\u010duj\u00fa honosn\u00e9 me\u0161tianske domy, z ktor\u00fdch s\u00fa najv\u00fdznamnej\u0161ie Beniczk\u00e9ho a Thurzov dom. Pe\u0161ia z\u00f3na z n\u00e1mestia pokra\u010duje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Al\u017ebety a Bethlenov dom, v ktorom vyhl\u00e1sili sedmohradsk\u00e9 knie\u017ea Bethlena za uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea. Historick\u00e9 me\u0161tianske domy s\u00fa aj na Lazovnej a Hornej Striebornej ulici. V mestskej \u010dasti Radva\u0148 sa nach\u00e1dza Tihaniovsk\u00fd ka\u0161tie\u013e.
\nMestsk\u00fd hrad je charakteristick\u00e1 dominanta a symbol historick\u00e9ho jadra s typickou siluetou dvojice cibu\u013eovit\u00fdch ve\u017e\u00ed. Je situovan\u00fd hore na n\u00e1mest\u00ed. Vznikol popri p\u00f4vodnej ban\u00edckej osade, ktor\u00e1 predch\u00e1dzala zalo\u017eeniu mesta. U\u017e v t\u00fdch \u010dasoch tu st\u00e1l farsk\u00fd kostol Panny M\u00e1rie, ktor\u00fd sa v stredoveku stal centrom novej pevnosti. Funkciou mestsk\u00e9ho hradu bolo chr\u00e1ni\u0165 v\u00fdnosy z \u0165a\u017eby drah\u00fdch kovov, najm\u00e4 z medi a striebra, a kr\u00e1\u013eovsk\u00fa pokladnicu. S\u00eddlil tu z\u00e1stupca kr\u00e1\u013ea a cirkvi, sch\u00e1dzala sa tu mestsk\u00e1 rada. Jednotliv\u00e9 budovy r\u00f4znorodej funkcie obohnali spolo\u010dn\u00fdm opevnen\u00edm, ktor\u00e9 chr\u00e1nilo patrici\u00e1t pred vonkaj\u0161\u00edmi nepriate\u013emi i vn\u00fatorn\u00fdmi nepokojmi, najm\u00e4 po\u010das ban\u00edckych vzb\u00far. Prvotn\u00e9 zemn\u00e9 valy a palis\u00e1dy nesk\u00f4r nahradili vysok\u00e9 kamenn\u00e9 m\u00fary posilnen\u00e9 ba\u0161tami a umelou vodnou priekopou. V 16. storo\u010d\u00ed si tureck\u00e9 nebezpe\u010denstvo vyn\u00fatilo ich spevnenie a doplnenie. Z p\u00f4vodn\u00fdch hradieb sa zachovala asi \u0161tvrtina a zo \u0161tyroch b\u00e1\u0161t stoja tri: Farsk\u00e1, Ban\u00edcka a Pis\u00e1rska ba\u0161ta. Are\u00e1l mestsk\u00e9ho hradu sa sklad\u00e1 z neskororom\u00e1nskeho Kostola Nanebovzatia Panny M\u00e1rie, neskorogotick\u00e9ho Matejovho domu z 15. st., tzv. slovensk\u00e9ho kostola \u2013 Kostol sv. Kr\u00ed\u017ea z r. 1452, p\u00f4vodne gotickej, v s\u00fa\u010dasnosti renesan\u010dnej Starej radnice \u2013 Praet\u00f3rium, budovy fary a kamenn\u00e9ho opevnenia s ba\u0161tami, vstupnou br\u00e1nou s barbakanom s ve\u017eou, ktor\u00fdm sa do are\u00e1lu vch\u00e1dzalo. Bol vybav\u00fd padac\u00edm mostom ponad vodn\u00fa priekopu. S\u00fa\u010dasn\u00fa barokov\u00fa podobu barbakan nadobudol \u00fapravami, ktor\u00e9 si vyn\u00fatil po\u017eiar v roku 1761. V roku 2005 \u2013 2006 bol barbakan znovu rekon\u0161truovan\u00fd.<\/p>\n


\n5. S\u00fa\u013eovsk\u00e9 skaly<\/b>
\nN\u00e1rodn\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 rezerv\u00e1cia S\u00fa\u013eovsk\u00e9 skaly je \u010das\u0165ou S\u00fa\u013eovsk\u00fdch vrchov. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa pribli\u017ene 10 km smerom na juh od mesta Byt\u010da. Je turisticky vyh\u013ead\u00e1vanou lokalitou. Ide o relat\u00edvne mal\u00fa plochu \u00fazemia s vysokou koncentr\u00e1ciou geomorfologick\u00fdch tvarov ako s\u00fa poskladan\u00e9 skaln\u00e9 ve\u017ee, strm\u00e9 bral\u00e1, ihly, okn\u00e1, homole… s \u010dasto bizarn\u00fdm tvarom. Na \u00fazem\u00ed rezerv\u00e1cie sa nach\u00e1dza vz\u00e1cna fauna aj fl\u00f3ra. Po celom \u00fazem\u00ed vedie zna\u010den\u00fd n\u00e1u\u010dn\u00fd chodn\u00edk vystavan\u00fd r. 1975, nesk\u00f4r viackr\u00e1t rekon\u0161truovan\u00fd a upraven\u00fd. Je dlh\u00fd 7,5 km a m\u00e1 16 z\u00e1stavok. Trasa n\u00e1u\u010dn\u00e9ho chodn\u00edka vedie centr\u00e1lnou \u010das\u0165ou S\u00fa\u013eovsk\u00fdch sk\u00e1l. Po celej ceste m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 tre\u0165ohorn\u00e9 zlepence, z ktor\u00fdch je budovan\u00e9 cel\u00e9 \u00fazemie. M\u00f4\u017eeme tu vidie\u0165 Ties\u0148avy, Kamenn\u00fd hr\u00edb, r\u00f4zne ve\u017ei\u010dky vymodelovan\u00e9 vplyvom poveternostn\u00fdch podmienok, charakteristick\u00e9 \u00fatvary Sova a Sovi\u010dka, Gotick\u00fa br\u00e1nu \u2013 jednu z najkraj\u0161\u00edch a azda najzn\u00e1mej\u0161\u00edch \u00fatvarov v S\u00fa\u013eovsk\u00fdch skal\u00e1ch, mohutn\u00fd amfite\u00e1ter, ktor\u00fd tvoria zlepencov\u00e9 ve\u017ee Roh\u00e1\u010da, neprav\u00fa jasky\u0148u \u0160arkania diera, Obrovsk\u00fa br\u00e1nu, ktor\u00e1 vznikla roz\u0161\u00edren\u00edm pukliny v zlepencoch \u2013 je 8 metrov vysok\u00e1 a p\u00f4sob\u00ed skuto\u010dne mohutn\u00fdm dojmom a 15 m vysok\u00fd, dvakr\u00e1t zalomen\u00fd vodop\u00e1d. V S\u00fa\u013eovsk\u00fdch skal\u00e1ch sa nach\u00e1dza aj zr\u00facanina S\u00fa\u013eovsk\u00e9ho hradu. Hrad poch\u00e1dza z 15. storo\u010dia. Jeho funkcia bola str\u00e1\u017ei\u0165 cesty. V r. 1550 ho zni\u010dil po\u017eiar a od r. 1763, kedy ho po\u0161kodilo zemetrasenie, je v ruin\u00e1ch. Aj vo zvy\u0161koch m\u00farov v\u0161ak m\u00f4\u017eeme obdivova\u0165 zru\u010dnos\u0165 stredovek\u00fdch stavite\u013eov, ktor\u00ed murivom d\u00f4myselne posp\u00e1jali pr\u00edrodn\u00fa skalu. Z vrcholu hradu je kr\u00e1sny v\u00fdh\u013ead: na severe je hrebe\u0148 Javorn\u00edkov, na z\u00e1pade Man\u00edny, za nimi na obzore Vr\u0161atec, na juhu sa vyp\u00ednaj\u00fa Str\u00e1\u017eov, K\u013eak, \u017dibrid, Martinsk\u00e9 hole. V bl\u00edzkom okol\u00ed vid\u00edme cel\u00fd veniec S\u00fa\u013eovsk\u00fdch sk\u00e1l.<\/p>\n


\n6. Kr\u00e1sna h\u00f4rka<\/b>
\nHrad Kr\u00e1sna Horka sa nach\u00e1dza ne\u010faleko Ro\u017e\u0148avy, je situovan\u00fd na osamelom homolovitom kopci a tvor\u00ed dominantu \u0161irok\u00e9ho okolia. Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktor\u00e1 viedla cez ban\u00edcke oblasti Slovensk\u00e9ho Rudohoria. Pravdepodobne stoj\u00ed na mieste star\u0161ieho hradiska, ktor\u00e9 poskytlo v r. 1241 \u00fato\u010disko kr\u00e1\u013eovi Belovi IV. pred Tat\u00e1rmi. Kr\u00e1\u013e daroval Ako\u0161ovcom (z ktor\u00fdch poch\u00e1dzaj\u00fa Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vl\u00e1dli na kr\u00e1snohorsk\u00fdch majetkoch vy\u0161e 300 rokov. Prv\u00e1 zmienka o hrade poch\u00e1dza z r. 1333. Z nej sa dozved\u00e1me, \u017ee hrad dali v r. 1318 postavi\u0165 Mari\u00e1ssyovci, ktor\u00ed k\u00fapili Kr\u00e1snu H\u00f4rku od Ako\u0161ovcov. P\u00f4vodn\u00fd hrad tvorila hranolov\u00e1 ve\u017ea a obytn\u00fd pal\u00e1c so spolo\u010dn\u00fdm opevnen\u00edm. V r. 1441 Jiskrovo vojsko obsadilo Gemer, ale hrad nezni\u010dilo. Ke\u010f pos\u00e1dka hrad opustila, patril a\u017e do r. 1566 op\u00e4\u0165 Bebekovcom. Hrozba tureck\u00e9ho vp\u00e1du a boje o kr\u00e1\u013eovsk\u00fd tr\u00f3n prin\u00fatili Franti\u0161ka Bebeka v r. 1539 \u2013 1545 vybudova\u0165 nov\u00e9 opevnenie pod\u013ea projektov talianskeho architekta A. de Vedano. Bebek v\u0161ak skon\u010dil vo vyhnanstve, a ke\u010f v r. 1567 smr\u0165ou jeho posledn\u00e9ho potomka, syna Juraja, vymrel cel\u00fd rod, majetky obsadili cis\u00e1rske vojsk\u00e1. Na hrade sa potom striedali kr\u00e1\u013eovsk\u00ed kapit\u00e1ni, \u010do hradu ve\u013emi neprospievalo, pokia\u013e sa na hrad nedostal mlad\u00fd, ambici\u00f3zny Peter Andr\u00e1ssy. Ke\u010f hrad z\u00edskal do dlhodob\u00e9ho pren\u00e1jmu, za\u010dal koncom 16. st. s prestavbou hradu, ktor\u00e1 napokon trvala 100 rokov. V r. 1642 z\u00edskali Andr\u00e1ssyovci hrad dona\u010dnou listinou. Postupne ho prebudovali na \u0161\u013eachtick\u00e9 reprezenta\u010dn\u00e9 s\u00eddlo, ktor\u00e9 obsahovalo v\u0161etky prvky d\u00f4myselnej obrany. Juraj Andr\u00e1ssy, syn Mikul\u00e1\u0161a, sa stal zakladate\u013eom novej vetvy rodu. Hrad po r. 1710 upravili (s\u00fa\u010dasne z ka\u0161tie\u013eom Betliar, ktor\u00fd vlastnil \u0160tefan Andr\u00e1ssy). Barokov\u00e1 kaplnka vznikla prestavbou delovej ba\u0161ty v r. 1770. Hrad v r. 1818 vyhorel, bol len n\u00fadzovo opraven\u00fd. Juraj pokra\u010doval v pr\u00e1cach a Kr\u00e1sna H\u00f4rka sa napokon stala v roku rodov\u00fdm m\u00fazeom, spr\u00edstupnen\u00fdm verejnosti po r. 1875. V r. 1903 gr\u00f3f Dion\u00fdz Andr\u00e1ssy zriadil v priestoroch hradu pietne m\u00fazeum svojej man\u017eelky gr\u00f3fky Franti\u0161ky Hablawcovej. Ne\u010faleko Kr\u00e1snohorsk\u00e9ho Podhradia jej dal postavi\u0165 aj secesn\u00e9 mauz\u00f3leum, vystavan\u00e9 z r\u00f4znofarebn\u00e9ho mramoru privezen\u00e9ho zo v\u0161etk\u00fdch svetadielov. S\u00fa v \u0148om sarkof\u00e1gy D. Andr\u00e1ssyho a jeho man\u017eelky Franti\u0161ky. Socha ps\u00edka je od A. Str\u00f3bla. Andr\u00e1ssyovci hrad u\u017e\u00edvali a\u017e do r. 1945. Odvtedy je hrad majetkom \u0161t\u00e1tu a po jeho pamiatkovej obnove je op\u00e4\u0165 spr\u00edstupnen\u00fd verejnosti.
\nZ\u00e1kladom expoz\u00edcie je p\u00f4vodn\u00e9 bytov\u00e9 zariadenie hradu a zbierky rodov\u00e9ho m\u00fazea. Mimoriadne zauj\u00edmav\u00fd je interi\u00e9r hradnej kuchyne v dolnom hrade, zbierka zbran\u00ed a v\u00fdzbroje zo 16. a 17. storo\u010dia a b\u00fdval\u00e1 zasadacia sien \u017eupn\u00fdch kongreg\u00e1ci\u00ed Gemera v strednom hrade. Z hradn\u00e9ho zariadenia sa zachovali aj pece, vz\u00e1cna je modr\u00e1 renesan\u010dn\u00e1 ornament\u00e1lna pec zo Spi\u0161a. Ve\u013ek\u00e9 bronzov\u00e9 kan\u00f3ny pred hradnou br\u00e1nou patria do p\u00f4vodn\u00e9ho invent\u00e1ru hradu.<\/p>\n


\n7. Tatransk\u00e1 Javorina \u2013 dreven\u00fd kostol\u00edk<\/b>
\nTatransk\u00e1 Javorina je mal\u00e1 obec pod Belianskymi Tatrami. Osada sa vyvinula zo sez\u00f3nneho majera tzv. lendack\u00e9ho ve\u013ekostatku. Zalo\u017eenie \u017eeleznej huty a h\u00e1mrov roku 1759 vytvorilo podmienky pre trval\u00e9 os\u00eddlenie. Roku 1879 k\u00fapilo javorinsk\u00fd rev\u00edr prusk\u00e9 knie\u017ea Kristi\u00e1n Kraft Hohenlohe. Tatransk\u00fa Javorinu pretvoril v lesn\u00edcku osadu a v s\u00eddlo riadite\u013estva svojho ve\u013ekostatku, nechal si tu vybudova\u0165 dreven\u00fd po\u013eovn\u00edcky ka\u0161tie\u013e (1885) a dreven\u00fd kostol (1903), ktor\u00fd je dnes pamiatkou \u013eudovej architekt\u00fary.<\/p>\n


\n8. Dobroslava \u2013 chr\u00e1m sv. Paraskievy<\/b>
\nObec Dobroslava vznikla v doline, ktor\u00e1 dostala v \u010dase druhej svetovej vojny pomenovanie \u201e\u00dadolie smrti\u201c. Odohrali sa tu najtuh\u0161ie boje. Aj dnes, v 21. st., o tom sved\u010d\u00ed mno\u017estvo mun\u00edcie st\u00e1le sa nach\u00e1dzaj\u00facej v okol\u00ed.
\nDreven\u00fd chr\u00e1m v tejto obci vznikol na za\u010diatku v r. 1705. Zauj\u00edmavos\u0165ou dreven\u00e9ho chr\u00e1mu sv. Paraskievy je, \u017ee je postaven\u00fd na p\u00f4doryse gr\u00e9ckeho kr\u00ed\u017ea. Je to jedin\u00fd takto vybudovan\u00fd chr\u00e1m na \u00fazem\u00ed Slovenska. P\u00f4vodne bol jednolo\u010fov\u00fd. Chr\u00e1m je kv\u00f4li svojmu tvaru v podstate p\u00e4\u0165dielny, p\u00e4\u0165priestorov\u00fd, hoci si zachov\u00e1va klasick\u00e9 \u010dlenenie: predsie\u0148 \u2013 lo\u010f \u2013 sv\u00e4ty\u0148a. Postaven\u00fd je na kamennom z\u00e1klade. Je vybaven\u00fd troma ve\u017eami a piatimi kr\u00ed\u017emi. Strechy ve\u017e\u00ed s\u00fa v tvare n\u00edzkej zrezanej pyram\u00eddy. Ve\u017ea i stup\u0148ovit\u00e9 kupoly nad sv\u00e4ty\u0148ou i lo\u010fou s\u00fa zakon\u010den\u00e9 ba\u0148ami, obit\u00e9 vertik\u00e1lne doskami a li\u0161tami, pokryt\u00e9 \u0161ind\u013eom.V hlavnej ve\u017ei je v s\u00fa\u010dasnosti zavesen\u00fd zvon z r. 1790. V chr\u00e1me sa nach\u00e1dza vz\u00e1cny ikonostas poch\u00e1dzaj\u00faci z 18. st., ktor\u00fd m\u00e1 p\u00e4\u0165radov\u00fa architekt\u00faru \u2013 s ikonami rozmiestnen\u00fdmi na piatich poschodiach. Hlavn\u00fd rad predstavuje ikony sv. Mikul\u00e1\u0161a, Bohorodi\u010dky Hodigitrie, Krista U\u010dite\u013ea a ikonu sv. Paraskievy. Uprostred s\u00fa dvojkr\u00eddle c\u00e1rske dvere so \u0161iestimi medail\u00f3nmi \u0161tyroch evanjelistov a Zvestovania. Druh\u00fd rad obsahuje ikony sviatkov v strede s ikonou Poslednej ve\u010dere. Tret\u00ed rad je tzv. apo\u0161tolsk\u00fd, kde uprostred je Kristus Ve\u013ek\u0148az. \u0160tvrt\u00fd rad je radom prorokov, sklad\u00e1 sa zo \u0161iestich medail\u00f3nov s dvojicami post\u00e1v. Vrchol ikonostasu tvor\u00ed trojramenn\u00fd kr\u00ed\u017e, po stran\u00e1ch s Bohorodi\u010dkou a sv. evanjelistom J\u00e1nom. Piaty rad pozost\u00e1va z nasledovn\u00fdch ikon: \u00datek do Egypta, sv. Peter a Pavol, Vtelenie Bo\u017eie, sv. Paraskieva. Interi\u00e9r dop\u00cd\u0148aj\u00fa aj in\u00e9 umelecky a historicky cenn\u00e9 ikony a predmety. Gr\u00e9ckokatol\u00edcky chr\u00e1m sv. Paraskievy bol zre\u0161taurovan\u00fd v rokoch 1880 a 1932, ke\u010f k nemu pristavali dve bo\u010dn\u00e9 kaplnky, n\u00e1sledkom \u010doho sa zmenil aj p\u00f4vodn\u00fd trojdielny p\u00f4dorys stavby, ktor\u00fd m\u00e1 teraz tvar kr\u00ed\u017ea. Posledn\u00e9 re\u0161taurovanie exteri\u00e9ru bolo v rokoch 2001 \u2013 2002.<\/p>\n


\n9. Bansk\u00e1 \u0160tiavnica \u2013 Kalv\u00e1ria<\/b>
\nBansk\u00e1 \u0160tiavnica je starobyl\u00e9 bansk\u00e9 mesto, ktor\u00e9 sa rozklad\u00e1 na svahoch \u0160tiavnick\u00fdch vrchov, ktor\u00e9 s\u00fa sope\u010dn\u00e9ho p\u00f4vodu. V oblasti, ktor\u00e1 bola os\u00eddlen\u00e1 u\u017e v neolite, vznikla okolo hradiska osada na vrchole kopca Glanzenberg. Bolo to na mieste, kde rudn\u00e9 \u017eily vych\u00e1dzali na povrch a dali sa \u013eahko dolovat‘. Nov\u00e9 s\u00fa\u010dasn\u00e9 mesto bolo zalo\u017een\u00e9 na prelome 12. \u2013 13. st. Po os\u00eddlen\u00ed nemeck\u00fdmi kolonistami, ktor\u00ed zaviedli hlbinn\u00fa \u0165a\u017ebu, sa stala obec v r. 1245 slobodn\u00fdm kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm mestom. \u0164a\u017eila sa tu polovica striebra cel\u00e9ho Uhorska, nesk\u00f4r aj zlato a ne\u017eelezn\u00e9 rudy. V r. 1571 sa mesto stalo s\u00eddlom Hlavn\u00e9ho komornogr\u00f3fskeho \u00faradu. V polovici 16. st. tu vznikla prv\u00e1 svojpomocn\u00e1 charitat\u00edvna ustanovize\u0148 Bratsk\u00e1 pokladnica, ktorej \u010dlenovia, ban\u00edci, sa navz\u00e1jom finan\u010dne podporovali v starobe, chorobe, pri \u00famrt\u00ed a pod. V tomto obdob\u00ed sa mesto dostalo na \u010delo svetov\u00e9ho rozvoja v banskej technike. V r. 1627 pou\u017eili v bani prv\u00fdkr\u00e1t na svete pu\u0161n\u00fd prach; v r. 1732 \u010derpali vodu z ban\u00ed parn\u00fdm strojom. V tomto obdob\u00ed vznikol v bansko\u0161tiavnickom rev\u00edri jedine\u010dn\u00fd vodohospod\u00e1rsky syst\u00e9m, pozost\u00e1vaj\u00faci z vy\u0161e 40 umel\u00fdch n\u00e1dr\u017e\u00ed. Na jeho energetickej z\u00e1kladni pracovali takmer v\u0161etky bansk\u00e9 a \u00fapravn\u00edcke zariadenia. V r. 1735 zalo\u017eili bansk\u00e9 u\u010dili\u0161te, z ktor\u00e9ho r. 1763 vznikla Bansk\u00e1 akad\u00e9mia, prv\u00e1 vysok\u00e1 \u0161kola svojho druhu v Eur\u00f3pe. V r. 1807 k nej pribudla Lesn\u00edcka akad\u00e9mia. P\u00f4sobil na nej aj v\u00fdznamn\u00fd profesor Ch. T. Delius, ktor\u00fd nap\u00edsal prv\u00fa vysoko\u0161kolsk\u00fa u\u010debnicu ban\u00edctva na svete, ktor\u00e1 bola prelo\u017een\u00e1 aj do franc\u00faz\u0161tiny. V rokoch 1525 \u2013 1526 sa bansko\u0161tiavnick\u00ed ban\u00edci zapojili do najv\u00e4\u010d\u0161ieho protifeud\u00e1lneho povstania v Eur\u00f3pe. Bansk\u00e1 \u0160tiavnica mala v 18. st. a\u017e 24 tis\u00edc obyvatel’ov. Bola tret\u00edm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm mestom v Uhorsku.
\nOkolo mesta je viacero domin\u00e1nt. Bansko\u0161tiavnick\u00e1 kalv\u00e1ria, komplex kostolov a kaplniek na niekdaj\u0161om Ostrom vrchu, je dielo jedine\u010dnej zladenosti a kr\u00e1sy. O jej vybudovanie sa zasl\u00fa\u017eil \u010dlen jezuitskej misie, ktor\u00e1 p\u00f4sobila v meste od r. 1649, p\u00e1ter Franti\u0161ek Perger. Cel\u00fd jeho projekt sa realizoval pod jeho priamym veden\u00edm. Pracovali tu miestni mur\u00e1ri, tes\u00e1ri, kamen\u00e1ri, ale aj drevorezb\u00e1ri, maliari a \u010fal\u0161\u00ed odborn\u00edci. Kalv\u00e1ria bola vybudovan\u00e1 a kostoly a kaplnky zariaden\u00e9 za necel\u00fdch sedem rokov, ako prejav v\u010fa\u010dnosti Bohu. Prvou stavbou bol tzv. Horn\u00fd kostol. V r. 1746 bola dohotoven\u00e1 kaplnka Bo\u017eieho hrobu a Doln\u00fd kostol. Cel\u00fd komplex pozost\u00e1va zo \u0161tyroch \u010dast\u00ed \u2013 z troch \u00favodn\u00fdch kaplniek, piatich v\u00e4\u010d\u0161\u00edch stavieb a kr\u00ed\u017ea, zo siedmych stan\u00edc, postaven\u00fdch pri chodn\u00edku na \u013eavej strane od osi a zo siedmych stan\u00edc, postaven\u00fdch pri chodn\u00edku napravo od osi. Stanice maj\u00fa tvar kaplniek s polkruhovito ukon\u010den\u00fdm obzorom. V plytkom obzore sa nach\u00e1dza reli\u00e9f. Prv\u00e9 tri zn\u00e1zor\u0148uj\u00fa odchod Je\u017ei\u0161a na verejn\u00fa \u010dinnos\u0165, pok\u00fa\u0161anie od diabla a um\u00fdvanie n\u00f4h. Prvou stavbou v osi Kalv\u00e1rie je Doln\u00fd kostol. Jeho s\u00fa\u010das\u0165ou je kaplnka, dve ve\u017ee a olt\u00e1re v ich pr\u00edzem\u00ed. Na jednej strane medzi kaplnkou a ve\u017eou je sakristia, na druhej strane byt str\u00e1\u017ecu Kalv\u00e1rie. Kr\u00ed\u017e na kamennom podstavci stoj\u00ed na svahu nad Doln\u00fdm kostolom. Sv\u00e4t\u00e9 schody s\u00fa napodobeninou r\u00edmskych sv\u00e4t\u00fdch schodov pri Later\u00e1nskej bazilike. Na \u0161tiavnickej kalv\u00e1rii je 34 schodov, v ka\u017edom z nich bola relikvia niektor\u00e9ho sv\u00e4tca. Stanica Ecce homo (H\u013ea \u010dlovek) je dvojet\u00e1\u017eov\u00e1 barokov\u00e1 kaplnka. V Spodnej \u010dasti je figur\u00e1lna sc\u00e9na korunovania t\u0155n\u00edm, v hornej v\u00fdjav, v ktorom Pil\u00e1t ukazuje Krista z\u00e1stupu. Horn\u00fd kostol pozost\u00e1va z ov\u00e1lnej lode medzi hranolov\u00fdmi ve\u017eami. Lo\u010f m\u00e1 vysok\u00fd polkruhovito ukon\u010den\u00fd port\u00e1l medzi dvojicami i\u00f3nskych st\u013apov, po\u0161koden\u00fdch po\u010das vojnov\u00fdch udalost\u00ed r. 1945. V lodi je olt\u00e1r zasaden\u00fd do umelo vytvoren\u00e9ho kopca kalv\u00e1rie. Na kalv\u00e1rii je trojica kr\u00ed\u017eov s telom Krista a dvoch lotrov, pod kr\u00ed\u017eom postava P. M\u00e1rie, apo\u0161tola J\u00e1na a M\u00e1rie Magdal\u00e9ny. Pod olt\u00e1rom je o\u010distec. Kaplnka na opa\u010dnom svahu kopca (Bo\u017e\u00ed hrob) obsahuje olt\u00e1r a za n\u00edm hrob s m\u0155tvym telom Kristov\u00fdm. Pri hrobe s\u00fa sochy troch \u017eien s n\u00e1dobami mast\u00ed. Sedem kaplniek na \u013eavej strane zn\u00e1zor\u0148uje utrpenie Kristovo. Sedem kaplniek na opa\u010dnej strane zn\u00e1zor\u0148uje bolesti P. M\u00e1rie. Sl\u00e1vnostn\u00e1 posviacka celej Kalv\u00e1rie sa konala 13. septembra 1751. Na sviatok Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice pri\u0161li na Kalv\u00e1riu vz\u00e1cni hostia, medzi nimi aj cis\u00e1r Franti\u0161ek Lotrinsk\u00fd. N\u00e1klady na kalv\u00e1riu dosiahli 25 899 zlat\u00fdch. Ale tento obnos nezah\u0155\u0148al pr\u00e1ce obetav\u00fdch veriacich, ktor\u00ed ochotne a zdarma pracovali na tomto kr\u00e1snom diele. Zalesnenie hol\u00e9ho kopca sa robilo tie\u017e premyslene. Pri poh\u013eade z v\u00fd\u0161ky vidie\u0165, \u017ee v\u00fdsadba bola uroben\u00e1 do tvaru kr\u00ed\u017ea \u2013 smeruj\u00faca na \u0161tyri svetov\u00e9 strany.<\/p>\n


\n10. Tren\u010diansky hrad<\/b>
\nTren\u010diansky hrad vznikol na mieste star\u0161ieho os\u00eddlenia, ktor\u00e9 tu existovalo od doby bronzovej. Zo star\u0161ieho ve\u013ekomoravsk\u00e9ho hradiska sa v dobe vzniku uhorsk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu stal komit\u00e1tny kr\u00e1\u013eovsk\u00fd hrad. Najstar\u0161ou kamennou stavbou hradu je predrom\u00e1nska rotunda. Koncom 11. st. vznikla kamenn\u00e1 \u00fato\u010di\u0161tn\u00e1 ve\u017ea. Svojou k\u00f3nickou zbiehavos\u0165ou smerom k vrcholu tvor\u00ed na Slovensku ojedinel\u00fd prvok hradnej architekt\u00fary. Je stredobodom hradnej akropoly a najv\u00fdraznej\u0161ou dominantou panor\u00e1my mesta. V jej tesnej bl\u00edzkosti vznikli jednotliv\u00e9 hradn\u00e9 pal\u00e1ce. Najstar\u0161\u00edm bol zrejme Mat\u00fa\u0161ov pal\u00e1c zo za\u010diatku 14. st., z ktor\u00e9ho sa zachovala iba jedna stena, ktor\u00e1 dnes tvor\u00ed s\u00fa\u010das\u0165 Barborinho pal\u00e1ca. Hrad bol s\u00eddlom Mat\u00fa\u0161a \u010c\u00e1ka Tren\u010dianskeho, ktor\u00fd z neho urobil svoj s\u00eddeln\u00fd hrad a centrum rozsiahlych d\u0155\u017eav, tzv. \u201eMat\u00fa\u0161ovej zeme\u201c alebo aj Terra Mathei, pod ktor\u00fa patrilo takmer 50 hradov a nieko\u013eko \u017e\u00fap. Mat\u00fa\u0161ovou smr\u0165ou v r. 1321 sa hrad vr\u00e1til do majetku uhorskej koruny, \u010di\u017ee kr\u00e1\u013ea Karola. Od 15. storo\u010dia sa p\u00f4vodne kr\u00e1\u013eovsk\u00fd hrad postupne dost\u00e1val do r\u00fak \u0161\u013eachtick\u00fdch vlastn\u00edkov, \u010di u\u017e z\u00e1lo\u017en\u00fdm pr\u00e1vom alebo k\u00fapou. Medzi najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch patrili Thurzovci, Forg\u00e1\u010dovci, tirolsk\u00fd gr\u00f3f Pirrhus z Arcu, kr\u00e1\u013eovsk\u00fd tavern\u00edk Juraj Zr\u00ednsky, Ladislav Popel mlad\u0161\u00ed z Lobkov\u00edc, vlastn\u00edcky podiel tu mali napr\u00edklad aj R\u00e1kociovci. Uhorsk\u00fd palat\u00edn Alexius Thurzo dal v polovici 15. st. postavi\u0165 v severnom rohu doln\u00e9ho n\u00e1dvoria renesan\u010dn\u00fa Delov\u00fa ba\u0161tu, ktor\u00e1 svojimi delami chr\u00e1nila Horn\u00fa \u201eVodn\u00fa\u201c mestsk\u00fa br\u00e1nu s mostom. Anjuovsk\u00fa dobu pripom\u00edna gotick\u00fd \u013dudov\u00edtov pal\u00e1c, ktor\u00e9ho stavba sa pripisuje synovi Karola R\u00f3berta \u013dudov\u00edtovi. Gotick\u00fd sloh reprezentuje i Barborin pal\u00e1c, ktor\u00fd vraj dal vystava\u0165 cis\u00e1r \u017digmund Luxembursk\u00fd pre svoju druh\u00fa man\u017eelku Barboru Cellsk\u00fa. Posledn\u00fdm, tret\u00edm pal\u00e1com je Pal\u00e1c Z\u00e1po\u013esk\u00fdch, ktor\u00fd dal postavi\u0165 zrejme \u0160tefan Z\u00e1po\u013esk\u00fd. Jeho syn, neskor\u0161\u00ed uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e J\u00e1n Z\u00e1po\u013esk\u00fd, pri\u0161iel o hrad z\u00e1sluhou habsbursk\u00e9ho vojvodcu J. Katzianera, ktor\u00e9ho vojsk\u00e1 hrad ob\u013eahli v r. 1528. Po ostre\u013eovan\u00ed delami, ktor\u00e9 sp\u00f4sobilo v\u00fdbuch hradnej prach\u00e1rne sa pos\u00e1dka hradu vzdala. Po tomto hrad lep\u0161ie opevnili, pribudli dve such\u00e9 priekopy, nov\u00e9 strie\u013ene a smoln\u00e9 nosy, dve delostreleck\u00e9 ba\u0161ty nov\u00e9ho typu, Jeremi\u00e1\u0161ova ba\u0161ta a Mlynsk\u00e1 ve\u017ea. Z architektonick\u00e9ho h\u013eadiska ide o unik\u00e1tny fortifika\u010dn\u00fd syst\u00e9m, v strednej Eur\u00f3pe ojedinel\u00fd. Nemenej unik\u00e1tnou stavbou z tejto doby je i budova kas\u00e1rn\u00ed pre hradn\u00fa pos\u00e1dku. Doba vl\u00e1dy \u0160tefana Z\u00e1po\u013esk\u00e9ho zrodila i jednu z najstar\u0161\u00edch a najkraj\u0161\u00edch slovensk\u00fdch povest\u00ed o Studni l\u00e1sky. V Pal\u00e1ci Z\u00e1po\u013esk\u00fdch je dnes obraz\u00e1re\u0148. Od r. 1548 prebiehali opravy hradu po\u0161koden\u00e9ho Katzianerov\u00fdmi vojskami. Gr\u00f3f Imrich Forg\u00e1\u010d pozval na hrad talianskych a nemeck\u00fdch kamen\u00e1rskych majstrov a mur\u00e1rov, aby ho opravili a zve\u013eadili, pribudol barbakan Prvej br\u00e1ny s dvoma valcovit\u00fdmi ba\u0161tami. V r. 1594 z\u00edskal z\u00e1lo\u017en\u00e9 pr\u00e1vo na hrad \u0160tefan Ile\u0161h\u00e1zi a v r. 1600 ho aj k\u00fapil. Ile\u0161h\u00e1ziovci u\u017e len dokon\u010dili rekon\u0161trukciu, ktor\u00fa zah\u00e1jil Forg\u00e1\u010d. Vp\u00e1d Turkov na Pova\u017eie v r. 1663 inicioval posledn\u00e9 spev\u0148ovanie obrany hradu. Ju\u017en\u00e9 opevnenie bolo zosilnen\u00e9 barokov\u00fdm hviezdicov\u00fdm bastionov\u00fdm prvkom. Cis\u00e1r sem umiestnil vlastn\u00fa pos\u00e1dku, asi 400 mu\u017eov, a Ile\u0161h\u00e1ziovci sa definit\u00edvne pres\u0165ahovali do svojho nov\u00e9ho z\u00e1mku v Dubnici nad V\u00e1hom. Ku koncu 18. st. stratil hrad svoj vojensk\u00fd v\u00fdznam a cis\u00e1rska pos\u00e1dka odi\u0161la. Obrovsk\u00fd po\u017eiar 11. j\u00fana 1790, ktor\u00fd takmer zni\u010dil mesto, ve\u013emi zasiahol aj hrad. Posledn\u00fd \u010dlen sl\u00e1vneho rodu, \u0160tefan II. Ile\u0161h\u00e1zi predal v r. 1834 Tren\u010dianske panstvo i s hradom bank\u00e1rovi gr\u00f3fovi Georgovi Sinovi. Posledn\u00e1 majite\u013eka, Iphigenia De Castris D\u00b4Harcourt darovala hrad mestu Tren\u010d\u00edn v r. 1905. Prv\u00e9 opravy sch\u00e1tral\u00fdch ru\u00edn za\u010dali e\u0161te v r. 1912, systematick\u00e1 rekon\u0161trukcia prebieha od r. 1956 dodnes.
\nTren\u010diansky hrad neza\u017eil iba vojnu a n\u00e1silie. Hostil vo svojich m\u00faroch korunovan\u00e9 hlavy takmer z celej Eur\u00f3py, bol tu po\u013esk\u00fd kr\u00e1\u013e Kazim\u00edr, uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e Karol R\u00f3bert, \u010desk\u00fd kr\u00e1\u013e Jan Luxembursk\u00fd, \u013dudov\u00edtom Ve\u013ek\u00fdm, r\u00edmsky cis\u00e1r Karol IV., cis\u00e1r \u017digmund Luxembursk\u00fd, Matej Korv\u00edn, po\u013esk\u00fd kr\u00e1\u013e \u017digmund.
\nTren\u010diansky hrad videl pod svojimi hradbami nepriate\u013esk\u00e9 vojsk\u00e1 \u010desk\u00fdch a po\u013esk\u00fdch kr\u00e1\u013eov, tat\u00e1rske hordy, Bo\u010dkaiov\u00fdch a Bethlenov\u00fdch hajd\u00fachov, cis\u00e1rskych landsknechtov, jani\u010diarov a ba\u0161ibozukov tureck\u00e9ho sult\u00e1na, Tat\u00e1rov krymsk\u00e9ho ch\u00e1na, komp\u00e1nie sask\u00e9ho vojvodu, Kurucov i Labancov. Nikdy v\u0161ak nebol dobyt\u00fd priamym \u00fatokom.<\/p>\n


\n11. Kom\u00e1rno \u2013 bastion<\/b>
\nKom\u00e1rno je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm, najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm a najzachovalej\u0161\u00edm pevnostn\u00fdm komplexom na Slovensku. Kom\u00e1r\u0148ansk\u00e1 pevnos\u0165 je jedine\u010dnou uk\u00e1\u017ekou fortifika\u010dnej architekt\u00fary 16. a\u017e 19. storo\u010dia. Mo\u017eno tu vidie\u0165 basti\u00f3nov\u00fd, polygon\u00e1lny aj fortov\u00fd syst\u00e9m opevnenia. Vo svojej dobe bola najv\u00e4\u010d\u0161ou a najsilnej\u0161ou obrannou stavbou rak\u00fasko-uhorskej monarchie. Vzh\u013eadom k svojej monumentalite a zachovalosti patr\u00ed medzi unik\u00e1ty aj v eur\u00f3pskom meradle.
\nV\u00fdhodn\u00e9 strategick\u00e9 miesto na s\u00fatoku V\u00e1hu a Dunaja s brodom vzbudzovalo z\u00e1ujem od d\u00e1vnych \u010dias. Lokalita dne\u0161nej pevnosti Kom\u00e1rna sa spom\u00edna v Anonymovom diele Gesta Hungarorum. V obdob\u00ed tat\u00e1rskych vp\u00e1dov, kedy bola ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 n\u00e1\u0161ho \u00fazemia spusto\u0161en\u00e1, sa dok\u00e1zalo ubr\u00e1ni\u0165 len nieko\u013eko siln\u00fdch hradov. Medzi ne patrilo i Kom\u00e1rno. V r. 1265 dost\u00e1va mestsk\u00e9 pr\u00e1va. Vznik prv\u00e9ho murovan\u00e9ho hradu v Kom\u00e1rne mo\u017eno datova\u0165 do rokov 1265 \u2013 1268. V roku 1317 sa za hradbami kom\u00e1r\u0148ansk\u00e9ho hradu br\u00e1nil Mat\u00fa\u0161 \u010c\u00e1k Tren\u010diansky proti uhorsk\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi Karolovi R\u00f3bertovi. Reprezentat\u00edvnu podobu renesan\u010dn\u00e9ho pal\u00e1ca dala kom\u00e1r\u0148ansk\u00e9mu hradu prestavba v dobe panovania Mateja Korv\u00edna vykonan\u00e1 talianskymi majstrami. Kom\u00e1r\u0148ansk\u00fd hrad sa na konci 15. storo\u010dia stal v\u00fdznamn\u00fdm komplexom budov s prepychovo vystavan\u00fdm pal\u00e1com, zodpovedaj\u00facim n\u00e1ro\u010dn\u00fdm kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m. Charakter hradu a jeho \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj zmenili a\u017e tureck\u00e9 vojny. Po obsaden\u00ed Bud\u00edna Turkami v r. 1541 rozhodol Ferdinand I. o v\u00fdstavbe pevnosti v Kom\u00e1rne. Vyhotoven\u00edm pl\u00e1nu kom\u00e1r\u0148anskej pevnosti poveril P. Ferraboscu, ktor\u00fd navrhol p\u00e4\u0165uholn\u00edkov\u00fd basti\u00f3nov\u00fd syst\u00e9m. V r. 1546 sa za\u010dala v\u00fdstavba pevnosti na mieste star\u0161ieho hradu. Zdokonalili sa zemn\u00e9 valy a preh\u013abili vodn\u00e9 priekopy. T\u00fdm sa ukon\u010dila v\u00fdstavba tzv. Starej pevnosti. Jarn\u00e1 povode\u0148 v r. 1570 ju ve\u013emi po\u0161kodila, a tak bola pevnos\u0165 pod osobn\u00fdm veden\u00edm U. S\u00fcessa znovu postaven\u00e1. Jej tvar sa dodnes prakticky nezmenil.
\nK \u010fal\u0161ej d\u00f4le\u017eitej fortifika\u010dnej \u010dinnosti do\u0161lo v dobe panovania Leopolda I., ke\u010f v rokoch 1663 \u2013 1664 padli do r\u00fak Turkov Nov\u00e9 Z\u00e1mky, \u010d\u00edm sa obrann\u00e1 protitureck\u00e1 re\u0165az prelomila. Stavaj\u00fa sa \u010fal\u0161ie dve basti\u00f3nov\u00e9 pevnosti: pevnos\u0165 Leopoldov a Nov\u00e1 pevnos\u0165 v Kom\u00e1rne. Prv\u00e1 etapa v\u00fdstavby Novej pevnosti trvala do r. 1663 \u2013 vybudovali sa len zemn\u00e9 valy. Po r. 1663 sa za\u010dala druh\u00e1 etapa v\u00fdstavby, v ktorej namiesto do\u010dasn\u00fdch zemn\u00fdch valov vybudovali basti\u00f3ny a kurt\u00edny z kame\u0148a a p\u00e1len\u00fdch teh\u00e1l. Projekty vypracoval F. Wymes. D\u00f4kladn\u00e1 v\u00fdstavba Novej pevnosti bola ukon\u010den\u00e1 v r. 1673. Star\u00e1 pevnos\u0165 ostala v p\u00f4vodnom tvare. Pred jej hlavnou br\u00e1nou bol vystavan\u00fd nepravideln\u00fd ravelin, chr\u00e1niaci vstup. Nov\u00e1 pevnos\u0165 mala v\u00e4\u010d\u0161iu rozlohu ne\u017e star\u00e1, mala tie\u017e tvar p\u00e4\u0165uholn\u00edka a jej dva v\u00fdchodn\u00e9 basti\u00f3ny sa vo\u013ene prip\u00e1jali za vodnou priekopou k dvom z\u00e1padn\u00fdm basti\u00f3nom Starej pevnosti. Z piatich basti\u00f3nov Novej pevnosti bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00e1padn\u00fd s hrotom smeruj\u00facim k mestu. \u0160irok\u00e1 vodn\u00e1 priekopa okolo obvodov\u00fdch m\u00farov sledovala tvar pevnosti. V hradb\u00e1ch boli vybudovan\u00e9 kazematy. Pevnos\u0165 za\u017eila za\u0165a\u017ek\u00e1vaj\u00facu sk\u00fa\u0161ku v r. 1594, ke\u010f sinansk\u00fd pa\u0161a so stotis\u00edcov\u00fdm vojskom cel\u00fd mesiac bez \u00faspechu obliehali pevnos\u0165. Ke\u010f tureck\u00e1 arm\u00e1da utrpela v r. 1683 pri Viedni z\u00e1va\u017en\u00fa por\u00e1\u017eku, za\u010dala hrani\u010dn\u00e1 pevnos\u0165 str\u00e1ca\u0165 na svojom v\u00fdzname a starostlivos\u0165 o jej \u00fadr\u017ebu klesla na minimum. Dve ve\u013ek\u00e9 zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783 na dlh\u0161\u00ed \u010das spe\u010datili jej osud. Arm\u00e1dne velite\u013estvo us\u00fadilo, \u017ee oprava pevnosti nie je rentabiln\u00e1 a z toho d\u00f4vodu ju vojsko opustilo. Pozemok pevnosti daroval cis\u00e1r Jozef II. mestu a budovy boli v roku 1784 predan\u00e9 na dra\u017ebe.
\nA\u017e vplyvom napoleonsk\u00fdch vojen sa za\u010dala nov\u00e1 expanzia v\u00fdstavby pevnostn\u00e9ho syst\u00e9mu Kom\u00e1rna. Vybudovalo sa tehlov\u00e9 severn\u00e9 kr\u00eddlo Novej pevnosti, ktor\u00e9 bolo dovtedy zo zeminy. T\u00fato \u010dinnos\u0165 mo\u017eno nazva\u0165 aj tre\u0165ou etapou v\u00fdstavby Novej pevnosti. Pr\u00e1ce sa za\u010dali v r. 1808, pribudli aj kas\u00e1rne a velite\u013esk\u00e1 budova. Nesk\u00f4r prestavali aj Star\u00fa pevnos\u0165. V priebehu 19. stroro\u010dia pokra\u010dovala ve\u013ekorys\u00e1 v\u00fdstavba pevnostn\u00e9ho komplexu polygon\u00e1lneho typu \u010fal\u0161\u00edmi prvkami \u2013 Palat\u00ednskou l\u00edniou, V\u00e1\u017eskou l\u00edniou, V\u00e1\u017eskym a Dunajsk\u00fdm predmost\u00edm, fortom Sandberg a fortom Igm\u00e1nd a\u017e do dne\u0161nej podoby. Po v\u00fdstavbe t\u00fdchto fortifika\u010dn\u00fdch prvkov plnili centr\u00e1lne pevnosti u\u017e len \u00falohu basti\u00f3nov\u00e9ho vn\u00fatorn\u00e9ho opevnenia. Fortifika\u010dn\u00fd syst\u00e9m Kom\u00e1rna je v podstate zachovan\u00fd. K rozb\u00faraniu niektor\u00fdch \u010dast\u00ed pevnosti do\u0161lo e\u0161te v prvej polovici 20. storo\u010dia. Tento osud postihol vonkaj\u0161ie \u010dl\u00e1nky a priekopy centr\u00e1lnych pevnost\u00ed a \u010dasti Palat\u00ednskej l\u00ednie. Z basti\u00f3nu sa zachovala len Bratislavsk\u00e1 br\u00e1na.
\nOkrem pevnosti a objektov pohrani\u010dn\u00e9ho opevnenia sa v Kom\u00e1rne nach\u00e1dza e\u0161te jeden zauj\u00edmav\u00fd objekt. Ide o fort (opevnen\u00fa str\u00e1\u017enicu) pri \u017eelezni\u010dnom moste. V rak\u00fasko-uhorskej monarchii sa podobn\u00e9 stavby realizovali na ochranu d\u00f4le\u017eit\u00fdch mostov a komunika\u010dn\u00fdch uzlov. Je to jedin\u00fd objekt tohto druhu na na\u0161om \u00fazem\u00ed. Zo stavebn\u00e9ho h\u013eadiska ide o jednopodla\u017en\u00fa stavbu obd\u013a\u017enikov\u00e9ho p\u00f4dorysu. V sten\u00e1ch objektu sa nach\u00e1dza ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo strie\u013en\u00ed, ur\u010den\u00fdch pre pechotn\u00e9 zbrane. Objekt nemal delostreleck\u00fa v\u00fdzbroj. Okrem strie\u013en\u00ed sa v sten\u00e1ch objektu nach\u00e1dzaj\u00fa aj okn\u00e1 s kovov\u00fdmi okenicami, opatren\u00fdmi zatv\u00e1rate\u013en\u00fdm strie\u013e\u0148ov\u00fdm otvorom.<\/p>\n


\n12. Bre\u017eany \u2013 chr\u00e1m sv. Luk\u00e1\u0161a<\/b>
\nObec Bre\u017eany le\u017e\u00ed v \u0160ari\u0161skej vrchovine v okrese Pre\u0161ov. Najstar\u0161ia p\u00edsomn\u00e1 spr\u00e1va o Bre\u017eanoch je z r. 1329. Dedina vznikla s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou u\u017e v druhej polovici 13. storo\u010dia. Do roku 1956 sa obec \u00faradne naz\u00fdvala Bujakov, predt\u00fdm Buj\u00e1k. Bre\u017eany boli a s\u00fa fili\u00e1lkou starobylej gr\u00e9ckokatol\u00edckej farnosti Klenov. Kostol je z architektonick\u00e9ho poh\u013eadu atypick\u00e1 trojdielna zrubov\u00e1 stavba s v\u00fdrazn\u00fdmi vplyvmi gotickej r\u00edmskokatol\u00edckej sakr\u00e1lnej architekt\u00fary. Typick\u00e1 je samostatne stojaca ve\u017ea, ktor\u00e1 je obit\u00e1 doskami a m\u00e1 ihlanovit\u00fa strechu. Dreven\u00e1 zrubov\u00e1 stavba tohto chr\u00e1mu sa sklad\u00e1 z presbyt\u00e9ria s rovn\u00fdm uz\u00e1verom a pozd\u013a\u017enej lode. Presbyt\u00e9rium tvor\u00ed s lo\u010fou jednotn\u00fd celok. M\u00e1 lomen\u00fd strop, zatia\u013e \u010do v lodi je rovn\u00fd. V interi\u00e9ri je tr\u00e1mov\u00e1 kon\u0161trukcia vymazan\u00e1 hlinou. Vysok\u00e1 sedlov\u00e1 strecha je pokryt\u00e1 \u0161ind\u013eom. Barokov\u00fd ikonostas poch\u00e1dza z r. 1773. Je viacradov\u00fd, s \u010diasto\u010dne obnoven\u00fd ma\u013ebami. \u010clenen\u00fd je to\u010den\u00fdmi st\u013apmi s v\u00ednnou r\u00e9vou. Ikonostas zachov\u00e1va tradi\u010dn\u00fa byzantsk\u00fa sch\u00e9mu rozmiestnenia ikon. Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Pi\u00e9ty je ma\u013eovan\u00fd na dreve, \u010fal\u0161\u00ed bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Krista s Knihou \u017eivota je z druhej polovice 18. st., ch\u00f3r je z polovice 18. storo\u010dia. Na jeho parapete s\u00fa ma\u013eovan\u00e9 sc\u00e9ny Utrpenia P\u00e1na s cyrilsk\u00fdmi n\u00e1pismi, oddelen\u00e9 iluz\u00edvnymi barokov\u00fdmi st\u013apmi s v\u00ednnou r\u00e9vou. Obraz Korunovania Panny M\u00e1rie od Franti\u0161ka Ferdynandyho z r. 1782 je vlo\u017een\u00fd do st\u013apovej olt\u00e1rnej barokovej architekt\u00fary. V s\u00fa\u010dasnosti je kostol\u00edk plne funk\u010dn\u00fd a sl\u00fa\u017eia sa v \u0148om r\u00edmskokatol\u00edcke bohoslu\u017eby. Kostol\u00edk je s\u00fa\u010das\u0165ou historick\u00e9ho cintor\u00edna, kde sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj vy\u0161e storo\u010dn\u00e9 hroby a kr\u00ed\u017ee.<\/p>\n


\n13. Betliar<\/b>
\nSedem kilometrov od ban\u00edckeho meste\u010dka Ro\u017e\u0148ava sa nach\u00e1dza malebn\u00e1 dedina, ktor\u00e1 sa m\u00f4\u017ee p\u00fd\u0161i\u0165 honosn\u00fdm ka\u0161tie\u013eom s p\u00f4vodn\u00fdm zariaden\u00edm a zbierkami. Nebol spusto\u0161en\u00fd ani po\u010das vojny. Osadu Betliar, ako s\u00fa\u010das\u0165 rozsiahleho brzot\u00ednskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dne\u0161n\u00e9ho ka\u0161tie\u013ea dali postavi\u0165 mal\u00fd vodn\u00fd hr\u00e1dok. Bebekovci v\u0161ak u\u017e v r. 1566 museli \u00fazemie Horn\u00e9ho Uhorska opusti\u0165 a ich majetky pre\u0161li do r\u00fak cis\u00e1rskeho dvora, ktor\u00fd ich spravoval prostredn\u00edctvom kapit\u00e1nov z hradu Kr\u00e1sna H\u00f4rka. V r. 1578 bol na Kr\u00e1snu H\u00f4rku prevelen\u00fd Peter I. Andr\u00e1ssy, \u010d\u00edm sa v Gemeri za\u010dalo takmer \u0161tyristoro\u010dn\u00e1 „vl\u00e1da“ jeho rodu. Po\u010diato\u010dn\u00e9 f\u00e1zy stavebn\u00fdch dej\u00edn ka\u0161tie\u013ea s\u00fa nejasn\u00e9. Vieme len o dvoch rozsiahlych stavebn\u00fdch \u00faprav\u00e1ch ka\u0161tie\u013ea, ktor\u00e9 sa sp\u00e1jaj\u00fa s menom rodu Andr\u00e1ssy, ktor\u00fd koncom 18. storo\u010dia z\u00edskal gr\u00f3fsky titul a st\u00e1le viac sa anga\u017eoval v \u017eelezorudnom priemysle. Ka\u0161tie\u013e bol vo vlastn\u00edctve Andr\u00e1ssyovcov takmer nepretr\u017eite a\u017e do r. 1945, len nieko\u013eko rokov 19. storo\u010dia bol v ruk\u00e1ch rodu N\u00e1dasdyovcov (k\u00fapou od Imricha Andr\u00e1ssyho), ktor\u00ed ho zasa predali P\u00e1lffyovcom a Grovestinsovcom. Star\u00fd rodov\u00fd majetok so s\u00eddlom z\u00edskal sp\u00e4\u0165 pre Andr\u00e1ssyovcov gr\u00f3f Emanuel I., ktor\u00fd sa stal v\u00fdznamnou osobnos\u0165ou Uhorska, prez\u00fdvali ho „\u017delezn\u00fd gr\u00f3f“. Pr\u00e1ve k jeho menu sa via\u017ee posledn\u00e1 ve\u013ek\u00e1 prestavba ka\u0161tie\u013ea v rokoch 1881 \u2013 1886, ktor\u00e1 mu dala dne\u0161n\u00fd vzh\u013ead. P\u00f4vodn\u00fd klasicistick\u00fd objekt bol nadstaven\u00fd o jedno cel\u00e9 poschodie, na z\u00e1padnej strane vybudovali mohutn\u00fa ve\u017eu schodiska, na v\u00fdchodnej strane zase ve\u017ei\u010dku pod\u013ea vzoru ve\u017ee sl\u00e1vneho sedmohradsk\u00e9ho hradu Hunyadiovcov Vajdahunyad (Nebojsa) s dl\u00e1tkovou strie\u0161kou, ostatn\u00e9 ve\u017ee maj\u00fa strie\u0161ky franc\u00fazskeho typu. T\u00e1to prestavba sa podp\u00edsala aj na interi\u00e9roch s\u00eddla, ktor\u00e9ho funkcia sa zmenila na v\u00fdlu\u010dne po\u013eovn\u00edcko-reprezenta\u010dn\u00fa. Pohodlie rodiny i host\u00ed zabezpe\u010dovali sal\u00f3ny, pracovne, her\u0148a i apartm\u00e1ny s k\u00fape\u013e\u0148ami. Najv\u00e4\u010d\u0161ou cennos\u0165ou je \u00fastredn\u00e1 kni\u017enica, kde je vy\u0161e 20 000 zv\u00e4zkov najm\u00e4 teologick\u00fdch, historick\u00fdch, geografick\u00fdch a filozofick\u00fdch diel z 15. a\u017e 19. st., nap\u00edsan\u00fdch v 15 r\u00f4znych jazykoch. Okrem vz\u00e1cnej kni\u017enice je v ka\u0161tieli vz\u00e1cna zbierka obrazov a m\u00fazeum historickej bytovej kult\u00fary. Okolo ka\u0161tie\u013ea je anglick\u00fd park, ktor\u00fd je zap\u00edsan\u00fd v zozname svetov\u00fdch historick\u00fdch z\u00e1hrad. Je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm udr\u017eiavan\u00fdm parkom na Slovensku. Vznikol na ploche 70 ha. <\/p>\n


\n14. Div\u00edn \u2013 kostol V\u0161etk\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch<\/b>
\nObec Div\u00edn sa nach\u00e1dza v severnej \u010dasti regi\u00f3nu Novohrad na hranici okresov Lu\u010denec a Detva a v bl\u00edzkosti vodnej n\u00e1dr\u017ee Ru\u017ein\u00e1. S hist\u00f3riou obce sa sp\u00e1ja mno\u017estvo v\u00fdznamn\u00fdch rodov p\u00f4sobiacich po\u010das jej v\u00fdvoja v Novohrade. Vybudovali tu hrad, ktor\u00fd hral v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu najm\u00e4 v dobe tureck\u00fdch vojen, pod n\u00edm drobn\u00fd renesan\u010dn\u00fd ka\u0161tie\u013e, mal\u00fa barokov\u00fa kaplnku a p\u00f4vodne gotick\u00fd kostolchr\u00e1nen\u00fd pozoruhodn\u00fdm protitureck\u00fdm basti\u00f3nov\u00fdm opevnen\u00edm.
\nSamotn\u00e1 obec, kedysi poddansk\u00e9 meste\u010dko, bola v minulosti opevnen\u00e1. Meno Div\u00edn sa v zemiach z\u00e1padn\u00fdch a ju\u017en\u00fdch Slovanov vyskytuje \u010dastej\u0161ie. Na v\u0161etk\u00fdch lokalit\u00e1ch ozna\u010den\u00fdch t\u00fdmto menom sa spravidla vyskytuje vyv\u00fd\u0161en\u00e9 miesto, ktor\u00e9 star\u00ed Slovania pova\u017eovali za s\u00eddlo bo\u017estva, a pod n\u00edm nejak\u00e1 vodn\u00e1 plocha, ktor\u00fa pova\u017eovali za s\u00eddlo d\u00e9monov. T\u00e1to situ\u00e1cia bola aj v na\u0161om Div\u00edne. Tu vyv\u00fd\u0161en\u00e9 miesto tvoril dne\u0161n\u00fd hradn\u00fd kopec, p\u00f4vodne skaln\u00e9 bralo strmo sa dv\u00edhaj\u00face nad s\u00fatokom dvoch potokov, okolo ktor\u00fdch sa na\u0161iroko rozkladali mo\u010diare. Slovansk\u00e9 os\u00eddlenie sa tu zachovalo nepretr\u017eite dodnes. Dokazuj\u00fa to archeologick\u00e9 n\u00e1lezy datuj\u00face slovansk\u00e9 os\u00eddlenie a\u017e do doby avarsko\u2013slovanskej, aj miestne n\u00e1zvy slovansk\u00e9ho p\u00f4vodu z 9. a\u017e 11. storo\u010dia. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich z\u00e1rove\u0148 umo\u017e\u0148uje rekon\u0161truova\u0165 syst\u00e9m str\u00e1\u017enych miest, ktor\u00e9 chr\u00e1nili priechody do oblast\u00ed ob\u00fdvan\u00fdch slovansk\u00fdm obyvate\u013estvom Zd\u00e1 sa, \u017ee s t\u00fdmto prvotn\u00fdm slovansk\u00fdm os\u00eddlen\u00edm s\u00favisia aj po\u010diatky hradu.
\nV s\u00favislosti so Zlatou bullou Ondreja II. z r. 1222 sa Div\u00edn spom\u00edna ako mesto s kvitn\u00facou farnos\u0165ou, teda aj s kostolom. Farnos\u0165 Div\u00edn sa prv\u00fdkr\u00e1t samostatne spom\u00edna v s\u00e9rii f\u00e1r Ostrihomsk\u00e9ho arcibiskupstva v roku 1397. Div\u00edn aj s kostolom boli \u00fadajne zni\u010den\u00e9 aj po\u010das \u201ehusitsk\u00fdch potuliek\u201c po Novohrade v r. 1440. Po ne\u0161\u0165astnej bitke pri Moh\u00e1\u010di sa cel\u00fd Novohrad dostal pod tureck\u00fa moc. Odol\u00e1val len hrad Div\u00edn a pri pokusoch o jeho dobytie v r. 1554 si to op\u00e4\u0165 odniesol kostol, lebo Turci vyp\u00e1lili podhradie aj kostol. J\u00e1n Balassa, vtedaj\u0161\u00ed p\u00e1n hradu, dal kostol opravi\u0165, do tohto obdobia sa datuje aj vybudovanie p\u00f4vodn\u00e9ho ohradn\u00e9ho m\u00faru okolo kostola. \u010eal\u0161ia obnova hradu a kostola bola a\u017e po osloboden\u00ed Div\u00edna spod tureckej spr\u00e1vy. No v r. 1605 bol kostol op\u00e4\u0165 spusto\u0161en\u00fd Bo\u010dkayov\u00fdmi hajd\u00fachmi po\u010das stavovsk\u00fdch povstan\u00ed v Uhorsku. V r. 1657 dal hradn\u00fd p\u00e1n Imrich III. Balassa prestava\u0165 p\u00f4vodn\u00fd kostol, v podstate ho dal len zv\u00e4\u010d\u0161i\u0165 a opevni\u0165 basti\u00f3nov\u00fdm opevnen\u00edm, ktor\u00e9 tvoria vysok\u00e9 hradn\u00e9 m\u00fary na p\u00f4doryse nepravideln\u00e9ho \u0161tvoruholn\u00edka. Nevieme, pre\u010do dal Imrich III. Balassa kostol tak n\u00e1ro\u010dne opevni\u0165, m\u00f4\u017eeme sa len domnieva\u0165, \u017ee chcel chr\u00e1ni\u0165 obyvate\u013eov podhradskej osady, alebo chcel pod hradom vytvori\u0165 \u010fal\u0161\u00ed oporn\u00fd bod, ktor\u00fd by viazal nepriate\u013esk\u00e9 sily pri obliehan\u00ed hradu. Hrad aj s obcou boli toti\u017e viackr\u00e1t obliehan\u00e9, \u010do sp\u00f4sobilo ve\u013ea \u0161k\u00f4d. Po r. 1686, ke\u010f sa p\u00e1nom div\u00ednskeho panstva stal \u0160tefan I. Zichy, nastali pre meste\u010dko (pr\u00e1va mu udelil v r. l650 Imrich III. Balassa) ove\u013ea lep\u0161ie a pokojnej\u0161ie \u010dasy. Stal sa dobr\u00fdm patr\u00f3nom meste\u010dka i jeho kostola. Z pokoja bol Div\u00edn vyru\u0161en\u00fd za R\u00e1koczyho povstania v r. l708, ke\u010f s \u010cajaghy, jeden z n\u00e1\u010deln\u00edkov povstania aj s svoj\u00edm oddielom us\u00eddlil medzi m\u00farmi kostoln\u00e9ho dvora a odtia\u013e nap\u00e1dal cis\u00e1rske vojsko. Pokoj op\u00e4\u0165 nastal a\u017e po uzavret\u00ed szatmarsk\u00e9ho mieru v r. 1711. Kostol znova opravovali. V tom \u010dase ho skr\u00e1\u0161\u013eovalo 5 olt\u00e1rov. K div\u00ednskej katol\u00edckej farnosti patrilo jeden\u00e1s\u0165 fili\u00e1lok. \u010eal\u0161\u00ed ve\u013ek\u00fd po\u017eiar v r. 1773 zaznamenal nov\u00fa skazu pre mesto a jeho obyvate\u013eov. Podstatn\u00e9 stavebn\u00e9 zmeny a \u00fapravy kostola sa udiali koncom 19. a hlavne v priebehu 20. storo\u010dia. Ich priebeh a \u0161trukt\u00fara charakterizuj\u00fa postoje spr\u00e1vcov farnosti, ale i situ\u00e1cia v meste\u010dku pod hradom Div\u00edn.<\/p>\n


\n15. \u013dubovniansky hrad<\/b>
\nNajstar\u0161ia p\u00edsomn\u00e1 zmienka o meste Star\u00e1 \u013dubov\u0148a je z r. 1292. Po postaven\u00ed hradu \u013dubov\u0148a sa obec zmenila na podhradie a t\u00fdm sa zv\u00e4\u010d\u0161il jej v\u00fdznam. Pre rozvoj mesta bol v\u00fdznamn\u00fd rok 1364, kedy kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt I. pov\u00fd\u0161il Star\u00fa \u013dubov\u0148u na kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 mesto a dal mestu \u0161irok\u00e9 v\u00fdsady pri vydr\u017eiavan\u00ed v\u00fdro\u010dn\u00fdch trhov. \u010eal\u0161\u00ed v\u00fdvoj podstatne ovplyvnilo z\u00e1lohovanie \u00fazemia po\u013esk\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi v rokoch 1412 a\u017e 1772. Mesto sa stalo zn\u00e1mym hospod\u00e1rskym a kult\u00farnym centrom. Po skon\u010den\u00ed z\u00e1lohu mesto stratilo v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 postavenie, opustili ho \u00faradn\u00edci a \u0161\u013eachta. Star\u00e1 \u013dubov\u0148a sa stala centrom len \u0161ir\u0161ieho okolia.
\nDominantou mesta je bezpochyby hrad \u013dubov\u0148a, ktor\u00fd sa vyp\u00edna na v\u00e1pencovom brale. Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o hrade ako o jednom z kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch s\u00eddiel je z r. 1311. Najstar\u0161iu \u010das\u0165 hradu tvor\u00ed hlavn\u00e1 ve\u017ea a gotick\u00fd pal\u00e1c. Do jeho najstar\u0161ej hist\u00f3rie sa zap\u00edsali pr\u00edslu\u0161n\u00edci v\u00fdznamn\u00fdch uhorsk\u00fdch \u0161\u013eachtick\u00fdch rodov: Omodejovci a Drugethovci. V z\u00e1vere 14. storo\u010dia hrad nav\u0161t\u00edvila kr\u00e1\u013eovn\u00e1 M\u00e1ria i panovn\u00edk \u017digmund Luxembursk\u00fd. Najv\u00fdznamnej\u0161ia udalos\u0165 v dejin\u00e1ch hradu sa odohrala v r. 1412, ke\u010f tu panovn\u00edci Uhorska a Po\u013eska podp\u00edsali dohodu o mieri. V rovnakom roku dal uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e \u017digmund Luxembursk\u00fd po\u013esk\u00e9mu panovn\u00edkovi Vladislavovi II. Jagellovsk\u00e9mu do z\u00e1lohu \u013dubovniansky hrad a \u010fal\u0161\u00edch 16 spi\u0161sk\u00fdch miest. V rokoch 1412 \u2013 1769 s\u00eddlili na hrade po\u013esk\u00ed starostovia z\u00e1lohovan\u00fdch spi\u0161sk\u00fdch miest, \u010do prospelo jeho rozvoju. K najzn\u00e1mej\u0161\u00edm starostom patrili pr\u00edslu\u0161n\u00edci po\u013esk\u00fdch \u0161\u013eachtick\u00fdch rodov \u2013 Kmitovci a Lubomirsk\u00ed. V \u010dase, ke\u010f hrad spravovali Poliaci, ho svojou n\u00e1v\u0161tevou poctili aj panovn\u00edci: Vladislav II. Jagiello, J\u00e1n Albert, J\u00e1n Kazim\u00edr a J\u00e1n III. Sobiesky. V rokoch 1655 \u2013 1661 v \u0148om boli pred \u0160v\u00e9dmi ukryt\u00e9 po\u013esk\u00e9 korunova\u010dn\u00e9 klenoty. V r. 1553 zasiahol hrad ve\u013ek\u00fd po\u017eiar. Po\u013esk\u00fd kr\u00e1\u013e \u017digmund August nariadil jeho obnovu, po\u010das ktorej sa zmenil na ve\u013ek\u00fa renesan\u010dn\u00fa pevnos\u0165. Na najnepr\u00edstupnej\u0161om mieste hradn\u00e9ho brala vybudovali pod\u013ea pl\u00e1nov J. Frankensteina ve\u013ekolep\u00fd renesan\u010dn\u00fd pal\u00e1c. Taliansky architekt A. Italicus zasa vybudoval v tom \u010dase najmodernej\u0161\u00ed z\u00e1padn\u00fd basti\u00f3n. \u010eal\u0161ia ve\u013ek\u00e1 prestavba hradu pod veden\u00edm viedensk\u00e9ho architekta Pochsbergera sa udiala v polovici 17. storo\u010dia za starostovania Stanislava Lubomirsk\u00e9ho. Vybudovali nov\u00fa vstupn\u00fa br\u00e1nu, v\u00fdchodn\u00fd basti\u00f3n, ranobarokov\u00fd pal\u00e1c a kaplnku. Opravn\u00e9 pr\u00e1ce pokra\u010dovali e\u0161te v polovici 18. storo\u010dia pod veden\u00edm talianskeho architekta F. Placidiho. Po r. 1772, ke\u010f sa skon\u010dila po\u013esk\u00e1 spr\u00e1va nad \u010das\u0165ou \u00fazemia Spi\u0161a, stratil \u013dubovniansky hrad svoje v\u00fdznamn\u00e9 postavenie. Za\u010diatkom 19. storo\u010dia sa dost\u00e1va do r\u00fak uhorsk\u00e9ho \u0161\u013eachtica Juraja Felixa Raisza, od r. 1883 sa stal majetkom po\u013esk\u00e9ho \u0161\u013eachtick\u00e9ho rodu Zamoysk\u00fdch. Posledn\u00fdm s\u00fakromn\u00fdm majite\u013eom hradu (do r. 1945) bol gr\u00f3f J\u00e1n Zamoysk\u00fd, ktor\u00e9ho man\u017eelka Izabela de Bourbon poch\u00e1dzala zo \u0161panielskeho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho rodu. K najcennej\u0161\u00edm objektom hradu patr\u00ed hlavn\u00e1 ve\u017ea, v barokovom pal\u00e1ci je expoz\u00edcia dobov\u00e9ho n\u00e1bytku a v basti\u00f3ne expoz\u00edcia Zamoysk\u00fdch. Pod hradom je skanzen \u013eudovej architekt\u00fary.<\/p>\n


\n16. Rajeck\u00e1 Lesn\u00e1 \u2013 betlehem<\/b>
\nRajeck\u00e1 Lesn\u00e1 \u2013 po starom Frivald je zn\u00e1me p\u00fatnicke miesto asi 26 km ju\u017ene od \u017diliny. Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o nej z roku poch\u00e1dza z r. 1413. Dnes sem ro\u010dne prich\u00e1dzaj\u00fa tis\u00edcky \u013eud\u00ed, aby nav\u0161t\u00edvili farsk\u00fd kostol Narodenia Panny M\u00e1rie so sochou Frivaldskej Panny M\u00e1rie zo 16. st. Stoj\u00ed tu aj kalv\u00e1ria, pod ktorou vytek\u00e1 lie\u010div\u00fd prame\u0148.
\nV strede obce, hne\u010f ved\u013ea kostola, stoj\u00ed Dom Bo\u017eieho narodenia. V novembri 1995 bol v tomto dome otvoren\u00fd Slovensk\u00fd Betlehem. Je to obdivuhodn\u00e9 dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeck\u00fdch Tepl\u00edc, ktor\u00e9 za\u010dal v r. 1980 a tvoril ho p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov. My\u0161lienkou J. Pekaru bolo v\u010dleni\u0165 do biblick\u00e9ho prostredia obrazy zo \u017eivota slovensk\u00e9ho \u013eudu. Stredobodom celej kompoz\u00edcie je chudobn\u00e1 ma\u0161ta\u013e. Okolo Je\u017ei\u0161a v jasli\u010dk\u00e1ch, M\u00e1rie a Jozefa, s\u00fa aj postavi\u010dky dedinsk\u00e9ho chlap\u010deka, ktor\u00fd prin\u00e1\u0161a svoju ob\u013e\u00faben\u00fa hra\u010dku \u2013 kon\u00edka, troch kr\u00e1\u013eov Ga\u0161para, Baltaz\u00e1ra a Melichara, pastierov a zvieratiek. \u010eal\u0161ie postavy prich\u00e1dzaj\u00fa v sprievode pred ma\u0161ta\u013e, na ich \u010dele s\u00fa sv. Cyril a Metod. Cel\u00fd betlehem je pln\u00fd r\u00f4znych postavi\u010diek, typick\u00fdch pre ur\u010dit\u00e9 oblasti Slovenska, napr. \u010di\u010dmianska rodina prin\u00e1\u0161a kr\u010dah mlieka, vinohradn\u00edci prin\u00e1\u0161aj\u00fa putne hrozna, s\u00fa tu drot\u00e1ri, chlap a \u017eena s ko\u0161\u00edkom hr\u00edbov zo \u017ddiaru, chlapec z Detvy nesie na ruk\u00e1ch jah\u0148a, mu\u017e, ktor\u00fd nesie fujaru, druh\u00fd gajdy, \u017eena zo \u0160ari\u0161a nesie ko\u0161\u00edk s husou… Nad ma\u0161ta\u013ekou je mohutn\u00e1 pastvina, na ktorej pasie pastier 122 oviec. Pom\u00e1ha mu ov\u010diarsky pes. Medve\u010f kradne ovcu, nah\u00e1\u0148a ho pes, mlad\u00fd pomocn\u00edk a star\u00fd ba\u010da. Dielo zobrazuje aj pr\u00e1ce a remesl\u00e1, ktor\u00fdmi sa vo\u013eakedy n\u00e1\u0161 \u013eud zaoberal, jeho n\u00e1rodn\u00e9 kroje, zvyky a sp\u00f4sob \u017eivota. Postavy, ktor\u00fdch je asi 300, sa pohybuj\u00fa, pracuj\u00fa, i zab\u00e1vaj\u00fa.
\nSc\u00e9na Bo\u017eieho narodenia sa nach\u00e1dza uprostred a je za\u010dlenen\u00e1 do obce Rajeck\u00e1 Lesn\u00e1. Okolo nej s\u00fa zast\u00fapen\u00e9 v\u0161etky slovensk\u00e9 regi\u00f3ny, s\u00fa tu hrady Dev\u00edn, Bratislava, Tren\u010d\u00edn, Orava…, katedr\u00e1ly v Nitre, Trnave, Spi\u0161skej Kapitule, Ko\u0161iciach a in\u00e9. V pozad\u00ed sa t\u00fd\u010di Kriv\u00e1\u0148, symbol slovenskej krajiny. Cel\u00fd betlehem je 8,5 m dlh\u00fd, 2,5 m \u0161irok\u00fd a 3 m vysok\u00fd.<\/p>\n


\n17. Bojnick\u00fd z\u00e1mok<\/b>
\nDejiny mesta s\u00fa spojen\u00e9 s Bojnick\u00fdm hradom. U\u017e v prvej p\u00edsomnej zmienke o Bojniciach z r. 1113 sa spom\u00edna bojnick\u00e9 podhradie, \u010d\u00edm sa stal hrad najstar\u0161ou historicky dolo\u017eenou stavebnou pamiatkou Bojn\u00edc. V tejto listine je aj zmienka o fare, kostol sa v\u0161ak spom\u00edna a\u017e v roku 1244. V listine sa uv\u00e1dzaj\u00fa aj lie\u010div\u00e9 pramene. Rozvoju Bojn\u00edc napomohlo z\u00edskanie mestsk\u00fdch v\u00fdsad, ktor\u00e9 im udelil kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt I. v r. 1366.
\nHrad bol p\u00f4vodne dreven\u00fd, ktor\u00fd sa vyvinul zo star\u0161ieho hradiska. V priebehu 13. st. bol u\u017e ako majetok rodu Poznanovcov postupne prebudovan\u00fd na kamenn\u00fd. Obvodov\u00e9 m\u00fary hradu priliehali k nerovnostiam skalnat\u00e9ho ter\u00e9nu a tvorili nepravideln\u00fd p\u00f4dorys so \u0161irok\u00fdm opevnen\u00edm. Koncom 13. st. sa Bojn\u00edc zmocnil uhorsk\u00fd ve\u013emo\u017e Mat\u00fa\u0161 \u010c\u00e1k Tren\u010diansky, hrad mu patril do r. 1321. Po \u0148om sa tu v 14. a 15. storo\u010d\u00ed vystriedali majitelia z r\u00f4znych \u0161\u013eachtick\u00fdch rodov: Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. V\u00fdsledkom vtedaj\u0161\u00edch stavebn\u00fdch aktiv\u00edt je dodnes zachovan\u00fd p\u00f4dorys v tvare pretiahnut\u00e9ho ov\u00e1lu strednej obytnej \u010dasti hradu postavenej okolo mal\u00e9ho n\u00e1dvoria so stud\u0148ou. Bojnick\u00fd hrad i panstvo boli v\u017edy kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm majetkom. Kr\u00e1\u013e ich pride\u013eoval do z\u00e1lohy alebo dedi\u010dn\u00e9ho vlastn\u00edctva oddan\u00fdm ve\u013emo\u017eom. V r. 1489 kr\u00e1\u013e Matej Korv\u00edn daroval bojnick\u00fd hrad spolu s panstvom svojmu neman\u017eelsk\u00e9mu synovi J\u00e1novi Korv\u00ednovi. Pod\u013ea povest\u00ed s\u00e1m kr\u00e1\u013e Matej r\u00e1d chodieval do Bojn\u00edc a sed\u00e1val pod lipou oproti vstupu do hradu, ktor\u00fa nazvali lipou kr\u00e1\u013ea Mateja. V jej tieni \u00fadajne diktoval \u00faradn\u00e9 listiny za\u010d\u00ednaj\u00face slovami: Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus… Po smrti kr\u00e1\u013ea Mateja sa hradu zmocnili Z\u00e1po\u013esk\u00e9ho vojsk\u00e1, ktor\u00e9 ho ob\u00fdvali ho a\u017e do r. 1526. Vtedy bolo vybudovan\u00e9 mohutn\u00e9 hradn\u00e9 opevnenie, ktor\u00e9 zostalo zachovan\u00e9 v murive aj s ve\u017eami dodnes. K vstupnej br\u00e1ne s padac\u00edm mostom sa prip\u00e1jali vn\u00fatorn\u00e9 hradn\u00e9 m\u00fary preru\u0161ovan\u00e9 v pravideln\u00fdch odstupoch \u0161tyrmi ve\u017eami. Z\u00e1rove\u0148 bolo vybudovan\u00e9 aj vonkaj\u0161ie parkanov\u00e9 opevnenie. V r. 1527 daroval kr\u00e1\u013e Ferdinand I. hrad Alexejovi Thurzovi. Thurzovci hrad upravili a prestavali na pohodln\u00e9 renesan\u010dn\u00e9 s\u00eddlo. P\u00f4vodn\u00fd gotick\u00fd hrad dostal takto charakter renesan\u010dn\u00e9ho z\u00e1mku s rovnako vysok\u00fdmi obytn\u00fdmi budovami zoskupen\u00fdmi okolo vn\u00fatorn\u00e9ho n\u00e1dvoria. Po vymret\u00ed rodu Thurzovcov hrad op\u00e4\u0165 pripadol korune a kr\u00e1\u013e Ferdinand III. ho v r. 1643 daroval Pavlovi P\u00e1lffymu za pomoc v boji proti Turkom a odbojnej uhorskej \u0161\u013eachte. V Bojniciach znovu zavl\u00e1dol stavebn\u00fd ruch a hrad dostal barokov\u00fa podobu. V tejto stavebnej etape so star\u00fdm jadrom hradu pr\u00edli\u0161 nepo\u010d\u00edtali. Obytn\u00e9 a reprezenta\u010dn\u00e9 priestory sa presunuli do predhradia. Stavebn\u00e1 aktivita na hrade ut\u00edchla koncom 17. storo\u010dia. Jeho podoba sa u\u017e v priebehu 18. a 19. storo\u010dia podstatne nezmenila. Po dlh\u0161om obdob\u00ed stagn\u00e1cie a \u00fapadku z\u00edskal bojnick\u00e9 panstvo s hradom v r. 1852 jeho posledn\u00fd majite\u013e – gr\u00f3f J\u00e1n Franti\u0161ek P\u00e1lffy. Bol v\u00fdznamn\u00fdm s\u00fakromn\u00fdm zberate\u013eom. Jeho vroden\u00fd cit pre umenie sa odzrkadlil v z\u00e1mernom a systematickom zbieran\u00ed umeleck\u00fdch predmetov. (Po jeho smrti, v roku 1910, odhadli jeho majetok na 90 mili\u00f3nov kor\u00fan. Okrem viedensk\u00e9ho a budape\u0161tianskeho pal\u00e1ca mal na Slovensku \u0161es\u0165 s\u00eddiel: pal\u00e1c v Bratislave, ka\u0161tie\u013e v Kr\u00e1\u013eovej, ka\u0161tie\u013e v Pezinku, z\u00e1mok v Bojniciach, ka\u0161tie\u013e v Suchej nad Parnou a ka\u0161tie\u013e v Trstenej na Ostrove.) P\u00e1lffy sa sna\u017eil vytvori\u0165 z hradu jednotn\u00fd slohov\u00fd celok exteri\u00e9ru i interi\u00e9ru, preto ho dal prestava\u0165 pod\u013ea vzoru franc\u00fazskych gotick\u00fdch z\u00e1mkov v \u00fadol\u00ed rieky Loire. Hlavn\u00fdm architektom prestavby bol bratislavsk\u00fd architekt J. Hubert. Rozsiahla neogotick\u00e1 prestavba zmenila hrad na \u010darokr\u00e1sny z\u00e1mok. Gr\u00f3f P\u00e1lffy sa jej \u00fapln\u00e9ho dokon\u010denia nedo\u017eil, preto\u017ee zomrel vo Viedni 2. j\u00fana 1908. U\u017e vo svojom testamente gr\u00f3f P\u00e1lffy vyslovil \u017eelanie, aby jeho pal\u00e1ce vo Viedni a Budape\u0161ti, ka\u0161tie\u013e v Kr\u00e1\u013eovej a z\u00e1mok v Bojniciach boli spr\u00edstupnen\u00e9 pre verejnos\u0165 a aby umeleck\u00e9 diela zostali na p\u00f4vodn\u00fdch miestach a prehliadka bola umo\u017enen\u00e1 v\u0161etk\u00fdm z\u00e1ujemcom. Dne\u0161n\u00e9 m\u00fazeum je s\u00fa\u010das\u0165ou Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea. V roku 1970 bol z\u00e1mok vyhl\u00e1sen\u00fd za N\u00e1rodn\u00fa kult\u00farnu pamiatku.<\/p>\n


\n18. Vy\u0161n\u00fd Kub\u00edn \u2013 Kub\u00edniovsk\u00fd ka\u0161tie\u013e<\/b>
\nVy\u0161n\u00fd Kub\u00edn sa nach\u00e1dza ne\u010faleko okresn\u00e9ho mesta Doln\u00fd Kub\u00edn, le\u017e\u00ed v \u00fadol\u00ed 2 kopcov, Ve\u013ek\u00fd Cho\u010d a Vy\u0161nokub\u00ednske skalky. V obci sa nach\u00e1dzaj\u00fa vz\u00e1cne kult\u00farne pamiatky: kostol Sv\u00e4tej Trojice z 15. st., Kub\u00edniovsk\u00fd ka\u0161tie\u013e zo 17. st., Arp\u00e1dovsk\u00fd ka\u0161tie\u013e z 18. st., najstar\u0161ia zachovan\u00e1 budova \u2013 drevenica je z r. 1699 a star\u00e1 lipov\u00e1 aleja.
\nObec sa spom\u00edna u\u017e v r. 1325 ako Superior Kolbin, nesk\u00f4r ako Felseukolbyn alebo Kubbyn a v r. 1920 ako Horn\u00fd Kub\u00edn. V tomto roku magister Rytier D\u00f4n\u010d daroval osadu potomkom gr\u00f3fa Hudku z Liptova. Za\u010dali sa dejiny rodov Kub\u00ednyovcov a Me\u0161kovcov, ktor\u00fdch potomkovia \u017eij\u00fa na Orave dodnes. V r. 1355 kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt t\u00fato obec ju oddelil od Oravsk\u00e9ho panstva a pridelil ju vy\u0161nokub\u00ednskym zemanom. Odvtedy sa Vy\u0161n\u00fd Kub\u00edn spom\u00edna ako zemianska dedina. Za zemianske rodiny sa pokladali: Kub\u00ednyiovci, Me\u0161kovci, rodina Orsz\u00e1hg-Gazda a Ivanovi\u010dovci. Narodili sa tu Pavol Orsz\u00e1gh Hviezdoslav, (vlastn\u00fdm menom Pavol Orsz\u00e1gh) – slovensk\u00fd b\u00e1snik, prozaik, dramatik a prekladate\u013e i spisovate\u013eka Margita Figuli. V r. 1778 mala obec 455 obyvate\u013eov, dnes okolo 550.
\nVo Vy\u0161nom Kub\u00edne sa nach\u00e1dzaj\u00fa dva ka\u0161tiele. Arp\u00e1dovsk\u00fd ka\u0161tie\u013e \u2013 horn\u00fd, dnes v \u0148om s\u00eddli obedn\u00fd \u00farad. Kub\u00edniovsk\u00fd ka\u0161tie\u013e \u2013 doln\u00fd je renesan\u010dn\u00fd a poch\u00e1dza zo 17. st. Tvor\u00ed ho pr\u00edzemn\u00e1 budova s dvomi n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ve\u017ei\u010dkami s cibu\u013eovit\u00fdmi strechami. Medzi barokov\u00fdmi ve\u017eami s\u00fa trojuholn\u00edkov\u00e9 tympan\u00f3ny. V jeho are\u00e1li sa nach\u00e1dzaj\u00fa chr\u00e1nen\u00e9 vz\u00e1cne dreviny \u2013 smreky a \u010derven\u00e9 smreky. Ka\u0161tie\u013e je chr\u00e1nen\u00e1 kult\u00farna pamiatka. Verejnosti nie je pr\u00edstupn\u00fd.<\/p>\n

V\u00fdhercovia:<\/b><\/p>\n

Bud\u00e1\u010dov\u00e1 Jana, Ru\u017eomberok
\nStan\u010dekov\u00e1 \u013dubica, Hybe<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Op\u00e4\u0165 v\u00e1m prin\u00e1\u0161ame vyhodnotenie va\u0161ej ob\u013e\u00fabenej H\u00c1DANKY PRE V\u0160ETK\u00ddCH. Po\u010fte sa pozrie\u0165 na tieto zauj\u00edmav\u00e9 miesta Slovenska, trochu v\u00e1m ich pribl\u00ed\u017eime:<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[6],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1700"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1700"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1700\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2265,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1700\/revisions\/2265"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1700"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1700"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1700"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}