{"id":1682,"date":"2008-03-09T20:40:59","date_gmt":"2008-03-09T19:40:59","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2008\/03\/09\/hadanka-pre-vsetkych-2007-spravne-riesenie\/"},"modified":"2018-05-17T23:07:48","modified_gmt":"2018-05-17T21:07:48","slug":"hadanka-pre-vsetkych-2007-spravne-riesenie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2008\/03\/09\/hadanka-pre-vsetkych-2007-spravne-riesenie\/","title":{"rendered":"H\u00c1DANKA PRE V\u0160ETK\u00ddCH 2007 – SPR\u00c1VNE RIE\u0160ENIE"},"content":{"rendered":"

Dlho sme \u010dakali na va\u0161e odpovede na na\u0161u h\u00e1danku. Asi sme vybrali naozaj menej zn\u00e1me lokality, preto\u017ee sme dostali pomerne m\u00e1lo a ve\u013emi opatrn\u00fdch rie\u0161en\u00ed. Nech v\u00e1s to v\u0161ak do bud\u00facna neodrad\u00ed, ve\u010f pok\u00faste sa aspo\u0148 h\u00e1da\u0165! I ke\u010f na internete dnes n\u00e1jdete naozaj v\u0161etko, len to chce trochu n\u00e1mahy a trpezlivosti.<\/p>\n

Teraz v\u00e1s zavedieme aspo\u0148 na na\u0161ich str\u00e1nkach na tieto zauj\u00edmav\u00e9 miesta Slovenska a trochu v\u00e1m ich pribl\u00ed\u017eime. Tu je spr\u00e1vne rie\u0161enie minuloro\u010dnej h\u00e1danky:<\/span>
\n
\n<\/p>\n

1) Smolenick\u00fd z\u00e1mok<\/b>
\nPod malebn\u00fdm juhov\u00fdchodn\u00fdm \u00fap\u00e4t\u00edm Mal\u00fdch Karp\u00e1t sa rozprestiera obec Smolenice. Po prv\u00fdkr\u00e1t s\u00fa dolo\u017een\u00e9 v listine z roku 1256 ako villa Solmus. N\u00e1zov Smolenice je pravdepodobne odvoden\u00fd od smoliarov, v\u00fdrobcov smoly. Smolenice patrili v 13. storo\u010d\u00ed do komplexu pezinsko-sv\u00e4tojursk\u00fdch gr\u00f3fov, koncom 14. stor. Ctiborovi zo Ctibor\u00edc, potom op\u00e4\u0165 pezinsko-sv\u00e4tojursk\u00fdm gr\u00f3fom, v 16. stor. Orsz\u00e1govcom a od 17. stor. sa stali poddanskou obcou hradu Smolenice, ktor\u00fd patril P\u00e1lffyovcom. Na prelome 15. a 16. stor. sa stali Smolenice meste\u010dkom, boli ohraden\u00e9 stavan\u00fdm m\u00farom so str\u00e1\u017enymi ve\u017eami, ba\u0161tami. Hrad bol p\u00f4vodne gotick\u00fd, postaven\u00fd v 15. storo\u010d\u00ed. Patril uhorsk\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi \u017digmundovi Luxembursk\u00e9mu a plnil funkciu str\u00e1\u017eneho hradu pri obchodnej \u010ceskej ceste. Po\u010das nieko\u013ek\u00fdch storo\u010d\u00ed Smolenick\u00fd hrad prekonal \u0165a\u017ek\u00e9 obdobie. V obdob\u00ed Napoleonsk\u00fdch vojen vyhorel a zostalo po \u0148om iba torzo. Teraj\u0161\u00ed Smolenick\u00fd z\u00e1mok sa za\u010dal budova\u0165 na rumovisk\u00e1ch hradu z roku 1853. V\u00fdstavbu hlavnej budovy za\u010dal v roku 1911 nov\u00fd majite\u013e Jozef P\u00e1lffy star\u0161\u00ed. Z p\u00f4vodn\u00e9ho hradu zostali len ba\u0161ty. V s\u00fa\u010dasnosti je z\u00e1mok s\u00fa\u010das\u0165ou Kongresov\u00e9ho centra SAV. <\/p>\n

<\/p>\n

2) Morsk\u00e9 oko<\/b>
\nMorsk\u00e9 oko je ve\u013ekou pr\u00edrodnou zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou slovenskej pr\u00edrody. Nach\u00e1dza sa na v\u00fdchodnom Slovensku v pohor\u00ed Vihorlat. Vzniklo sope\u010dnou \u010dinnos\u0165ou. Mohutn\u00fd zosuv z v\u00fdchodn\u00e9ho svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bari\u00e9rou vzniklo pr\u00edrodn\u00e9 jazero. Morsk\u00e9 oko je v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 svojim p\u00f4vodom, polohou aj fyzik\u00e1lno-chemick\u00fdm a biologick\u00fdm re\u017eimom. Le\u017e\u00ed v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 619 m a dosahuje h\u013abku a\u017e 25,1 m. Maxim\u00e1lna d\u013a\u017eka jazera je 775 m a \u0161\u00edrka 312 m. Dne\u0161n\u00e1 podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storo\u010dia, ke\u010f bol vybudovan\u00fd umel\u00fd priehradn\u00fd m\u00far. Asi 7 ha plocha jazera po zv\u00fd\u0161en\u00ed vodnej hladiny o 5 m vytvorila dne\u0161n\u00fa plochu 13,8 ha. Do jazera \u00fasti 6 st\u00e1lych prame\u0148ov a nieko\u013eko periodick\u00fdch. Prebyto\u010dn\u00fa vodu z jazera odv\u00e1dza potok Okna. Pobre\u017eie je ve\u013emi \u010dlenit\u00e9. Jeho z\u00e1padn\u00e1 a severn\u00e1 \u010das\u0165 m\u00e1 mierny sklon a je pokryt\u00e1 jemn\u00fdm pieskom. V\u00fdchodn\u00fd breh je strm\u00fd a kamenit\u00fd. Hlb\u0161ie \u010dasti jazera s\u00fa pokryt\u00e9 hrubou vrstvou bahna. V bl\u00edzkosti pr\u00edtokov sa hromad\u00ed l\u00edstie, z ktor\u00e9ho sa celoro\u010dne uvo\u013e\u0148uje met\u00e1n. Na ochranu pr\u00edrodn\u00fdch hodn\u00f4t a kr\u00e1s bolo jazero spolu s okolit\u00fdmi lesmi v roku 1984 vyhl\u00e1sen\u00e9 za \u0161t\u00e1tnu pr\u00edrodn\u00fa rezerv\u00e1ciu, ktor\u00e1 m\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti 108,48 ha.<\/p>\n

<\/p>\n

3) Rom\u00e1nsky kostol\u00edk v Dra\u017eovciach<\/b>
\nNe\u010faleko Nitry sa nach\u00e1dza mal\u00e1 obec Dra\u017eovce. Na kopci nad \u0148ou stoj\u00ed Kostol sv. Michala Archanjela z 12. storo\u010dia. Predstavuje typ rom\u00e1nskeho emporov\u00e9ho kostola s jednolo\u010fov\u00fdm priestorom ukon\u010den\u00fdm polkruhovou apsidou. Lo\u010f m\u00e1 rovn\u00fd strop a na z\u00e1padnej strane poschodov\u00fa emporu. Fas\u00e1dy s\u00fa hladk\u00e9, v strede prie\u010delia je ve\u017ea, zakon\u010den\u00e1 murovanou ihlanovou strechou. P\u00f4vodne patrilo toto \u00fazemie k zoborsk\u00e9mu kl\u00e1\u0161toru. Kostol mal 2 empory \/ch\u00f3ry\/, jednu pod ve\u017eou, druh\u00fa na epi\u0161tolovej strane, bohost\u00e1nok na stene. Na olt\u00e1ri boli p\u00f4vodne umiestnen\u00e9 sochy sv. Michala, R\u00f3chusa, Roz\u00e1lie, \u0160ebasti\u00e1na a obraz P. M\u00e1rie. Samostatnou farnos\u0165ou sa kostol\u00edk stal od r. 1787. Aj napriek tomu, \u017ee kostol\u00edk so vstupom z ju\u017enej strany pre\u0161iel skoro v ka\u017edom storo\u010d\u00ed viacer\u00fdmi \u00fapravami, dodnes si zachoval rom\u00e1nsky v\u00fdraz. V jeho okol\u00ed bolo odkryt\u00fdch 55 hrobov s mincami, ozdobami a s\u00fa\u010das\u0165ami odevov, najstar\u0161ie poch\u00e1dzaj\u00fa z 11. storo\u010dia. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee tento kostol\u00edk je vyobrazen\u00fd na slovenskej 50 korunovej bankovke.<\/p>\n

<\/p>\n

4) Gejz\u00edr v Her\u013eanoch<\/b>
\nObec Her\u013eany sa nach\u00e1dza pod \u00fap\u00e4t\u00edm Slansk\u00fdch vrchov, pribli\u017ene 28 km od Ko\u0161\u00edc. Prv\u00fd p\u00edsomn\u00fd doklad o hist\u00f3rii obce Her\u013eany je z roku 1487, kde sa uv\u00e1dzaj\u00fa pod n\u00e1zvom Haryan ako s\u00fa\u010das\u0165 svinick\u00e9ho panstva. Na z\u00e1klade star\u0161\u00edch dokumentov v\u0161ak vieme, \u017ee dedina mohla vznikn\u00fa\u0165 niekedy v rozmedz\u00ed rokov 1431 – 1487. V roku 1601 u\u017e Her\u013eany patrili panstvu Trebi\u0161ov. Her\u013eany u\u017e v 17. storo\u010d\u00ed boli zn\u00e1me ako k\u00fape\u013en\u00e9 mesto, kam chodili \u013eudia z Ko\u0161\u00edc a Zempl\u00edna. Av\u0161ak na prelome 17. a 18. storo\u010dia sa obec op\u00e4\u0165 vy\u013eudnila, jej obyvatelia sa vys\u0165ahovali do susedn\u00fdch ded\u00edn. V z\u00e1vere 18. storo\u010dia \u00fadajne u\u017e boli zase zn\u00e1me k\u00fape\u013en\u00e9 miesto, ktor\u00e9 nav\u0161tevovali aj cudzinci. K\u00fape\u013en\u00fd r\u00e1z obce zanikol po roku 1945. V r. 1851 sa spom\u00ednaj\u00fa Her\u013eany ako nemeck\u00e1 dedina, nemeck\u00e9 obyvate\u013estvo sa sem nas\u0165ahovalo za vl\u00e1dy Jozefa II. Ke\u010f\u017ee v roku 1872 miner\u00e1lne pramene nesta\u010dili kry\u0165 spotrebu miner\u00e1lnych v\u00f4d, za\u010dal sa h\u013abi\u0165 vrt, ktor\u00e9ho v\u00fdsledkom bol svetov\u00fd unik\u00e1t – Her\u013eansk\u00fd gejz\u00edr. Od in\u00fdch gejz\u00edrov sa l\u00ed\u0161i n\u00edzkou teplotou vody. Z\u00e1kladn\u00e9 \u00fadaje o her\u013eanskom gejz\u00edre: h\u013abka je 404,5 m, pri erupcii dosahuje v\u00fd\u0161ku cca 20 m, erup\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165 trv\u00e1 30 min., interval medzi jednotliv\u00fdmi erupciami je 32 a\u017e 36 hod., teplota vystrekovanej vody je 14-18 \u00b0C a voda je silne mineralizovan\u00e1. Priemern\u00e1 v\u00fddatnos\u0165 je 25 – 30 litrov vody za sekundu. Gejz\u00edr je eur\u00f3pskym unik\u00e1tom a je vyhl\u00e1sen\u00fd za n\u00e1rodn\u00fa pr\u00edrodn\u00fa pamiatku. V s\u00fa\u010dasnosti postupne str\u00e1ca na sile a \u010das medzi erupciami sa predl\u017euje.<\/p>\n

<\/p>\n

5) Kolov\u00fd vodn\u00fd mlyn v Jelke<\/b>
\nObec Jelka le\u017e\u00ed na juhoz\u00e1padnom Slovensku medzi Galantou a Bratislavou. N\u00e1zov obce sa prv\u00fdkr\u00e1t spom\u00edna v kr\u00e1\u013eovskej darovacej listine z roku 1197 v podobe ILKA (Listina kr\u00e1\u013ea Bela IV. z roku 1239). V s\u00fa\u010dasnosti sa obec sklad\u00e1 z troch samostatn\u00fdch \u010dast\u00ed: z Ve\u013ekej Jelky, Malej Jelky a Novej Jelky. Nov\u00e1 Jelka bola pripojen\u00e1 k Jelke v roku 1960. \u017divot obce vo ve\u013ekej miere ovplyv\u0148oval Mal\u00fd Dunaj aj so svojimi nespo\u010detn\u00fdmi m\u0155tvymi ramenami. Mal\u00fd Dunaj sa had\u00ed skoro 23 km v ju\u017enej \u010dasti chot\u00e1ra obce. Jeho v\u00fdznam v minulosti okrem ryb\u00e1rstva podporuje aj to, \u017ee e\u0161te aj ned\u00e1vno tu mlelo sedem vodn\u00fdch mlynov. P\u00fdchou obce je chr\u00e1nen\u00fd strom, platan v\u00fdchodn\u00fd, ktor\u00fd je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm svojho druhu nielen v okrese, ale aj na Slovensku. Ozdobou a p\u00fdchou obce je N\u00e9metov vodn\u00fd mlyn zrekon\u0161truovan\u00fd v rokoch 1992-1994 a obecn\u00fd skanzen. N\u00e9metov mlyn bol postaven\u00fd r.1894 ako pl\u00e1vaj\u00faci \u2013 lodn\u00fd mlyn, r.1906 ho prestavali a ukotvili na pil\u00f3ty a takto pracoval a\u017e do r.1951.<\/p>\n

<\/p>\n

6) Vojensk\u00fd pam\u00e4tn\u00edk na Dukle<\/b>
\nPam\u00e4tn\u00edk \u010deskoslovenskej Arm\u00e1dy na Dukle je spolu s cintor\u00ednom padl\u00fdch vojakov n\u00e1rodnou kult\u00farnou pamiatkou. Na tomto cintor\u00edne na\u0161lo miesto posledn\u00e9ho odpo\u010dinku 565 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u010deskoslovensk\u00e9ho Arm\u00e1dneho zboru, ktor\u00ed padli po\u010das karpatsko-dukelskej oper\u00e1cie pri oslobodzovan\u00ed \u010ceskoslovenska. Pam\u00e4tn\u00edk na ich po\u010des\u0165 a spomienku bol postaven\u00fd v roku 1949. Dukelsk\u00e9 m\u00fazeum, dnes Vojensk\u00e9 m\u00fazeum, vyniklo 2. j\u00fana 1965. Jeho prv\u00e1 expoz\u00edcia bola otvoren\u00e1 pri pr\u00edle\u017eitosti 25. v\u00fdro\u010dia bojov o Dukliansky priesmyk 4. Okt\u00f3bra 1969. M\u00fazeum je zriaden\u00e9 preto, aby dokumentovalo dejiny vojsk na v\u00fdchodnom Slovensku. Expoz\u00edcia, ktor\u00e1 bola po rein\u0161tal\u00e1cii spr\u00edstupnen\u00e1 v roku 1996 verejnosti, dokumentuje vojensk\u00e9 dejiny. Je v nej taktie\u017e zachyten\u00fd vojensko-strategick\u00fd v\u00fdznam Duklianskeho priesmyku po\u010das svetov\u00fdch vojen. S\u00fa\u010das\u0165ou m\u00fazea je i 20 km pr\u00edrodn\u00e9 dukelsk\u00e9 bojisko so zbra\u0148ami, bunkrami a ostatn\u00fdmi pamiatkami. Tanky, ktor\u00e9 s\u00fa nain\u0161talovan\u00e9 v m\u00fazeu, symbolicky pripom\u00ednaj\u00fa tankov\u00fa rolu v \u00fatoku. Je to rarita nielen na Slovensku, ale aj v strednej Eur\u00f3pe. V bl\u00edzkosti Duklianskeho priesmyku sa nach\u00e1dza vyhliadkov\u00e1 ve\u017ea, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017ei n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom na obozn\u00e1menie sa s hist\u00f3riou duklianskych bojov v jeseni roku 1944.<\/p>\n

<\/p>\n

7) Zvonica v Spi\u0161skej Sobote<\/b>
\nNa starej historickej ceste, ved\u00facej \u00fadol\u00edm rieky Poprad cez Ke\u017emarok a \u010cerven\u00fd Kl\u00e1\u0161tor smerom k Baltu, pri jej s\u00fatoku s Velick\u00fdm potokom vznikla na kopci na jej \u013eavom brehu v 12. storo\u010d\u00ed trhov\u00e1 osada Spi\u0161sk\u00e1 Sobota. Zalo\u017eili ju zrejme na mieste star\u0161ieho hradiska. Od poslednej tretiny 13. storo\u010dia patrila k Spolo\u010denstvu spi\u0161sk\u00fdch Sasov. Dominantou Spi\u0161skej Soboty je zvonica stojaca pri pevnostnom m\u00fare kostola. Je to mohutn\u00e1 \u0161tvorbok\u00e1 stavba, najv\u00e4\u010d\u0161ia spomedzi spi\u0161sk\u00fdch zvon\u00edc. Kord\u00f3nov\u00fa r\u00edmsu nahr\u00e1dza obl\u00fa\u010dikov\u00fd vlys s kamenn\u00fdmi krakorcami, obiehaj\u00faci po obvode, ktor\u00fd dod\u00e1va stavbe plasticitu a malebnos\u0165. Nad n\u00edm s\u00fa na troch stran\u00e1ch tri ve\u013ek\u00e9 zdru\u017een\u00e9 polkruhovito zakon\u010den\u00e9 zvukov\u00e9 okn\u00e1. Na z\u00e1padnej strane je okno zdvojen\u00e9. Zo severnej strany je podstavan\u00e1 \u0161t\u00edhla valcov\u00e1 ve\u017ei\u010dka s to\u010dit\u00fdm schodi\u0161\u0165om. Zvonicu postavil v rokoch 1588-1589 ke\u017emarsk\u00fd majster Ulrich Matern. Kamen\u00e1rske pr\u00e1ce vykon\u00e1val Henrich Arlot, tes\u00e1rmi boli Michal Maltz zo Spi\u0161skej Novej Vsi a Pavol Miller zo Spi\u0161skej Soboty. Stavba st\u00e1la 805 flor\u00e9nov. Opravovali ju v r. 1668, 1697 a po po\u017eiari roku 1775. Pri oprave okolo roku 1780 odstr\u00e1nili renesan\u010dn\u00fa \u0161t\u00edtov\u00fa atiku. Atiku nahradili neskorobarokovou so \u0161tukovou rokokovou v\u00fdzdobou. Do za\u010diatku 50. rokov 20. storo\u010dia st\u00e1la pri severnej strane ve\u017ee pr\u00edzemn\u00e1 pr\u00edstavba, v ktorej boli p\u00f4vodne mestsk\u00e9 miery a v\u00e1hy. Vo zvonici sa nach\u00e1dzaj\u00fa \u0161tyri zvony zo spi\u0161sk\u00fdch dieln\u00ed. Najstar\u0161\u00ed poch\u00e1dza zo spi\u0161skonovoveskej kovolej\u00e1rskej dielne a vznikol pribli\u017ene v polovici 14. storo\u010dia (\u00d8 118 cm). Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zvon (\u00d8 142 cm) vznikol v rovnakej dielni a ulial ho J\u00e1n Waner roku 1511. Pod\u013ea spi\u0161skosobotsk\u00e9ho Marckbuchu st\u00e1l zvon 400 flor\u00e9nov a jeho majster dostal za pr\u00e1cu 60 flor\u00e9nov. Srdce zvona vyhotovil J\u00e1n Keiszmann v Spi\u0161skej Sobote roku 1861. Tret\u00ed zvon (\u00d8 93 cm) ulial Majster Michal roku 1564. Najmen\u0161\u00ed zvon je po\u0161koden\u00fd (\u00d8 31 cm) a poch\u00e1dza z roku 1719.<\/p>\n

<\/p>\n

8) Budova b\u00fdvalej \u017eelezni\u010dnej stanice na \u0160trbskom plese<\/b>
\nTatransk\u00e1 osada \u0160trbsk\u00e9 pleso bola zalo\u00ad\u017een\u00e1 v roku 1873 ve\u013ekostatk\u00e1rom Jozefom Szentiv\u00e1nym z Liptovsk\u00e9ho J\u00e1na, ktor\u00fd vlast\u00adnil pozemky v okol\u00ed \u0160trbsk\u00e9ho plesa. Okrem toho, \u017ee s\u00e1m dal postavi\u0165 na ju\u017enom brehu \u0160trbsk\u00e9ho plesa zrubovan\u00fa chatu, povolil Uhorsk\u00e9mu Karpatsk\u00e9mu spolku turistick\u00fa chatu. T\u00fdm bol aktivovan\u00fd turistick\u00fd ruch v tejto lokalite. V auguste 1895 za\u010dali pr\u00e1ce na zemnom telese \u017eelezni\u010dnej trate. Robili ich robotn\u00edci z okolit\u00fdch obc\u00ed, najm\u00e4 z Va\u017eca. Veden\u00edm stavby boli poveren\u00ed stavitelia Adolf Nieden\u00adthal a Zigmund Koruhauser. Projektant a sta\u00advitelia ozubnicovej \u017eeleznice na \u0160trbsk\u00e9 pleso si vybrali za vzor tyrolsk\u00fa ozubnicov\u00fa \u017ee\u00adleznicu z Jendachu k jazeru Achensee. Obe trate mali rozchod 1000 mm, Riggenbacho\u00advho typu. Parn\u00e9 ru\u0161ne pre obe \u017eeleznice vy\u00adrobila t\u00e1 ist\u00e1 fabrika vo Floridsdorfe pri Viedni. Rozdiel v ich kon\u0161trukcii bol len v tom, \u017ee ru\u0161\u00adne pre tirolsk\u00fa \u017eeleznicu mali sklon kotla vo\u010di ko\u013eajnici 80 promile a na ru\u0161\u0148och pre tatran\u00adsk\u00fa zuba\u010dku bol sklon kotla vo\u010di ko\u013eajnici 60 promile. Aj osobn\u00e9 a n\u00e1kladn\u00e9 vozne mali po\u00addobn\u00fa kon\u0161trukciu, len pre tirolsk\u00fa zuba\u010dku mali po dve brzd\u00e1rske plo\u0161iny, zrejme kv\u00f4li v\u00e4\u010d\u0161iemu sklonu trate. Ozubnicov\u00e1 \u017eeleznica na \u0160trbsk\u00e9 pleso mala celkov\u00fa d\u013a\u017eku 4, 77 km, s v\u00fd\u0161kov\u00fdm rozdielom rovn\u00fdch 430 metrov a s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm sklo\u00adnom trate 127 promile.<\/p>\n

<\/p>\n

9) Kaplnka sv. Michala v Ko\u0161iciach<\/b>
\nP\u00f4vodne cintor\u00ednsku kaplnku dali postavi\u0165 me\u0161\u0165ania mesta Ko\u0161ice pribli\u017ene v druhej polovici 14. storo\u010dia na ju\u017enej strane farsk\u00e9ho kostola sv. Al\u017ebety, na \u00fazem\u00ed stredovek\u00e9ho mestsk\u00e9ho cintor\u00edna. Cintor\u00ednska kaplnka mala v stredoveku d\u00f4le\u017eit\u00fa funkciu nielen pri pohrebn\u00fdch bohoslu\u017eb\u00e1ch resp. pri sl\u00fa\u017een\u00ed z\u00e1du\u0161n\u00fdch om\u0161\u00ed za du\u0161e m\u0155tvych. Do jej podzemia sa ukladali zvy\u0161ky kost\u00ed z okolit\u00fdch hrobov, ke\u010f sa cel\u00fd cintor\u00edn zaplnil, a bolo potrebn\u00e9 vytvori\u0165 nov\u00e9 miesta pre pochov\u00e1vanie. Aj podzemie ko\u0161ickej kaplnky sl\u00fa\u017eilo podobn\u00fdm \u00fa\u010delom. \u00dazke okienka podzemia, vidite\u013en\u00e9 v ju\u017enej a v\u00fdchodnej stene, zabezpe\u010dovali odvetranie tzv. kostnice. D\u00f4le\u017eit\u00fdm obdob\u00edm v existencii ko\u0161ickej kaplnky sv. Michala sa stal za\u010diatok 15. storo\u010dia, kedy Juraj Szatm\u00e1ry, ko\u0161ick\u00fd rod\u00e1k, nesk\u00f4r ostrihomsk\u00fd arcibiskup – pr\u00edmas a hlavn\u00fd kancel\u00e1r krajiny, daroval mestu bohat\u00fa z\u00e1kladinu na farsk\u00fd kostol i na Michalsk\u00fa kaplnku. V tomto obdob\u00ed sa k severnej stene kaplnky pristavala \u010fal\u0161ia lo\u010f, p\u00f4dorysne skoro rovnako ve\u013ek\u00e1 ako p\u00f4dorys samotnej kaplnky. V nepokojnom obdob\u00ed reform\u00e1cie a protireform\u00e1cie vn\u00fatro kaplnky vyu\u017e\u00edvali na pravideln\u00e9 bohoslu\u017eby men\u0161iny. V rokoch 1903-1904 zb\u00farali pr\u00edstavbu, a pod\u013ea star\u0161\u00edch kamenn\u00fdch prvkov, ktor\u00e9 boli sekund\u00e1rne zamurovan\u00e9 v jej sten\u00e1ch, rekon\u0161truovali polohu i tvar schodiskovej ve\u017ei\u010dky s kupolou, ktor\u00fa obnovili pri severoz\u00e1padnom n\u00e1ro\u017enom pilieri kaplnky. Zb\u00farali aj nov\u0161iu sakristiu na ju\u017enej strane, a obnovili p\u00f4vodn\u00fa sakristiu, ktorej z\u00e1klady sa na\u0161li pod dla\u017ebou pr\u00edstavby. <\/p>\n

<\/p>\n

10) Grassalkovi\u010dov pal\u00e1c v Bratislave<\/b>
\nGrasalkovi\u010dov pal\u00e1c alebo Prezidentsk\u00fd pal\u00e1c je osovo symetrick\u00e1 rokokov\u00e1 budova na Hod\u017eovom n\u00e1mest\u00ed v Bratislave, v ktorej s\u00eddli prezident Slovenska. Dal ju v r. 1760 postavi\u0165 chorv\u00e1tsky gr\u00f3f Anton Grassalkovich, advok\u00e1t, str\u00e1\u017eca kr\u00e1\u013eovskej komory a poradca M\u00e1rie Ter\u00e9zie, nesk\u00f4r predseda Uhorskej kr\u00e1\u013eovskej komory pod\u013ea architekta A. Mayerhofera. Pal\u00e1c st\u00e1l p\u00f4vodne na vo\u013enom priestranstve pred vtedy e\u0161te opevnen\u00fdm mestom. S\u00fa\u010das\u0165ou pal\u00e1ca je rozsiahla z\u00e1hrada upraven\u00e1 vo franc\u00fazskom \u0161t\u00fdle, ktor\u00e1 nadv\u00e4zuje na rozsiahlu z\u00e1hradu b\u00fdval\u00e9ho letn\u00e9ho arcibiskupsk\u00e9ho pal\u00e1ca. Nach\u00e1dza sa tu pomn\u00edk Johanna Nepomuka Hummela, v\u00fdznamn\u00e9ho skladate\u013ea a bratislavsk\u00e9ho rod\u00e1ka. V pal\u00e1ci koncertoval aj hudobn\u00fd skladate\u013e Joseph Haydn. V rokoch 1939 – 1945 bol pal\u00e1c s\u00eddlom prezidenta prvej Slovenskej republiky, nesk\u00f4r ho vyu\u017e\u00edvali deti a ml\u00e1de\u017e Bratislavy na svoju z\u00e1ujmov\u00fa \u010dinnos\u0165 pod n\u00e1zvom Dom pionierov a ml\u00e1de\u017ee Klementa Gottwalda. V dne\u0161nej dobe je Grasalkovi\u010dov pal\u00e1c zn\u00e1my najm\u00e4 pod n\u00e1zvom Prezidentsk\u00fd pal\u00e1c, ke\u010f\u017ee sa pal\u00e1c stal op\u00e4\u0165 s\u00eddlom prezidenta Slovenskej republiky.<\/p>\n

<\/p>\n

11) Kostol Najsv\u00e4tej\u0161ej trojice v \u017diline<\/b>
\nNajv\u00fdznamnej\u0161\u00edm a najstar\u0161\u00edm objektom na ulici Horn\u00fd val v \u017diline je r\u00edmskokatol\u00edcky farsk\u00fd kostol Najsv\u00e4tej\u0161ej trojice. Z ve\u013ekou pravdepodobnos\u0165ou v bl\u00edzkosti – a \u010diasto\u010dne na mieste teraj\u0161ieho kostola – st\u00e1l od 13. storo\u010dia hrad, o ktorom m\u00e1me p\u00edsomn\u00e9 spr\u00e1vy od roku 1318 do roku 1454. Archeologick\u00fd prieskum ukon\u010den\u00fd v roku 2002 potvrdil v\u0161ak len existenciu star\u0161\u00edch objektov kostola. Jednolo\u010fov\u00fa stavbu zakon\u010dili na v\u00fdchode polkruhovou apsidou a na z\u00e1pade ve\u017eou vysokou 51 metrov. V roku 1762 pribudla na z\u00e1padnej strane Kaplnka sv\u00e4t\u00e9ho J\u00e1na Nepomuck\u00e9ho s jeho sochou. Posledn\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ia prestavba tohto kostola bola v rokoch 1942 a 1943. Trojlo\u010fov\u00fd kostol, p\u00f4vodne gotick\u00fd, m\u00e1 po prestavbe renesan\u010dn\u00fd charakter. Hlavn\u00fd olt\u00e1r Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice je z roku 1697, obraz nama\u013eoval Jozef B. Klemens v roku 1870. Obraz tohoto autora, Panna M\u00e1ria, sa nach\u00e1dza na \u013eavom olt\u00e1ri spolu so sochou sv. Jozefa a sv.Flori\u00e1na a na pravom bo\u010dnom olt\u00e1ri je jeho obraz Ukri\u017eovanie. Pri vchode do kostola je socha sv. Anny Franti\u0161ka \u0160tefunku.
\nVed\u013ea kostola je Burianova ve\u017ea vysok\u00e1 46 metrov, o 5 metrov ni\u017e\u0161ia ako susedn\u00e1 ve\u017ea kostola. Sl\u00fa\u017ei ako zvonica. T\u00fato renesan\u010dn\u00fa stavbu postavil okolo roku 1530 vtedaj\u0161\u00ed majite\u013e \u017diliny Burian Sv\u011btlovsk\u00fd z Vl\u010dnova. Pri \u00faprave r\u00edmskokatol\u00edckeho kostola v roku 1890 dostala i t\u00e1to ve\u017ea dne\u0161n\u00fd charakter, v roku 1941 bola vybudovan\u00e1 nov\u00e1 vyhliadkov\u00e1 ochodza. Poh\u013ead na obe ve\u017ee z N\u00e1mestia Andreja Hlinku je pre \u017dilinu najtypickej\u0161\u00ed, je to symbol \u017diliny. Ve\u013emi \u010dasto sa objavuje na poh\u013eadniciach, na r\u00f4znych publik\u00e1ci\u00e1ch i na po\u0161tovej zn\u00e1mke, ktor\u00e1 vy\u0161la v roku 1997.<\/p>\n

<\/p>\n

12) Kaln\u00e1 Roztoka<\/b>
\nPrv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o obci poch\u00e1dza z roku 1554, kedy patrila humensk\u00e9mu panstvu Drugethovcov a nesk\u00f4r Szirmayovcom. Obyvate\u013estvo sa v tom \u010dase venovalo najm\u00e4 pr\u00e1ci v lesoch, p\u00e1leniu uhlia a pastierstvu. Obec vznikla zl\u00fa\u010den\u00edm dvoch obc\u00ed Kaln\u00e1 a Roztoka v roku 1877. Gr\u00e9cko-katol\u00edcky dreven\u00fd kostol Sv. J\u00e1na Krstite\u013ea v Kalnej Roztoke je z roku 1750. Hlavn\u00e9 m\u00fary s\u00fa na skalnom z\u00e1klade. Zvonku je trojdielna zrubov\u00e1 stavba omietnut\u00e1 hlinenou slamovou omietkou a natret\u00e1 v\u00e1pnom, v d\u00f4sledku \u010doho chr\u00e1m p\u00f4sob\u00ed dojmom murovanej stavby. Z valbovej \u0161ind\u013eovej strechy nad babincom vy\u010dnieva ve\u017ea (na z\u00e1padnej strane); nad olt\u00e1rnou \u010das\u0165ou sa nach\u00e1dza miniat\u00farna kupolovit\u00e1 ve\u017ei\u010dka s kr\u00ed\u017eom. V interi\u00e9ri je olt\u00e1r oddelen\u00fd od lode bohato dekorovan\u00fdm a dobre zachovan\u00fdm ikonostasom z 18. storo\u010dia. Ikonostas je zostaven\u00fd v s\u00falade s k\u00e1nonom. Ikona Kristus je z roku 1773. Cel\u00fd kostol je oploten\u00fd. S\u00fa\u010das\u0165ou komplexu je aj zvonica z 20. storo\u010dia so \u0161ind\u013eovou strechou. Dvojkr\u00eddlov\u00e1 br\u00e1nka je dekorovan\u00e1 kr\u00ed\u017eom.
\nObec sa nach\u00e1dza v okrese Snina. V jej bl\u00edzkosti je unik\u00e1tny zachoval\u00fd p\u00f4vodn\u00fd karpatsk\u00fd prales Have\u0161ov\u00e1, ktor\u00fd je od r. 2007 zap\u00edsan\u00fd v zozname svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO.<\/p>\n

<\/p>\n

13) Viadukt Chramo\u0161ka<\/b>
\nObec Telg\u00e1rt le\u017e\u00ed na ju\u017enom \u00fap\u00e4t\u00ed N\u00edzkych Tatier. Vznikla v 14. storo\u010d\u00ed a patrila mur\u00e1nskemu panstvu. Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o obci je z roku 1326. Usadlos\u0165 vznikla pri prameni Hrona, na ceste sp\u00e1jaj\u00facej Gemer so Spi\u0161om. Telg\u00e1rt je v\u00fdchodiskom na Kr\u00e1\u013eovu ho\u013eu – 1984 m n.m. Telg\u00e1rtsky chot\u00e1r sa vyzna\u010duje bohatos\u0165ou pr\u00edrodn\u00fdch kr\u00e1s (prame\u0148 Hrona, prame\u0148 Hnilca, jaskyne Homola a Straten\u00fd potok). Na bud\u00faci rok to bude 70 rokov, ako pre\u0161iel prv\u00fd vlak po trati \u010cerven\u00e1 Skala \u2013 Margecany. Bolo to v nede\u013eu 29, j\u00fala 1939. Stavba \u017eeleznice \u010cerven\u00e1 Skala – Margecany bola podmienen\u00e1 strategick\u00fdmi i hospod\u00e1rsko-soci\u00e1lnymi d\u00f4vodmi. Stavba \u017eeleznice bola v pl\u00e1noch u\u017e od vzniku \u010ceskoslovenskej republiky, no so stavbou sa za\u010dalo a\u017e v r. 1931 razen\u00edm tunela pri Telg\u00e1rte. Stavba \u017eelezni\u010dnej trate z \u010cervenej Skaly do Margecian bola ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fdm technick\u00fdm probl\u00e9mom. N\u00e1dhern\u00fd horsky kraj, ktor\u00fdm tra\u0165 prech\u00e1dzala, kl\u00e1dol na stavb\u00e1rov ve\u013ek\u00e9 n\u00e1roky. Tra\u0165 bola 93,8 km dlh\u00e1, s v\u00fd\u0161kov\u00fdm rozdielom 614 m. Premiestnilo sa na nej temer 3 mili\u00f3ny kub\u00edkov zeminy, vybudovalo 9 tunelov o d\u013a\u017eke 3,8 km, okolo 300 mostn\u00fdch objektov a viaduktov. Polo\u017eilo sa na nej 117 km ko\u013eajn\u00edc. Sprev\u00e1dzkovan\u00e1 bola v r. 1936. Najproblematickej\u0161\u00edm \u00fasekom trate \u010cerven\u00e1 Skala \u2013 Margecany sa stal \u00fasek z \u010cervenej Skaly po sedlo Besn\u00edk \u2013 rozvodnicu Hrona a Hnilca. \u017delezni\u010dn\u00e1 stanica \u010cerven\u00e1 Skala sa nach\u00e1dza v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 786 m n. m., sedlo Besn\u00edk m\u00e1 \u00factyhodn\u00fdch 1005 m n. m.. Viac ako 200 m prev\u00fd\u0161enie, a pritom vzdialenos\u0165 t\u00fdchto dvoch bodov meran\u00e1 \u00fadol\u00edm Hrona je pribli\u017ene 9 kilometrov. Z toho bolo zrejm\u00e1 potreba umel\u00e9ho rozvinutia trasy \u017eeleznice v z\u00e1vere \u00fadolia Hrona.
\nTrasovanie \u017eeleznice prebehlo u\u017e v roku 1920, do roku 1922 boli vypracovan\u00e9 prv\u00e9 projekty. V \u00faseku \u010cerven\u00e1 Skala \u2013 Besn\u00edk boli zameran\u00e9 aj naprojektovan\u00e9 viacer\u00e9 n\u00e1vrhy trasy. Nesk\u00f4r boli tieto n\u00e1vrhy na pokyn \u00dastrednej stavebnej spr\u00e1vy Ministerstva \u017eelezn\u00edc prepracovan\u00e9 na projekt s maxim\u00e1lnym st\u00fapan\u00edm 17 \u2030 dosiahnut\u00fdm vlo\u017een\u00edm unik\u00e1tnej slu\u010dky pri Telg\u00e1rte. Projekt bol schv\u00e1len\u00fd v m\u00e1ji 1930, do prev\u00e1dzky bol odovzdan\u00fd 1. 10. 1933. \u00dasek \u010cerven\u00e1 Skala \u2013 Besn\u00edk je 12 km dlh\u00fd a prekon\u00e1va prev\u00fd\u0161enie 170 m. Z pr\u00edpojnej stanice \u010cerven\u00e1 Skala vedie tra\u0165 \u013eavou stranou \u00fadolia Hrona. St\u00e1\u010da sa do\u013eava, klenut\u00fdm podjazdom prekon\u00e1va cestu do Mur\u00e1\u0148a. Striedaj\u00fac plytk\u00e9 z\u00e1rezy a n\u00edzke n\u00e1sypy naber\u00e1 kurz na Telg\u00e1rt. Na stavebnom 2,8 km je prv\u00fd klenbov\u00fd viadukt Straten\u00edk, ktor\u00fd m\u00e1 meno pod\u013ea podzemn\u00e9ho potoka vystupuj\u00faceho pri viadukte na povrch. Viadukt m\u00e1 tri otvory s klenbami so svetlos\u0165ou 11 metrov. Je dlh\u00fd 42,640 metrov a vysok\u00fd 13,5 metrov. Tra\u0165 pokra\u010duje ponad prekr\u00e1sne meandre Hrona do \u017eelezni\u010dnej stanice Telg\u00e1rt. Ju\u017en\u00fdm obchvatom obce sa tra\u0165 dost\u00e1va k oce\u013eov\u00e9mu mostu, spolo\u010dn\u00e9mu pre potok Hron i cestu do Popradu. Nasleduje zast\u00e1vka Telg\u00e1rt \u2013 penzi\u00f3n. Hne\u010f za zast\u00e1vkou sa tra\u0165 zav\u0155tava do 1239 m dlh\u00e9ho Telg\u00e1rtskeho tunela, najsk\u00f4r 83 m priamo a potom st\u00e1le do\u013eava a do\u013eava. Tunel bol po dokon\u010den\u00ed pomenovan\u00fd pod\u013ea sen\u00e1tora Kornela Stodolu podporuj\u00faceho v\u00fdstavbu \u017eelezn\u00edc. Po opusten\u00ed tunela tra\u0165 st\u00fapa po n\u00e1sype ponad Telg\u00e1rt (st\u00e1le do\u013eava) aby sa po 2300 metroch (a prekonan\u00ed hlbokej rokle Telg\u00e1rtskym viaduktom) objavila na tom istom mieste ako u\u017e raz bola. Iba\u017ee o 31 m vy\u0161\u0161ie. A toto je vlastne zn\u00e1ma \u201etelg\u00e1rtska slu\u010dka\u201c. Telg\u00e1rtsky viadukt je 86 m dlh\u00fd a uprostred a\u017e 22 m vysok\u00fd. Je prv\u00fdm viaduktom v sieti \u010cSD s \u010dlenenou obl\u00fakovou kon\u0161trukciou zo \u017eelezobet\u00f3nu. Krajn\u00e9 \u010dasti viaduktu tvoria po dva kamenn\u00e9 murovan\u00e9 klenut\u00e9 obl\u00faky svetlosti 9 m, stredn\u00fd diel \u017eelezobet\u00f3nov\u00fd obl\u00fak svetlosti 31,88 m nes\u00faci na stojk\u00e1ch \u017eelezobet\u00f3nov\u00fa dosku mostovky. Len nieko\u013eko hektometrov (asi tak \u0161tyri a tri\u0161tvrte) nad telg\u00e1rtskym viaduktom je postaven\u00fd najkraj\u0161\u00ed most \u2013 kamenn\u00fd viadukt Chmaro\u0161ka, ktor\u00fd m\u00e1 9 otvorov svetlosti po 10 m, je dlh\u00fd 113,6 m a dv\u00edha sa a\u017e 18 m nad \u00fazem\u00edm. Vy\u017eadoval 5420 m3 kamenn\u00e9ho muriva a st\u00e1l zaokr\u00fahlene 1.945.000 K\u010d. Potom nasleduje 250 m dlh\u00fd Hronsk\u00fd tunel, za n\u00edm n\u00e1syp popri prameni Hrona, str\u00e1\u017eny dom\u010dek napravo a vjazd do vrcholov\u00e9ho \u2013 Besn\u00edckeho tunela, dlh\u00e9ho 848,5 m. Tra\u0165 v \u0148om dosahuje vrcholov\u00fd bod vo v\u00fd\u0161ke 956 m n. m.. No nielen t\u00e1to tra\u0165. V onom vrcholovom bode sa nach\u00e1dza najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e1 norm\u00e1lne rozchodn\u00e1 tra\u0165 Slovenska.
\nZ\u00e1verom kles\u00e1 tra\u0165 do \u00fadolia Hnilca a pokra\u010duje do Margecian. Vzh\u013eadom na unik\u00e1tne technick\u00e9 rie\u0161enie a vybudovan\u00e9 umel\u00e9 stavby, aj umiestnenie v prekr\u00e1snom k\u00fate Slovenska zasl\u00fa\u017eene patr\u00ed medzi najatrakt\u00edvnej\u0161ie trate nielen Slovenska.<\/p>\n

<\/p>\n

14) V\u00edg\u013ea\u0161sk\u00fd z\u00e1mok<\/b>
\nV\u00edg\u013ea\u0161 je obec v okrese Detva. Nad obcou sa vyp\u00edna V\u00edg\u013ea\u0161sk\u00fd z\u00e1mok, spom\u00ednan\u00fd od r. 1393. V 13. \u2013 14. storo\u010d\u00ed bol v dr\u017ebe kri\u017eiakov, potom do 1424 a 1546 \u2013 1559 korunn\u00fdm majetkom, 1424 \u2013 1490 a 1527 \u2013 1546 majetkom kr\u00e1\u013eovien, V rokoch 1490-1527 a 1559-1848 patril rozli\u010dn\u00fdm \u0161\u013eachtick\u00fdm rodin\u00e1m, najm\u00e4 Ra\u0161kovcom, Dob\u00f3ovcom, Cs\u00e1kyovcom a Eszterh\u00e1zyovcom. Bol strediskom panstva V\u00edg\u013ea\u0161, ktor\u00e9 tvorili meste\u010dk\u00e1 Zvolensk\u00e1 Slatina, O\u010dov\u00e1, Detva, dediny V\u00edg\u013ea\u0161, Slatinka, Hrocho\u0165, \u010cer\u00edn, \u010ca\u010d\u00edn, Kloko\u010d, Sto\u017eok, Hri\u0148ov\u00e1, Detvianska Huta, V\u00edg\u013ea\u0161sk\u00e1 Huta, Kalinka. Pod\u013ea \u00fastnej trad\u00edcie hrad vybudovali vraj kri\u017eiaci e\u0161te v 13. storo\u010d\u00ed. Tento p\u00f4vodne gotick\u00fd hrad, bol koncom 14. storo\u010dia prestavan\u00fd na kr\u00e1\u013eovsk\u00fd po\u013eovn\u00edcky z\u00e1mok, tvorili ho tri kr\u00eddla. V jednom z nich bola gotick\u00e1 kaplnka a s\u00e1ly s gotickou rebrovou klenbou. P\u00f4vodne nebol opevnen\u00fd (jeho ochranu zabezpe\u010dovali strie\u013ene, predsunut\u00e1 ve\u017ea pri vstupnej br\u00e1ne a \u0161tvorcov\u00e1 ve\u017ea s nieko\u013ek\u00fdmi stup\u0148ami strie\u013en\u00ed v severoz\u00e1padnom n\u00e1ro\u017e\u00ed,), ale ke\u010f v polovici 16. storo\u010dia Turci obsadili juh Uhorska, zmenil sa jeho v\u00fdznam a z\u00e1mok dostal opevnenie s okr\u00fahlymi n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ba\u0161tami. Do opevnenia bola za\u010dlenen\u00e1 aj vstupn\u00e1 br\u00e1na s padac\u00edm mostom. Turci z\u00e1mok po\u0161kodili, ale nikdy ho nedobyli. I ke\u010f odolal, v\u00e4\u010d\u0161ina obc\u00ed panstva spolu s osadou V\u00edg\u013ea\u0161 bola poplatn\u00e1 Turkom s\u00eddliacim vo Fi\u013eakove. Po skon\u010den\u00ed tureck\u00e9ho nebezpe\u010denstva sa z\u00e1mok v r. 1690 dostal do majetku Esterh\u00e1ziovcov, ktor\u00ed ho prestavali v barokovom \u0161t\u00fdle a v 18. storo\u010d\u00ed na hradn\u00fd ka\u0161tie\u013e, vtedy vybudovali aj nov\u00e9 kr\u00eddlo, upravili n\u00e1dvorie a interi\u00e9ry. \u010eal\u0161ie prestavby prebehli koncom 19. storo\u010dia. Od roku 1890 panstvo vyv\u00e1\u017ealo miner\u00e1lku z prame\u0148a Vera. Z\u00e1mok bol zni\u010den\u00fd po\u010das druhej svetovej vojny. S\u00fa\u010dasn\u00fd stav je d\u00f4sledkom 50 rokov trvaj\u00faceho ch\u00e1trania bez akejko\u013evek \u00fadr\u017eby. Charakterizovan\u00fd je \u00fapln\u00fdm z\u00e1nikom v\u0161etk\u00fdch vonkaj\u0161\u00edch drven\u00fdch kon\u0161trukci\u00ed a rozkladom kor\u00fan mur\u00edv a hlavne otvorov a ich kon\u0161truk\u010dn\u00fdch detailov. V d\u00f4sledku premokania s\u00fa klenby spodn\u00fdch podla\u017e\u00ed silne po\u0161koden\u00e9 alebo celkom preboren\u00e9. V 90. rokoch 20. storo\u010dia bolo vykonan\u00e9 spevnenie horninov\u00e9ho mas\u00edvu v podlo\u017e\u00ed z\u00e1mku a konzerv\u00e1cia \u010dasti vonkaj\u0161ieho opevnenia z\u00e1mku. V s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1 zrekon\u0161truovan\u00fa vstupn\u00fa br\u00e1nu a \u010das\u0165 opevnenia.<\/p>\n

<\/p>\n

15) Dreven\u00fd artikul\u00e1rny kostol v Hronseku<\/b>
\nDreven\u00fd artikul\u00e1rny evanjelick\u00fd kostol je vz\u00e1cnou historickou pamiatkou spolu s drevenou zvonicou. Hist\u00f3ria vzniku dreven\u00e9ho kostola zapad\u00e1 od obdobia siln\u00e9ho katolicizmu, do obdobia, ke\u010f na sc\u00e9nu dej\u00edn vystupuje ke\u017emarsk\u00fd gr\u00f3f Imrich T\u00f6k\u00f6ly, ktor\u00fd za \u0161irokej podpory \u013eudu, Turkov a franc\u00fazskeho dvora vyst\u00fapil proti rak\u00faskemu cis\u00e1rovi Leopoldovi I. a don\u00fatil ho zvola\u0165 \u0160opronsk\u00fd snem v roku 1681. Ten potvrdil z\u00e1very Viedensk\u00e9ho mieru z roku 1606 vo veciach slobody n\u00e1bo\u017eenstva a povolil evanjelikom postavi\u0165 v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej L\u00fake. \u010cl\u00e1nok (artikula) 25 stanovoval pre stavbu chr\u00e1mu tieto podmienky:
\n– musel by\u0165 postaven\u00fd v priebehu jedn\u00e9ho roka,
\n– musel by\u0165 cel\u00fd z dreva a postaven\u00fd bez pou\u017eitia kovov\u00fdch prvkov,
\n– nesmel ma\u0165 ve\u017eu,
\n– vchod nesmel by\u0165 priamo z ulice.
\nStavba kostola v Hronseku sa za\u010dala 23. okt\u00f3bra 1725 a na jese\u0148 1726 bola hotov\u00e1. Kostol m\u00e1 p\u00f4dorys kr\u00ed\u017ea, je 8 m vysok\u00fd, 26 m dlh\u00fd a 11 m \u0161irok\u00fd. M\u00e1 30 okien. St\u013apy s\u00fa v z\u00e1hlav\u00ed zdoben\u00e9 vyrez\u00e1van\u00fdm j\u00f3nskym ornamentom, s\u00fa dubov\u00e9, ostatn\u00e9 \u010dasti s\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou smrekov\u00e9. Na dolnej \u010dasti ch\u00f3rov je zavesen\u00fd vyrez\u00e1van\u00fd ornament v podobe lipov\u00e9ho listu – symbol slovansk\u00e9ho povedomia. Kostol m\u00e1 1100 miest na sedenie. S\u00fa\u010dasn\u00fd organ postavil banskobystrick\u00fd majster Martin Podkonick\u00fd v roku 1764. N\u00e1dvorie kostola zdobia 4 mohutn\u00e9 lipy, z ktor\u00fdch dve s\u00fa tak\u00e9 star\u00e9 ako kostol. S\u00fa\u010dasne s kostolom bola postaven\u00e1 aj zvonica, tie\u017e v roku 1726.<\/p>\n

<\/p>\n

16) Hrad Slanec<\/b>
\nZr\u00facaniny hradu sa nach\u00e1dzaj\u00fa na ku\u017ee\u013eovitom kopci nad obcou Slanec na \u00fabo\u010d\u00ed Slansk\u00fdch h\u00f4r, 23 km na juhov\u00fdchod od Ko\u0161\u00edc. O najstar\u0161\u00edch dejin\u00e1ch Slaneck\u00e9ho hradu nie s\u00fa k dispoz\u00edcii bezpe\u010dn\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 zmienky. P\u00f4vodn\u00e9 hradisko dal \u00fadajne postavi\u0165 u\u017e v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov. Prv\u00e9 historick\u00e9 zmienky o Slaneckom hrade s\u00fa a\u017e z roku 1281, kedy u\u017e st\u00e1l kamenn\u00fd hrad s okr\u00fahlou hradnou ve\u017eou. Majite\u013e hradu a krajinsk\u00fd palat\u00edn Finta sa r. 1281 postavil proti hospod\u00e1rskym reform\u00e1m, ktor\u00e9 zav\u00e1dzal kr\u00e1\u013e Ladislav IV. Kum\u00e1nsky. Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skon\u010dil v\u00ed\u0165azstvom kr\u00e1\u013ea. Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v dr\u017ebe. Po vymret\u00ed Arp\u00e1dovcov vl\u00e1dla na hrade rodina Drugethovcov, ktor\u00e1 pri\u0161la s Karolom R\u00f3bertom z Talianska. T\u00e1 vlastnila hrad od r.1330 cel\u00e9 dve storo\u010dia. V prvej polovici 15 storo\u010dia bol hrad aj s obcou vyp\u00e1len\u00fd. Nesk\u00f4r hrad pre\u0161iel do majetku rodiny Ladislava Losonczyho, ktor\u00fd ho koncom 15. storo\u010dia (po odchode bratr\u00edckych vojsk z v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska) opravil. Roku 1601 sa stali vlastn\u00edkmi hradu Forg\u00e1chovci. T\u00ed dali hrad opevni\u0165. Za r\u00e1kocziovsko-th\u00f6k\u00f6lyovsk\u00fdch povstan\u00ed hrad viackr\u00e1t zmenil svojho majite\u013ea a bol zna\u010dne po\u0161koden\u00fd. Ke\u010f sa Juraj R\u00e1koczi II. dostal k moci, dal hrad podp\u00e1li\u0165. Odvtedy hrad pustol. E\u0161te do roku 1937 boli v dodnes najzachovalej\u0161ej \u010dasti hradu \u2013 v hradnej ve\u017ei zvanej \u201eNebojsa\u201c zariaden\u00e9 tri izby, vyzdoben\u00e9 umeleck\u00fdmi pamiatkami, obrazmi majite\u013eov hradu a pod. Po\u010das druhej svetovej vojny v\u0161ak pri prechode frontu boli tieto pamiatky zni\u010den\u00e9 a rozkradnut\u00e9.
\nV p\u00f4doryse predstavuje stavba hradu jednoduch\u00fd obdl\u017enikov\u00fd \u00fatvar, ktor\u00fd je na severoz\u00e1padnej strane lichobe\u017en\u00edkovite z\u00fa\u017een\u00fd. Vo\u013eba hradn\u00e9ho typu bola predur\u010den\u00e1 pr\u00edrodn\u00fdm prostred\u00edm, kedy sta\u010dilo upravi\u0165 plat\u00f3 ku\u017ee\u013eovit\u00e9ho kopca, aby sa stal nedobytn\u00fdm. Do z\u00fa\u017een\u00e9ho c\u00edpu n\u00e1vr\u0161ia bola vsaden\u00e1 ba\u0161ta, str\u00e1\u017eiaca pr\u00edstup k hradu. Vstupn\u00e1 gotick\u00e1 br\u00e1na bola chr\u00e1nen\u00e1 padac\u00edm mostom a s priekopou, ktorej zvy\u0161ky s\u00fa vidite\u013en\u00e9 aj v s\u00fa\u010dasnosti. Pri ba\u0161te bola v skale vysekan\u00e1 10 metrov hlbok\u00e1 kruhov\u00e1 cisterna, obmurovan\u00e1 mas\u00edvnymi kv\u00e1drami. Prvotnou stavbou bola obytn\u00e1, trojpodla\u017en\u00e1 ve\u017ea s obrannou ochodzou. Po prestavbe bola ve\u017ea vyv\u00fd\u0161en\u00e1 o \u010fa\u013e\u0161ie dve podla\u017eia. Najvy\u0161\u0161ie z nich malo obrann\u00fa gal\u00e9riu, spo\u010d\u00edvaj\u00facu na mohutn\u00fdch kamenn\u00fdch krakorcoch. Postupnou prestavbou a dostavbou nadob\u00fada hrad charakter pal\u00e1ca, ktor\u00fd mal v pr\u00edzem\u00ed kaplnku, ktorej zachovan\u00e9 gotick\u00e9 okno so st\u013apikmi a listov\u00fdm dekorom na p\u00e4tk\u00e1ch poch\u00e1dza zo za\u010diatku 14. storo\u010dia. Ne\u010faleko hlavnej ve\u017ee bola pristavan\u00e1 ve\u013ek\u00e1 kruhovit\u00e1 ve\u017ea, ktor\u00e1 mala krakorcov\u00fa gal\u00e9riu v rovnakej v\u00fd\u0161ke, ako bola pal\u00e1cov\u00e1 gal\u00e9ria. Jej prv\u00e9 podla\u017eie, do ktor\u00e9ho sa d\u00e1 pohodlne vst\u00fapi\u0165 po kamennej plo\u0161ine m\u00e1 e\u0161te strop, ostatn\u00e9 podla\u017eia maj\u00fa po\u0161koden\u00fa dreven\u00fa kon\u0161trukciu medzipodla\u017e\u00ed. Hore na ve\u017ei je pozostatok strechy. Komplex bol opevnen\u00fd 140 cm hrub\u00fdm m\u00farom. <\/p>\n

<\/p>\n

17) Lomnick\u00fd \u0161t\u00edt<\/b>
\nTento druh\u00fd najvy\u0161\u0161\u00ed tatransk\u00fd vrchol netreba nikomu osobitne predstavova\u0165. Okrem toho, \u017ee je najnav\u0161tevovanej\u0161\u00edm \u0161t\u00edtom, je z\u00e1rove\u0148 aj najvy\u0161\u0161ie ob\u00fdvan\u00fdm miestom na Slovensku. Za dobr\u00e9ho po\u010dasia poskytuje n\u00e1dhern\u00e9 v\u00fdh\u013eady na cel\u00e9 Vysok\u00e9 Tatry, ale aj takmer polovicu Slovenska. Lomnick\u00fd \u0161t\u00edt (2633 m) sa dlho pokladal za najvy\u0161\u0161\u00ed \u0161t\u00edt Tatier. O tom, kto ho zdolal ako prv\u00fd s\u00fa r\u00f4zne inform\u00e1cie. Pod\u013ea niektor\u00fdch zdrojov to bol ke\u017emarsk\u00fd u\u010dite\u013e D\u00e1vid Fr\u00f6hlich v roku 1615, ktor\u00fd svoj v\u00fdstup op\u00edsal v diele Medulla geographiae practicae (Pr\u00edru\u010dka praktick\u00e9ho zemepisu). \u010ci i\u0161lo naozaj o Lomnick\u00fd \u0161t\u00edt nie je jasn\u00e9 a niektor\u00ed historici sa prikl\u00e1\u0148aj\u00fa sk\u00f4r k tomu, \u017ee to bol Ke\u017emarsk\u00fd \u0161t\u00edt. Prv\u00fd, jasne dok\u00e1zate\u013en\u00fd v\u00fdstup uskuto\u010dnil Jakub F\u00e1bry z Meden\u00fdch l\u00e1vok (okolo rokov 1760 \u2013 1790). Presn\u00fa nadmorsk\u00fa v\u00fd\u0161ku ur\u010dil v roku 1793 anglick\u00fd cestovate\u013e Robert Townson pomocou barometrick\u00e9ho merania s obdivuhodnou presnos\u0165ou. Zimn\u00e9 v\u00fdstupy s\u00fa zn\u00e1me od roku 1891.
\nPrelomom sa stalo rozhodnutie spr\u00edstupni\u0165 Skalnat\u00fa dolinu a Lomnick\u00fd \u0161t\u00edt pomocou visutej lanovej dr\u00e1hy v tridsiatych rokoch 20. storo\u010dia. U\u017e predt\u00fdm sa uva\u017eovalo o v\u00fdstavbe podobn\u00e9ho zariadenia aj na in\u00e9 vrcholy (Gerlachovsk\u00fd \u0161t\u00edt, Slavkovsk\u00fd \u0161t\u00edt, kde u\u017e bol aj hotov\u00fd a schv\u00e1len\u00fd projekt na v\u00fdstavbu pozemnej lanovej dr\u00e1hy), av\u0161ak lobby majite\u013eov Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici rozhodla, \u017ee lanovka bude st\u00e1\u0165 tam, kde stoj\u00ed aj dnes. S v\u00fdstavbou sa za\u010dalo v roku 1936 a prv\u00fd \u00fasek Tatransk\u00e1 Lomnica \u2013 Skalnat\u00e9 pleso bol uveden\u00fd do prev\u00e1dzky koncom roku 1937. Druh\u00fd \u00fasek Skalnat\u00e9 pleso \u2013 Lomnick\u00fd \u0161t\u00edt bol dokon\u010den\u00fd v roku 1941. Okrem turistick\u00e9ho a technick\u00e9ho z\u00e1zemia bola vo vrcholovej budove umiestnen\u00e1 hne\u010f od za\u010diatku aj meteorologick\u00e1 pozorovacia stanica, v tom \u010dase patriaca vojakom (bolo to v obdob\u00ed 2. svetovej vojny).
\nKoncom 50-tych rokov sa k p\u00f4vodnej budove postavila pr\u00edstavba patriaca vedeck\u00fdm pracovisk\u00e1m Slovenskej akad\u00e9mie vied.
\nKoron\u00e1lna stanica na Lomnickom \u0161t\u00edte bola vybudovan\u00e1 v r. 1957, patr\u00ed Astronomick\u00e9ho \u00fastavu SAV. V okr\u00fahlej kupole na streche budovy je umiestnen\u00fd tzv. koronograf. N\u00edm sa pozoruje slne\u010dn\u00e1 kor\u00f3na \u2013 teda atmosf\u00e9ra Slnka. Je podobn\u00fd klasick\u00e9mu hvezd\u00e1rskemu \u010falekoh\u013eadu, av\u0161ak pred objekt\u00edvom m\u00e1 umiestnen\u00fd disk, ktor\u00fd zatie\u0148uje svetlo fotosf\u00e9ry a t\u00fdm umo\u017e\u0148uje pozorovania kor\u00f3ny norm\u00e1lne vidite\u013enej len po\u010das zatmenia Slnka. Pozorovania sa uskuto\u010d\u0148uj\u00fa cez de\u0148 za bezobla\u010dn\u00e9ho po\u010dasia. V roku 1970 tu bol dan\u00fd do prev\u00e1dzky aj \u010falekoh\u013ead pre pozorovanie protuberanci\u00ed. Dnes patr\u00ed koron\u00e1lna stanica medzi nieko\u013eko m\u00e1lo stan\u00edc na celom svete. Hvezd\u00e1rske \u010falekoh\u013eady pre no\u010dn\u00e9 pozorovania s\u00fa umiestnen\u00e9 v observat\u00f3riu na Skalnatom plese a v Starej Lesnej.
\nNa vrchole Lomnick\u00e9ho \u0160t\u00edtu sa nach\u00e1dza aj neutr\u00f3nov\u00fd monitor \u00dastavu kozmickej fyziky v Ko\u0161iciach. Tento pr\u00edstroj je v nepretr\u017eitej prev\u00e1dzke od decembra 1981. \u00dalohou monitora je detekova\u0165 a zaznamen\u00e1va\u0165 neutr\u00f3ny vznikaj\u00face interkaciou kozmick\u00e9ho \u017eiarenia s \u010dasticami v horn\u00fdch vrstv\u00e1ch zemskej atmosf\u00e9ry. Z\u00e1znamy sa robia ka\u017ed\u00fa min\u00fatu. Samotn\u00fd detektor je umiestnen\u00fd na streche budovy v plechovom dom\u010deku a je tvoren\u00fd \u00f4smimi trubicami, ktor\u00e9 s\u00fa umiestnen\u00e9 v olovenom obale. Neutr\u00f3nov\u00fd monitor je s\u00fa\u010das\u0165ou celosvetovej siete podobn\u00fdch zariaden\u00ed.
\nAj Slovensk\u00fd hydrometeorologick\u00fd \u00fastav m\u00e1 na vrchole budovy umiestnen\u00fa pozorovaciu stanicu. \u00dalohou meteorol\u00f3g je zabezpe\u010dova\u0165 nepretr\u017eit\u00fa prev\u00e1dzku merac\u00edch pr\u00edstrojov, ale aj vykon\u00e1va\u0165 pozorovania, ktor\u00e9 sa nedaj\u00fa sledova\u0165 pr\u00edstrojmi (napr. doh\u013eadnos\u0165, typ oblakov a pod.). Spr\u00e1vy sa ka\u017ed\u00fa cel\u00fa hodinu posielaj\u00fa do centra v Bratislave, kde sa sprac\u00favaj\u00fa spolo\u010dne s inform\u00e1ciami z \u010fal\u0161\u00edch pozorovac\u00edch stan\u00edc na Slovensku. <\/p>\n

Lomnick\u00fd \u0161t\u00edt \u2013 zauj\u00edmavosti:
\nPriemern\u00e1 ro\u010dn\u00e1 teplota je -3,7\u00b0C, je to teda najchladnej\u0161ie miesto na Slovensku.
\nJe tu n\u00edzky tlak vzduchu a nedostatok kysl\u00edka.
\nElektrick\u00e1 energia sa dost\u00e1va hore pomocou 10kV vedenia.
\nBudova sa vykuruje pomocou elektrick\u00fdch kotlov. Predt\u00fdm sa k\u00farilo koksom. T\u00e1to mo\u017enos\u0165 zostala. Vykuruje sa 365 dn\u00ed v roku.
\nVe\u013ek\u00fdm probl\u00e9mom hlavne pre elektronick\u00e9 pr\u00edstroje s\u00fa jarn\u00e9 a letn\u00e9 b\u00farky. Priame z\u00e1sahy bleskami s\u00fa ve\u013emi \u010dast\u00e9 a sp\u00f4sobuj\u00fa pomerne ve\u013ek\u00e9 \u0161kody. Objavuj\u00fa sa aj nie celkom javy \u2013 sr\u0161anie, Eli\u00e1\u0161ove ohne, siln\u00fd statick\u00fd n\u00e1boj vo vzduchu (prejavuje sa napr. na vlasoch, ktor\u00e9 stoja \u00faplne dupkom).
\nVoda tu vrie pribli\u017ene pri 87\u00b0C, varenie preto trv\u00e1 dlh\u0161ie. <\/p>\n

<\/p>\n

18) \u010ci\u010dmany<\/b>
\nR\u00e1zovit\u00e1 obec \u010ci\u010dmany, obkolesen\u00e1 Str\u00e1\u017eovsk\u00fdmi vrchmi a Malou Fatrou v ju\u017enej \u010dasti Rajeckej doliny sa presl\u00e1vila origin\u00e1lnymi drevenicami s charakteristickou bielou ornament\u00e1lnou v\u00fdzdobou. Jedine\u010dn\u00fdm a charakteristick\u00fdm prvkom \u010di\u010dmianskych dreven\u00edc s\u00fa geometrick\u00fdmi ornamentmi zdoben\u00e9 exteri\u00e9ry domov. Autormi ornamentov boli \u017eeny, ktor\u00e9 najsk\u00f4r hlinou a nesk\u00f4r v\u00e1pnom zdobili p\u00f4vodne len n\u00e1ro\u017eia domov. Od 19. storo\u010dia v\u0161ak postupne prib\u00fadali ozdobn\u00e9 mot\u00edvy v celom exteri\u00e9ri dreven\u00fdch neomietan\u00fdch domov.
\nMa\u013eba mala chr\u00e1ni\u0165 dreven\u00e9 tr\u00e1my pred vlhkos\u0165ou a pred rozpraskan\u00edm sp\u00f4soben\u00fdm slne\u010dn\u00fdmi l\u00fa\u010dmi. Geometrick\u00e1 ornamentika sa pou\u017e\u00edvala aj vo v\u00fd\u0161ivk\u00e1ch, ktor\u00e9 zdobili \u010di\u010dmianske kroje, obrusy a obr\u00e1zky. Pamiatkov\u00fa rezerv\u00e1ciu tvor\u00ed 136 dreven\u00edc. Najlep\u0161ie zachovan\u00fd je jednoposchodov\u00fd Radenov dom a susedn\u00fd pr\u00edzemn\u00fd Gregorov dom, do ktor\u00fdch umiestnili st\u00e1lu n\u00e1rodopisn\u00fa expoz\u00edciu. <\/p>\n

V\u00fdhercovia:<\/b><\/p>\n

Jal\u010d\u00e1kov\u00e1 Krist\u00edna, Humenn\u00e9
\nIhn\u00e1tov\u00e1 Hedviga, Davidov
\na najmlad\u0161\u00ed \u00fa\u010dastn\u00edci s\u00fa\u0165a\u017ee:
\nNickelov\u00e1 Alexandra, Kazim\u00edr (9 r.)
\nMlyn\u00e1r J\u00e1n, Poprad – Ve\u013ek\u00e1 (13 r.)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Dlho sme \u010dakali na va\u0161e odpovede na na\u0161u h\u00e1danku. Asi sme vybrali naozaj menej zn\u00e1me lokality, preto\u017ee sme dostali pomerne m\u00e1lo a ve\u013emi opatrn\u00fdch rie\u0161en\u00ed. Nech v\u00e1s to v\u0161ak do bud\u00facna neodrad\u00ed, ve\u010f pok\u00faste sa aspo\u0148 h\u00e1da\u0165! I ke\u010f na internete dnes n\u00e1jdete naozaj v\u0161etko, len to chce trochu n\u00e1mahy a trpezlivosti. Teraz v\u00e1s zavedieme […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[6],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1682"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1682"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1682\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2283,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1682\/revisions\/2283"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1682"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1682"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1682"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}