{"id":1655,"date":"2006-11-20T15:49:15","date_gmt":"2006-11-20T14:49:15","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2006\/11\/20\/hadanka-pre-vsetkych-2006-spravne-riesenie\/"},"modified":"2018-05-17T23:15:20","modified_gmt":"2018-05-17T21:15:20","slug":"hadanka-pre-vsetkych-2006-spravne-riesenie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2006\/11\/20\/hadanka-pre-vsetkych-2006-spravne-riesenie\/","title":{"rendered":"H\u00c1DANKA PRE V\u0160ETK\u00ddCH 2006 – SPR\u00c1VNE RIE\u0160ENIE"},"content":{"rendered":"

Po prv\u00fdkr\u00e1t sme pripravili s\u00fa\u0165a\u017e aj pre dospel\u00fdch. Boli sme zvedav\u00ed, \u010di bude o \u0148u z\u00e1ujem. Milo ste n\u00e1s prekvapili svojou snahou, vedomos\u0165ami a z\u00e1ujmom. Niektor\u00ed sa s\u00edce s\u0165a\u017eovali, \u017ee \u00falohy s\u00fa \u0165a\u017ek\u00e9. Ale ve\u010f sme nemohli da\u0165 na v\u0161etky obr\u00e1zky tie najtypickej\u0161ie z\u00e1bery! Bola to s\u00fa\u0165a\u017e, tak v nej museli by\u0165 aj \u0165a\u017e\u0161ie \u00falohy! A predsa niektor\u00ed z v\u00e1s identifikovali spr\u00e1vne v\u0161etky z\u00e1bery, aj ke\u010f sa museli tro\u0161ku potr\u00e1pi\u0165.<\/span>
\n
\nVa\u0161e ohlasy a n\u00e1mety<\/b><\/p>\n

– Chcela by som sa V\u00e1m po\u010fakova\u0165 za zauj\u00edmav\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e H\u00e1danka pre v\u0161etk\u00fdch. Pri h\u013eadan\u00ed spr\u00e1vnych rie\u0161en\u00ed som sa nielen potr\u00e1pila, ale hlavne pobavila a pou\u010dila. Viacer\u00e9 z objektov na obr\u00e1zkoch som v\u00f4bec nepoznala a obr. \u010d. 10 mi dal poriadne zabra\u0165. Nakoniec som to v\u0161etko zvl\u00e1dla \u2013 aspo\u0148 d\u00fafam, \u017ee v\u0161etky odpovede s\u00fa spr\u00e1vne. Ku ka\u017ed\u00e9mu obr\u00e1zku prip\u00e1jam aj charakteristiku, ktor\u00fa som na\u0161la pri h\u013eadan\u00ed. E\u0161te raz V\u00e1m \u010fakujem za pou\u010dn\u00fa a z\u00e1bavn\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e a prajem ve\u013ea \u00faspechov do \u010fal\u0161ej pr\u00e1ce. Zdrav\u00ed V\u00e1s V. S. (Trnav\u00e1 Hora)
\n– Osobne sa mi niektor\u00e9 obr\u00e1zky zdali nie ve\u013emi \u0161\u0165astne vybrat\u00e9 do s\u00fa\u0165a\u017ee, napr. obr. \u010d. 5, 10, 11, 18 \u2013 s\u00fa to m\u00e1lo zn\u00e1me miesta (aspo\u0148 pre m\u0148a) a dalo mi naozaj zabra\u0165 aspo\u0148 odhadn\u00fa\u0165, \u010do by to mohlo by\u0165. V bud\u00facnosti by som navrhovala vybra\u0165 do s\u00fa\u0165a\u017ee dominanty ako napr. mesto Pre\u0161ov, Ko\u0161ice, Tren\u010diansky hrad, Bojnice, Star\u00e1 \u013dubov\u0148a, Zvolensk\u00fd z\u00e1mok, Vy\u0161n\u00e9 Ru\u017ebachy a pod. Mysl\u00edm si, \u017ee by lep\u0161ie vystihovali Slovensko ako tak\u00e9. (B. R., Pre\u0161ov)
\n– Takmer v\u0161etky Vami zverejnen\u00e9 miesta som, v\u010faka Bohu, nav\u0161t\u00edvil. S de\u0165mi sme boli po\u010das pr\u00e1zdnin na bicykloch na Dev\u00edne. Odpor\u00fa\u010dam ka\u017ed\u00e9mu. Nav\u0161t\u00edvili sme aj bl\u00edzky hrad Paj\u0161t\u00fan, Plaveck\u00fd hrad, Marianku aj rak\u00fasky Angern a Marcheg. Spomienky s\u00fa trval\u00e9. V\u0161etko stoj\u00ed za na\u0161e pov\u0161imnutie, ka\u017ed\u00fd dom, ka\u017ed\u00fd strom, ka\u017ed\u00e9 vt\u00e1\u010da i kvietok, farebn\u00e9 mot\u00fdle, zur\u010diace potoky, leniv\u00e9 slim\u00e1ky, n\u00e1dhera hr\u00edbov a hmyzu v lese, meniace sa obrazy na nebeskej oblohe. Najcennej\u0161ie je v\u0161\u00edmanie si \u010dloveka \u010dlovekom! (B. M., Vysok\u00e1 pri Morave)
\n– Osobne si mysl\u00edm, \u017ee za pozretie stoj\u00ed hrad Beckov a Uhrovec \u2013 \u010di u\u017e hradom, Jankov\u00fdm v\u0155\u0161kom, kde s\u00fa bunkre z II. sv. vojny, tanky, pam\u00e4tn\u00edk… Turisti si v na\u0161om okol\u00ed pr\u00eddu v\u017edy na svoje. Taktie\u017e tu m\u00e1me rodn\u00fd dom \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara a Alexandra Dub\u010deka a ka\u0161tie\u013e gr\u00f3fa Zaya. Je tu kr\u00e1sne, ale zrejme tvrd\u00ed ka\u017ed\u00fd o svojej dedine, ktor\u00fa m\u00e1 r\u00e1d. (L. O., Uhrovec)
\n– Na\u0161a rodina nav\u0161t\u00edvila Bardejovsk\u00e9 k\u00fapele, kde sa lie\u010dia choroby tr\u00e1viaceho \u00fastrojenstva a d\u00fdchac\u00edch ciest. Najzn\u00e1mej\u0161ie pramene s\u00fa Hlavn\u00fd m Lek\u00e1rsky prame\u0148 a Herkules. Odpor\u00fa\u010dam pozrie\u0165 si M\u00fazeum \u013eudovej architekt\u00fary, kde s\u00fa ro\u013en\u00edcke domy i dreven\u00e9 kostol\u00edky zo za\u010diatku 18. st. V interi\u00e9roch je p\u00f4vodn\u00e9 zariadenie a predmety dennej potreby, hra\u010dky aj n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 relikvie. Obytn\u00e9 domy dop\u013a\u0148aj\u00fa hospod\u00e1rske stavby. Po\u010das letnej sez\u00f3ny b\u00fdvaj\u00fa v skanzene r\u00f4zne podujatia. D\u00fdcha to tam obrovsk\u00fdm \u010darom… Va\u0161a s\u00fa\u0165a\u017e ve\u013emi obohatila na\u0161e poznatky. Inform\u00e1cie sme \u010derpali z literat\u00fary a \u010dasopisov. Museli sme vynalo\u017ei\u0165 viac \u00fasilia a trpezlivosti. S\u00fa\u0165a\u017e n\u00e1s aj pobavila. Prajeme V\u00e1m ve\u013ea n\u00e1paditosti pri podobn\u00fdch projektoch. (M. I., Vranov)<\/p>\n

Spr\u00e1vne odpovede<\/b><\/p>\n

1<\/h4>\n

<\/p>\n

1) Bratislavsk\u00fd \u201e\u010cumil\u201c, socha na pe\u0161ej z\u00f3ne na kri\u017eovatke ul\u00edc Ryb\u00e1rska br\u00e1na, Pansk\u00e1 a Laurinsk\u00e1. Autor sochy je ak. maliar Viktor Hul\u00edk. Je tu od j\u00fala 1997 a je to asi naj\u010dastej\u0161ie fotografovan\u00fd \u201eBratislav\u010dan\u201c.<\/p>\n

2<\/h4>\n

<\/p>\n

2) Nov\u00fd most, zn\u00e1mej\u0161\u00ed ako most SNP, v Bratislave, postaven\u00fd v r. 1967 \u2013 1972. Vo svetovom rebr\u00ed\u010dku zavesen\u00fdch mostov je na 7. mieste. Autori projektu s\u00fa prof. J. Lacko a prof. A. Tes\u00e1r. Je to zavesen\u00fd oce\u013eov\u00fd most na jednom pyl\u00f3ne. Pyl\u00f3n je navrhnut\u00fd ako \u0161ikm\u00fd oce\u013eov\u00fd r\u00e1m tvaru A sklonen\u00fd na petr\u017ealsk\u00fa stranu. V jeho vrchole vo v\u00fd\u0161ke 80 m je kaviare\u0148 Bystrica, do ktorej vedie v\u00fd\u0165ah alebo 430 schodov v jednotliv\u00fdch pyl\u00f3nov\u00fdch ramen\u00e1ch. Most je 431,8 m dlh\u00fd a 21 m \u0161irok\u00fd, dvojpodla\u017en\u00fd \u2013 pre chodcov a zvl\u00e1\u0161\u0165 pre automobilov\u00fa dopravu. Celkov\u00e1 v\u00e1ha oce\u013eovej kon\u0161trukcie vr\u00e1tane pyl\u00f3nu je 7537 t. Most bol sl\u00e1vnostne otvoren\u00fd 26. 9. 1972.<\/p>\n

3<\/h4>\n

<\/p>\n

3) Oravsk\u00fd hrad vyp\u00ednaj\u00faci sa nad obcou Oravsk\u00fd Podz\u00e1mok bol odd\u00e1vna opevnen\u00fdm hradiskom. Hrad vznikol na strategicky d\u00f4le\u017eitom mieste uhorsko-po\u013eskej cesty v bl\u00edzkosti colnej stanice v Tvrdo\u0161\u00edne a od r. 1370 bol aj \u017eupn\u00fdm hradom. Komplex budov horn\u00e9ho, stredn\u00e9ho a doln\u00e9ho hradu, zaberaj\u00facich tri v\u00fd\u0161kov\u00e9 terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. a\u017e do za\u010diatku 17. storo\u010dia. Na Oravskom hrade vl\u00e1dol ru\u0161n\u00fd vojensk\u00fd a spolo\u010densk\u00fd \u017eivot, najm\u00e4 v stredoveku, ke\u010f boli jeho vlastn\u00edkmi Peter Komorovsk\u00fd a J\u00e1n Korv\u00edn, ale aj za \u010dias Thurzovcov. V \u010dase stavovsk\u00fdch nepokojov v druhej polovici 17. st. sa ho na\u010das zmocnili aj sedliacki povstalci pod veden\u00edm Ga\u0161para Piku. C\u00e1rske vojsko v\u0161ak skoro hrad dobylo a kruto sa pomstilo na vodcoch povstania i poddanom \u013eude. V r. 1800 hrad vyhorel. Po nieko\u013ek\u00fdch oprav\u00e1ch sa hrad v r. 1953 stal s\u00eddlom Oravsk\u00e9ho m\u00fazea.<\/p>\n

4<\/h4>\n

<\/p>\n

4) Panensk\u00e1 ve\u017ea hradu Dev\u00edn, ktor\u00fd bol postaven\u00fd na strmom skalnom brale vysokom 212 m nad vtokom Moravy do Dunaja. Prv\u00fdkr\u00e1t sa spom\u00edna v r. 864, ke\u010f bol pevnos\u0165ou ve\u013ekomoravsk\u00e9ho knie\u017ea\u0165a Rastislava. Kamenn\u00fd hrad sa spom\u00edna koncom 13. st. Strategick\u00fd v\u00fdznam mal a\u017e do konca 17. st. Po por\u00e1\u017eke stavovsk\u00fdch povstan\u00ed pustol, v r. 1809 ho zni\u010dili Napoleonove vojsk\u00e1. V obdob\u00ed n\u00e1rodn\u00e9ho obrodenia sa stal symbolom sl\u00e1vnej ve\u013ekomoravskej minulosti a cyrilo-metodskej trad\u00edcie. Pre gener\u00e1ciu \u0160t\u00farovcov steles\u0148oval Dev\u00edn sl\u00e1vnu hist\u00f3riu a symbol n\u00e1rodnej samobytnosti Slov\u00e1kov. Na ruine hradu prebiehaj\u00fa od r. 1967 a\u017e dodnes konzerva\u010dn\u00e9 pr\u00e1ce.<\/p>\n

5<\/h4>\n

<\/p>\n

5) Kostol\u00edk sv. Paraskievy z r. 1766 z Novej Plianky. V r. 1961 bol po rekon\u0161trukcii rozobrat\u00fd a v r. 1986 pod\u013ea presnej dokument\u00e1cie obnoven\u00fd v skanzene M\u00fazea ukrajinsko-rus\u00ednskej kult\u00fary vo Svidn\u00edku. Je to typick\u00fd lemkovsk\u00fd variant trojdielnych a trojve\u017eov\u00fdch zrubov\u00fdch chr\u00e1mov. Steny p\u00f4vodn\u00e9ho interi\u00e9ru boli dekorovan\u00e9 n\u00e1stenn\u00fdmi ma\u013ebami. Ikonostas odde\u013euj\u00faci lo\u010f od sv\u00e4tyne je z polovice 18. st. Kostol\u00edk \u2013 cerkva je po vysviacke v r. 1993 funk\u010dn\u00fd, konaj\u00fa sa v \u0148om pr\u00edle\u017eitostn\u00e9 bohoslu\u017eby.<\/p>\n

6<\/h4>\n

<\/p>\n

6) Hlavn\u00e9 n\u00e1mestie v Bardejove s bazilikou sv. Eg\u00eddia a mestskou radnicou. R\u00edmskokatol\u00edcky kostol sv. Eg\u00eddia je trojlo\u010fovou bazilikou zo za\u010d. 15. st. Vznikol prestavbou star\u0161ieho objektu zo za\u010d. 14. st. Na mieste dne\u0161n\u00e9ho kostola st\u00e1l pravdepodobne kl\u00e1\u0161torn\u00fd komplex cistercitov, spom\u00ednan\u00fdch v listine z r. 1247. Na \u00e1stavbe kostola sa podie\u013eali mnoh\u00ed majstri, napr. majster Mikul\u00e1\u0161 z Bardejova, majster \u0160tefan, majster J\u00e1n z Pre\u0161ova. Pri po\u017eiari a zemetrasen\u00ed v r. 1725 sa zr\u00fatila ve\u017ea. Op\u00e4tovn\u00fd po\u017eiar v r. 1878 bol d\u00f4vodom na celkov\u00fa rekon\u0161trukciu objektu, ktor\u00fa realizovali majstri J. Steindl a F. Schulek v r. 1878 \u2013 1899. Najcennej\u0161ou \u010das\u0165ou interi\u00e9ru chr\u00e1mu je unik\u00e1tny s\u00fabor jeden\u00e1stich kr\u00eddlov\u00fdch olt\u00e1rov z r. 1460 \u2013 1520, ktor\u00e9 s\u00fa v podstate dodnes v p\u00f4vodnom rozmiestnen\u00ed. Hlavn\u00fd olt\u00e1r sv. Eg\u00eddia je novogotick\u00fd skri\u0148ov\u00fd a \u0161tvorkr\u00eddlov\u00fd z r. 1878. Interi\u00e9r dop\u013a\u0148aj\u00fa viacer\u00e9 olt\u00e1rne obrazy, krstite\u013enica, gotick\u00e9 s\u00faso\u0161ie z r. 1479 \u2013 85. Exteri\u00e9r kostola m\u00e1 zachovan\u00e9 gotick\u00e9 ma\u013eby zo 16. st. zn\u00e1zor\u0148uj\u00face postavy sv. Kri\u0161tofa a troch uhorsk\u00fdch patr\u00f3nov \u2013 sv. \u0160tefana, Ladislava a Imricha. Mestsk\u00e1 radnica poch\u00e1dza zo 16. st. a je na na\u0161om \u00fazem\u00ed ojedinelou stavbou, na ktorej sa sp\u00e1jaj\u00fa prvky zaalpskej v\u010dasnej renesancie s doznievaj\u00facimi neskorogotick\u00fdmi stavebn\u00fdmi a v\u00fdtvarn\u00fdmi prvkami. Dnes s\u00fa tu umiestnen\u00e9 najhodnotnej\u0161ie \u010dasti fondov \u0160ari\u0161k\u00e9ho m\u00fazea. Vlastn\u00e1 v\u00fdstavba radnice sa za\u010dala v r. 1505 a bola dokon\u010den\u00e1 v r. 1511. Stavbu viedli majstri Alexander a Alexius. Ma\u013eby exteri\u00e9ru poch\u00e1dzaj\u00fa z r. 1641. V neskor\u0161om obdob\u00ed bola radnica nieko\u013ekokr\u00e1t opravovan\u00e1 a v r. 1904 \u2013 1905 upraven\u00e1 na muze\u00e1lne \u00fa\u010dely. Posledn\u00e9 \u00fapravy s\u00fa z r. 1988. Najcenej\u0161\u00edmi \u010das\u0165ami radnice s\u00fa architektonick\u00e9 detaily \u2013 port\u00e1ly, dekorat\u00edvna v\u00fdzdoba \u0161t\u00edtov, vstupn\u00fd arkier, schodisko, n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby, tr\u00e1mov\u00fd strop v radnej sieni a ma\u013eovan\u00e9 zna\u010dky, erby a n\u00e1pisy, ktor\u00e9 dokumentuj\u00fa spojenie neskorogotickej formy s v\u010dasnorenesan\u010dn\u00fdmi prvkami, \u010d\u00edm je bardejovsk\u00e1 radnica prvou renesan\u010dnou stavbou na na\u0161om \u00fazem\u00ed. <\/p>\n

7<\/h4>\n

<\/p>\n

7) Nov\u00fd evanjelick\u00fd kostol v Ke\u017emarku, postaven\u00fd v r. 1872 \u2013 1894 pod\u013ea krajinsk\u00e9ho architekta T. Hansena \u2013 projekt bol p\u00f4vodne ur\u010den\u00fd pre Orient, preto je v\u00fdnimo\u010dn\u00fd \u2013 nem\u00e1 jednotn\u00fd stavebn\u00fd \u0161t\u00fdl, ale obsahuje v r\u00e1mci tzv. eklektick\u00e9ho slohu prvky byzantsk\u00e9, rom\u00e1nske, renesan\u010dn\u00e9, maursk\u00e9, aj orient\u00e1lne. Vo v\u0161etkom vl\u00e1dne presn\u00e1 symetria. Postavil ho dom\u00e1ci stavite\u013e Viktor Lazary. Sl\u00e1vnostn\u00fd v\u00fdkop sa konal v r. 1872 a v r. 1880 bol kostol zastre\u0161en\u00fd. Potom sa stavba pre nedostatok pe\u0148az\u00ed na 11 rokov zastavila. Kostol bol dokon\u010den\u00fd a aj vysv\u00e4ten\u00fd v r. 1894. Kupola je vysok\u00e1 33 m, ve\u017ea 42,5 m. Kostol up\u00fata svoj\u00edm vzh\u013eadom ur\u010dite ka\u017ed\u00e9ho, pripom\u00edna synagogu i me\u0161itu. Zvl\u00e1\u0161tne je i netradi\u010dn\u00e9 \u010derveno-zelen\u00e9 sfarbenie. Kostol je jednolo\u010fov\u00fd, olt\u00e1rny priestor sa nach\u00e1dza na \u00farovni poschodia. Na olt\u00e1ri je dreven\u00e1 socha vzkriesen\u00e9ho Krista s kr\u00ed\u017eom. Vo v\u0161etkom vl\u00e1dne presn\u00e1 symetria \u2013 dve kazate\u013enice, dva rady lav\u00edc. Na ch\u00f3re, ktor\u00fd spo\u010d\u00edva na neorom\u00e1nskych st\u013apoch z \u010dierneho tureck\u00e9ho mramoru, je organ z r. 1894. Ku kostolu bolo v r. 1909 pristaven\u00e9 mauz\u00f3leum Imricha Th\u00f6k\u00f6lyho (1657 \u2013 1705), ke\u017emarsk\u00e9ho rod\u00e1ka, velite\u013ea proticis\u00e1rskeho povstania uhorskej \u0161\u013eachty a bojovn\u00edka za n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu. Oproti mauz\u00f3leu je pomn\u00edk Ke\u017emar\u010danom \u2013 evanjelikom, ktor\u00ed padli po\u010das I. sv. vojny. <\/p>\n

8<\/h4>\n

<\/p>\n

8) L\u00e1ma\u010d barl\u00ed v k\u00fape\u013eoch Pie\u0161\u0165any. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee pie\u0161\u0165ansk\u00e9 lie\u010div\u00e9 pramene objavili r\u00edmski vojaci pred takmer dvetis\u00edc rokmi. Pie\u0161\u0165ansk\u00e1 s\u00edrovod\u00edkov\u00e1 term\u00e1lna voda vyviera z tektonick\u00fdch zlomov z h\u013abky cca 2000 m a pri prameni m\u00e1 teplotu 67 \u2013 69\u00b0C. Neoby\u010dajne pozoruhodn\u00fdm miestnym fenom\u00e9nom je samovo\u013ene sa obnovuj\u00faca z\u00e1soba pie\u0161\u0165ansk\u00e9ho lie\u010div\u00e9ho bahna ako produktu vz\u00e1jomn\u00e9ho p\u00f4sobenia biotopu ramena rieky V\u00e1h, miner\u00e1lnej vody, ktor\u00e1 do\u0148 po cel\u00e9 veky samovo\u013ene vyviera, a sedimentov rie\u010dneho dna. Toto bahno sl\u00fa\u017ei na z\u00e1bal, ktor\u00e9 svoj\u00edm lie\u010div\u00fdm \u00fa\u010dinkom na z\u00e1palov\u00e9 ochorenia nemaj\u00fa obdobu v Eur\u00f3pe a pravdepodobne ani na celom svete.<\/p>\n

9<\/h4>\n

<\/p>\n

9) Nov\u00fd z\u00e1mok v Banskej \u0160tiavnici \u2013 renesan\u010dn\u00e1 pevnos\u0165 vyp\u00ednaj\u00faca sa na vrchu Frauenberg. Postaven\u00e1 bola v r. 1564 \u2013 1571 a mala chr\u00e1ni\u0165 mesto pred vp\u00e1dom Turkov. Pevnos\u0165 pre\u0161la prestavbou, dodnes sa zachovala ako \u0161es\u0165podla\u017en\u00e1 stavba so \u0161tyrmi n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ba\u0161tami a strie\u013e\u0148ami. Stavba je zn\u00e1ma aj ako Panensk\u00fd \u010di Diev\u010densk\u00fd z\u00e1mok, tento n\u00e1zov sa odvodzuje od n\u00e1zvu kopca, na ktorom stoj\u00ed. <\/p>\n

10<\/h4>\n

<\/p>\n

10) Gotick\u00fd kostol Pov\u00fd\u0161enia sv. kr\u00ed\u017ea, zn\u00e1my ako kostol klarisiek, v starej Bratislave, poch\u00e1dzaj\u00faci z prvej polovice 14. st. Klarisky pri\u0161li do Bratislavy v r. 1297 a postavili tu vlastn\u00fd kostol aj kl\u00e1\u0161tor. Kostol je jednolo\u010fov\u00fd, okolo r. 1400 k nemu pristavali zauj\u00edmavo rie\u0161en\u00fa p\u00e4\u0165bok\u00fa ve\u017eu s bohatou soch\u00e1rskou v\u00fdzdobou. Len jej ihlanovit\u00fd vrchol je neogotick\u00fd a poch\u00e1dza z konca 19. st. Ve\u017ea na mohutnej konzole akoby visela vo vzduchu, preto je opraden\u00e1 poves\u0165ami. Po ve\u013ekom po\u017eiari v r. 1590 za podpory arcibiskupa Petra Pazm\u00e1nya a Imricha L\u00f3syho postavili neskororenesan\u010dn\u00fa budovu kl\u00e1\u0161tora (1637 \u2013 1640). Kl\u00e1\u0161torn\u00e1 budova od druhej pol. 18. st. a\u017e do r. 1908 sl\u00fa\u017eila \u0161kolsk\u00fdm potreb\u00e1m ako s\u00eddlo pr\u00e1vnickej akad\u00e9mie a katol\u00edckeho gymn\u00e1zia. \u0160tudovali tu napr. hudobn\u00fd skladate\u013e B\u00e9la Bart\u00f3k a slovensk\u00fd vyn\u00e1lezca Jozef Murga\u0161. Dnes sa kostol vyu\u017e\u00edva na v\u00fdstavy a koncerty.<\/p>\n

11<\/h4>\n

<\/p>\n

11) Hrebe\u0148 N\u00edzkych Tatier \u2013 poh\u013ead na Chopok a \u010eumbier. \u010eumbier je najvy\u0161\u0161\u00ed vrchol N\u00edzkych Tatier, meria 2043 m n. m., Chopok 2024 m n. m. Chopok m\u00e1 na severe strm\u00e9 braln\u00e9 steny \u010dlenen\u00e9 \u017e\u013eabmi a piliermi, ktor\u00e9 na severov\u00fdchode spadaj\u00fa do kotla Lukovej doliny s mor\u00e9nov\u00fdmi usadeninami a jazierkom, na juhu m\u00e1 balvanov\u00e9 polia. <\/p>\n

12<\/h4>\n

<\/p>\n

12) Obec Vlkol\u00ednec sa nach\u00e1dza v pohor\u00ed Ve\u013ek\u00e1 Fatra a le\u017e\u00ed vo v\u00fd\u0161ke 718 m n. m., pod vrchom Sidorovo. Je to trvalo ob\u00fdvan\u00e1 obec, v s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1 35 obyvte\u013eov v 18 domoch z celkov\u00e9ho po\u010dtu domov 55. Vlkol\u00ednec m\u00e1 rozlohu 797 ha, jeho zastavan\u00fa \u010das\u0165 tvor\u00ed dreven\u00e1 architekt\u00fara horsk\u00e9ho a podhorsk\u00e9ho typu severn\u00e9ho stredn\u00e9ho Slovenska. Podstatn\u00fa \u010das\u0165 chr\u00e1nen\u00fdch objektov tvoria drevenice a hospod\u00e1rske dvory \u2013 usadlosti, najvz\u00e1cnej\u0161ie stavby s\u00fa zrubov\u00e1 dvojpodla\u017en\u00e1 zvonica z r. 1770, zrubov\u00e1 rump\u00e1lov\u00e1 stud\u0148a z r. 1860, murovan\u00fd barokovo-klasicistick\u00fd kostol Nav\u0161t\u00edvenia Panny M\u00e1rie z r. 1875. Vlkol\u00ednec bol zaraden\u00e1 do zoznamu svetov\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva UNESCO v r. 1993 ako unik\u00e1tny krajinno-s\u00eddelno-architektonick\u00fd komplex.<\/p>\n

13<\/h4>\n

<\/p>\n

13) Vodn\u00e1 n\u00e1dr\u017e Liptovsk\u00e1 Mara ktor\u00e1 dostala meno pod\u013ea zatopenej obce. V r. 1975 cel\u00fa obec zaplavili vody vodnej n\u00e1dr\u017ee. Iba gotick\u00fd kostol\u00edk, presnej\u0161ie jeho ruiny, ostali nad hladinou v lokalite Havr\u00e1nok. Kostol, postaven\u00fd na star\u0161om z\u00e1klade v druhej pol. 13.st. a prestavan\u00fd v 15. \u2013 17. st. pred napusten\u00edm vodnej n\u00e1dr\u017ee d\u00f4kladne presk\u00famali a jeho najhodnotnej\u0161ie architektonick\u00e9 a v\u00fdtvarn\u00e9 detaily preniesli do are\u00e1lu bud\u00faceho liptovsk\u00e9ho skanzenu v Pribyline. Po dokon\u010den\u00ed k\u00f3pie kostola osadili do novostavby vybran\u00e9 architektonick\u00e9 detaily spolu s v\u00fdtvarn\u00fdmi \u010das\u0165ami stavby. Liptovsk\u00e1 Mara bola v\u00fdznamnou lokalitou u\u017e v minulosti, na\u0161li sa tu n\u00e1lezy z r\u00edmskeho i ve\u013ekomoravsk\u00e9ho obdobia, aj stopy po keltoch. <\/p>\n

14<\/h4>\n

<\/p>\n

14) Spi\u0161sk\u00fd hrad stoj\u00ed v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 634 m na v\u00e1pencovej skale prevy\u0161uj\u00facej okolit\u00fd ter\u00e9n o 200 m. Vl\u00e1dne Spi\u0161skej kotline ako jedna z najcennej\u0161\u00edch pamiatok Spi\u0161a. Je nielen dokladom v\u00fdvoja architekt\u00fary od 12. do 18. st., ale svojou rozlohou prevy\u0161uj\u00facou 4 ha patr\u00ed aj medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie hradn\u00e9 komplexy strednej Eur\u00f3py.<\/p>\n

15<\/h4>\n

<\/p>\n

15) Evanjelick\u00fd dreven\u00fd artikul\u00e1rny kostol postaven\u00fd majstrom Jozefom Langom poch\u00e1dza z r. 1729. Patr\u00ed medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie dreven\u00e9 stavby strednej Eur\u00f3py. Po zatopen\u00ed obce Paludza pri budovan\u00ed vodnej n\u00e1dr\u017ee Liptovsk\u00e1 Mara bol prenesen\u00fd do obce Sv\u00e4t\u00fd Kr\u00ed\u017e pri Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i. Stavba m\u00e1 kr\u00ed\u017eov\u00fd p\u00f4dorys s dvojposchodov\u00fdmi emporami. Rastlinn\u00e9 a figur\u00e1lne ma\u013eby, ktor\u00e9 zdobia strop a ch\u00f3r kostola, zn\u00e1zor\u0148uj\u00fa odev \u013eudu, me\u0161\u0165anov a \u0161\u013eachticov v 17. a 18. st.<\/p>\n

16<\/h4>\n

<\/p>\n

16) Poh\u013ead na Kriv\u00e1\u0148 (2494 m n. m.) vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch. Je to charakteristick\u00fd impozantn\u00fd vrch v z\u00e1padnej \u010dasti Vysok\u00fdch Tatier, vyp\u00ednaj\u00faci sa na konci dlh\u00e9ho hrebe\u0148a kriv\u00e1nskej r\u00e1zsochy, ktor\u00e1 vybieha z hlavn\u00e9ho hrebe\u0148a Vysok\u00fdch Tatier z \u010cubriny. Na ju\u017en\u00fdch a juhoz\u00e1padn\u00fdch svahoch Kriv\u00e1\u0148a s\u00fa e\u0161te aj dnes vidite\u013en\u00e9 stopy po ban\u00ed\u010den\u00ed v 15. \u2013 18. st. Na vrchol Kriv\u00e1\u0148a ur\u010dite vyst\u00fapili ako prv\u00ed nezn\u00e1mi haviari. V\u00fdstup spi\u0161skonovovesk\u00e9ho evanjelick\u00e9ho kazate\u013ea a pr\u00edrodovedca A. Czirbesza s priate\u013emi v r. 1772 treba pova\u017eova\u0165 len za prv\u00fa p\u00edsomne dolo\u017een\u00fa t\u00faru. Kriv\u00e1\u0148 nav\u0161t\u00edvili aj zn\u00e1mi b\u00e1datelia, napr. anglick\u00fd cestovate\u013e R. Townson, franc\u00fazsky pr\u00edrodovedec B. Hacquet, po\u013esk\u00fd geol\u00f3g S. Staszic, \u0161v\u00e9dsky botanik G. Wahlenberg. Prv\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 vych\u00e1dzka sa uskuto\u010dnila
\n16. 8. 1841 za \u00fa\u010dasti \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara a Michala M. Hod\u017eu. Najv\u00e4\u010d\u0161iu p\u00fa\u0165 zorganizoval \u0160tefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od r. 1955 s\u00fa tradi\u010dn\u00e9 v\u00fdstupy na Kriv\u00e1\u0148 venovan\u00e9 pamiatke SNP a jeho hrdinom v kriv\u00e1nskej oblasti. Kriv\u00e1\u0148 v\u010faka \u0161t\u00farovcom stal symbolick\u00fdm vrchom Slovanov a slobody Slov\u00e1kov. <\/p>\n

17<\/h4>\n

<\/p>\n

17) Dunajec, v pozad\u00ed vrch Tri koruny, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v po\u013eskej \u010dasti Pienin. Tvor\u00ed ho 5 skaln\u00fdch ve\u017e\u00ed v tvare koruny. Tri najvy\u0161\u0161ie pltn\u00edci nazvali Vysok\u00e1 Katar\u00edna, \u0160irok\u00e1 Barbora a Ku\u010derav\u00e1 M\u00e1ria. Ofici\u00e1lne sa najvy\u0161\u0161ia \u010das\u0165 vol\u00e1 Okr\u00fahla alebo Okr\u00fahlica.<\/p>\n

18<\/h4>\n

<\/p>\n

18) Skaln\u00e9 obydlia v Brhlovciach patria k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm pozostatkom \u013eudovej architekt\u00fary na Slovensku. V r. 1992 tu v usadlosti \u010d. 142 zriadilo Tekovsk\u00e9 m\u00fazeum muze\u00e1lnu expoz\u00edciu, ktor\u00e1 dokumentuje tunaj\u0161iu zvl\u00e1\u0161tnu formu \u013eudov\u00e9ho obydlia, stavite\u013estva a bytovej kult\u00fary obyvate\u013eov Brhloviec. Skaln\u00e9 obydlia z\u00edskali medzin\u00e1rodn\u00e9 ocenenie za z\u00e1chranu a re\u0161taur\u00e1ciu architektonickej pamiatky Europa Nostra 1993. Obec je vzdialen\u00e1 len 15 km od Lev\u00edc.<\/p>\n

V\u00fdhercovia<\/b><\/p>\n

Sla\u0161\u0165anov\u00e1 Val\u00e9ria, Trnav\u00e1 Hora
\nrod. Ri\u0161ov\u00e1, Pova\u017esk\u00e1 Bystrica
\nBerov\u00e1 M\u00e1ria, Bansk\u00e1 Bystrica
\nJa\u0161ov\u00e1 Dominika, Rokycany
\nKube\u0161 Slavom\u00edr, Hanu\u0161ovce n\/T.
\nJ\u00e4gerov\u00e1 Vlasta, Star\u00e1 Tur\u00e1<\/p>\n

Pozrite si aj na\u0161u H\u00e1danku pre v\u0161etk\u00fdch 2007 – e\u0161te st\u00e1le je otvoren\u00e1!!!<\/b><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Po prv\u00fdkr\u00e1t sme pripravili s\u00fa\u0165a\u017e aj pre dospel\u00fdch. Boli sme zvedav\u00ed, \u010di bude o \u0148u z\u00e1ujem. Milo ste n\u00e1s prekvapili svojou snahou, vedomos\u0165ami a z\u00e1ujmom. Niektor\u00ed sa s\u00edce s\u0165a\u017eovali, \u017ee \u00falohy s\u00fa \u0165a\u017ek\u00e9. Ale ve\u010f sme nemohli da\u0165 na v\u0161etky obr\u00e1zky tie najtypickej\u0161ie z\u00e1bery! Bola to s\u00fa\u0165a\u017e, tak v nej museli by\u0165 aj \u0165a\u017e\u0161ie \u00falohy! […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[6],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1655"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1655"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1655\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2310,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1655\/revisions\/2310"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1655"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1655"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1655"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}