{"id":1603,"date":"2004-04-21T21:53:26","date_gmt":"2004-04-21T19:53:26","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2004\/04\/21\/o-filme-umucenie-krista\/"},"modified":"2018-05-17T23:32:57","modified_gmt":"2018-05-17T21:32:57","slug":"o-filme-umucenie-krista","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2004\/04\/21\/o-filme-umucenie-krista\/","title":{"rendered":"O FILME UMU\u010cENIE KRISTA"},"content":{"rendered":"

Ohlasy kres\u0165ansk\u00fdch osobnost\u00ed na tento film s\u00fa v postate kladn\u00e9. V minulom roku videlo v Amerike uk\u00e1\u017eky z filmu okolo 900 evanjelik\u00e1lnych pastorov. Tad Haggard, prezident n\u00e1rodnej evanjelik\u00e1lnej asoci\u00e1cie, hodnot\u00ed film ako najvernej\u0161ie stv\u00e1rnenie, ktor\u00e9 kedy videl. Mel Gibson premietol film aj zn\u00e1memu evanjelistovi Billymu Grahamovi, ktor\u00fd potom povedal: „Ke\u010f som film videl, mal som pocit, akoby som tam skuto\u010dne bol… ve\u013emi sa ma dotkol“. K n\u00e1mietkam t\u00fdkaj\u00facich sa antisemitizmu povedal: „Film je vern\u00fd biblick\u00e9mu u\u010deniu, tomu, \u017ee my v\u0161etci sme zodpovedn\u00ed za Je\u017ei\u0161ovu smr\u0165, preto\u017ee sme v\u0161etci zhre\u0161ili. To, \u010do zapr\u00ed\u010dinilo jeho smr\u0165, s\u00fa na\u0161e hriechy. A nie nejak\u00e1 kontroverzn\u00e1 skupina.“ P\u00e1pe\u017e J\u00e1n Pavol II. komentoval tento pr\u00edbeh slovami: „Takto to bolo“.
\n<\/span>
\n
\nUtrpenie Krista (The Passion) slovami Paula Harveya<\/p>\n

Nevedel som, \u010do m\u00e1m o\u010dak\u00e1va\u0165. Bol som nad\u0161en\u00fd, \u017ee ma pozvali na uzatvoren\u00fa premi\u00e9ru filmu Mela Gibsona \u201eUtrpenie Krista\u201c, av\u0161ak taktie\u017e som myslel na v\u0161etky varovn\u00e9 \u010dl\u00e1nky a vznetliv\u00e9 reakcie, ktor\u00e9 film sprev\u00e1dzaj\u00fa. Vyrastal som v \u017eidovskom prostred\u00ed. M\u00e1m celo\u017eivotn\u00fa nechu\u0165 a odpor k \u010domuko\u013evek, \u010do m\u00f4\u017ee, hoci aj nepriamo, vyvol\u00e1va\u0165 ak\u00fako\u013evek formu antisemitsk\u00fdch my\u0161lienok, slov a \u010dinov.
\nPri\u0161iel som na priv\u00e1tne premietanie filmu do Washingtonu D. C. a priv\u00edtal sa s mnoh\u00fdmi osobnos\u0165ami. Prostredie bolo typicky washingtonsk\u00e9 – pr\u00edtomn\u00ed sa navz\u00e1jom v\u00edtaj\u00fa s\u00edce s \u00fasmevom, pozeraj\u00fa sa v\u0161ak kamsi za v\u00e1s a za svojimi slovami skr\u00fdvaj\u00fa vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy.
\nFilm stru\u010dne a bez ak\u00fdchko\u013evek fanf\u00e1r predstavili a potom sa u\u017e v s\u00e1le zotmelo. P\u00fatav\u00fd prv\u00fd z\u00e1ber je upret\u00fd do Getsemanskej z\u00e1hrady a ako ve\u013emi citliv\u00fd portr\u00e9t pozemskej slu\u017eby Je\u017ei\u0161a pokra\u010duje cez zradu, zatknutie, pon\u00ed\u017eenie, cestu na miesto ods\u00fadencov, ukri\u017eovanie a stretnutie so zlo\u010dincami, smr\u0165 na kr\u00ed\u017ei a\u017e po z\u00e1vere\u010dn\u00fa sc\u00e9nu pr\u00e1zdneho hrobu. Nebol to oby\u010dajn\u00fd filmov\u00fd pr\u00edbeh; bolo to stretnutie, ktor\u00e9 nem\u00f4\u017eem porovna\u0165 s ni\u010d\u00edm in\u00fdm, \u010do som doteraz pre\u017eil. Nebolo to len majstrovsk\u00e9 dielo filmovej produkcie a umeleck\u00fd triumf, ale hlavne Kristovo umu\u010denie, \u010do vo mne vyvolalo ove\u013ea hlb\u0161iu reflexiu bolesti a citov\u00fdch z\u00e1\u017eitkov ako z\u00e1\u017eitky z vlastnej svadby, ordin\u00e1cie a narodenia mojich det\u00ed.
\nAby som povedal pravdu, mysl\u00edm si, \u017ee u\u017e nikdy nebudem t\u00fdm, k\u00fdm som bol. Ke\u010f sa film skon\u010dil, v\u0161etky \u201epozvan\u00e9 a vyvolen\u00e9\u201c osobnosti, ktor\u00e9 inokedy otriasaj\u00fa Washingtonom, boli sami otrasen\u00e9 a tento raz vzlykali. Som si ist\u00fd, \u017ee ani jedno oko neostalo such\u00e9. Tento dav bol desivo tich\u00fd. Nikto neprehovoril, preto\u017ee slov\u00e1 sem akosi nepatrili. Pre\u017eili sme vz\u00e1cne umeleck\u00e9 osvietenie – tak\u00e9, ak\u00e9 sa v \u017eivote pritraf\u00ed len zriedka; bol to okamih, ke\u010f sa nebo dot\u00fdkalo zeme.
\nJedna sc\u00e9na z filmu sa mi nav\u017edy vryla do pam\u00e4ti. Bola to sc\u00e9na, ne\u017e zohaven\u00fd a zbi\u010dovan\u00fd Je\u017ei\u0161 spadol pod \u0165archou kr\u00ed\u017ea. Jeho matka sa k nemu prediera cez dav \u013eud\u00ed. Ako za n\u00edm be\u017e\u00ed, premietaj\u00fa sa jej v mysli okamihy z Je\u017ei\u0161ovho detstva – ako padal na kamenistej ceste pred domom a ako sa ho sna\u017eila zachyti\u0165, aby nespadol. Teraz sa sna\u017e\u00ed dotkn\u00fa\u0165 skrvavenej tv\u00e1re dospel\u00e9ho syna. Je\u017ei\u0161 sa na \u0148u pozer\u00e1 intenz\u00edvne sk\u00famav\u00fdm poh\u013eadom, v\u00e1\u0161nivo miluj\u00facim zrakom (a pritom sa pozer\u00e1 z premietacieho pl\u00e1tna na v\u0161etk\u00fdch n\u00e1s) a hovor\u00ed: \u201eH\u013ea, v\u0161etko tvor\u00edm nov\u00e9\u201c. To s\u00fa slov\u00e1 z poslednej knihy Nov\u00e9ho z\u00e1kona, z 21. kapitoly knihy Zjavenia.
\nOdrazu je zmysel utrpenia jasn\u00fd a zranenia, ktor\u00e9 boli z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu na jeho tv\u00e1ri tak\u00e9 hrozn\u00e9, aj jeho zbi\u010dovan\u00fd chrb\u00e1t, boli teraz n\u00e1dhern\u00e9. Utrpenie bolo zroden\u00e9 z dobrovo\u013enej l\u00e1sky.
\nNa konci filmu, ke\u010f sme sa v\u0161etci trochu spam\u00e4tali, pri\u0161la chv\u00ed\u013ea na ot\u00e1zky a odpovede. V\u0161etci jednomyse\u013ene film chv\u00e1lili, a fakt, \u017ee chv\u00e1la pri\u0161la od tak\u00e9ho r\u00f4znorod\u00e9ho davu div\u00e1kov, udivoval. Chv\u00e1la pretekala em\u00f3ciami. Medzi ot\u00e1zkami zaznela aj t\u00e1to, ktor\u00e1 sprev\u00e1dzala cel\u00fd film, hoci vo filme v\u00f4bec neodznela:
\n\u201ePre\u010do niekto pova\u017euje tento film za antisemitsk\u00fd?\u201c \u00daprimne povedan\u00e9 potom, ako som s\u00e1m film videl, je to ot\u00e1zka, na ktor\u00fa nemo\u017eno odpoveda\u0165. Profesor pr\u00e1v, ktor\u00fd sedel predo mnou a ktor\u00e9ho si ve\u013emi v\u00e1\u017eim, zodvihol ruku a povedal: \u201eTeraz v\u00f4bec nech\u00e1pem, ako m\u00f4\u017ee niekto nazna\u010di\u0165, hoci len vzdialene, \u017ee \u017didia zabili Je\u017ei\u0161a. Tak to nie je.\u201c A pokra\u010doval: \u201eUvedomil som si, \u017ee som to bol ja, kto zabil Je\u017ei\u0161a\u201c. V tomto p\u00f4sobivom filme nebolo ani trochu antisemitizmu. Keby to tak bolo, s\u00e1m by som film ods\u00fadil.
\nFilm prin\u00e1\u0161a vern\u00fd pr\u00edbeh evanjelia n\u00e1dhern\u00fdm dramatick\u00fdm citliv\u00fdm a hlboko p\u00fatav\u00fdm sp\u00f4sobom. T\u00ed, ktor\u00ed hl\u00e1saj\u00fa opak, bu\u010f film sami nevideli, alebo sa za ich protestom skr\u00fdva nie\u010do in\u00e9. Toto nie je \u201ekres\u0165ansk\u00fd\u201c film, ktor\u00fd by oslovoval len t\u00fdch, ktor\u00ed sami seba pova\u017euj\u00fa za nasledovn\u00edkov Je\u017ei\u0161a Krista. Je to hlboko \u013eudsk\u00fd n\u00e1dhern\u00fd pr\u00edbeh, ktor\u00fd sa dotkne ka\u017ed\u00e9ho mu\u017ea a ka\u017edej \u017eeny. Je to d\u00f4myseln\u00e9 umeleck\u00e9 dielo. \u00c1no, jeho tvorca je katol\u00edk a je dobr\u00e9, \u017ee ostal vern\u00fd textu evanjeli\u00ed; a ak ani toto nie je dosta\u010duj\u00facim pr\u00edkladom prijate\u013en\u00e9ho spr\u00e1vania, tak je to n\u00e1\u0161 probl\u00e9m.
\nHist\u00f3ria si \u017eiada, aby sme ostali vern\u00ed pr\u00edbehu a kres\u0165ania maj\u00fa pr\u00e1vo ho tak prezentova\u0165. Ve\u010f ver\u00edme, \u017ee je to najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed pr\u00edbeh a jeho posolstvo sa dot\u00fdka v\u0161etk\u00fdch mu\u017eov a \u017eien. Najv\u00e4\u010d\u0161ie pr\u00e1vo, ktor\u00e9 m\u00e1me, je po\u010du\u0165 pravdu. V\u0161etci by sme si mali uvedomi\u0165, \u017ee evanjelijn\u00fd pr\u00edbeh Kristovho utrpenia zap\u00edsali \u017didia, ktor\u00ed nasledovali \u017eidovsk\u00e9ho rab\u00edna a ktor\u00e9ho \u017eivot a u\u010denie zmenilo hist\u00f3riu cel\u00e9ho sveta. Probl\u00e9m nie je v posolstve filmu, ale v t\u00fdch, ktor\u00ed ho prekr\u00fatili a pou\u017e\u00edvaj\u00fa ho, aby mohli vyvol\u00e1va\u0165 nen\u00e1vis\u0165 namiesto l\u00e1sky. Rie\u0161en\u00edm nie je cenz\u00fara biblick\u00e9ho posolstva, ale \u0161\u00edrenie daru l\u00e1sky a Gibsonovho majstrovsk\u00e9ho diela, ktor\u00e9 posledn\u00fdch dvan\u00e1s\u0165 hod\u00edn Kristovho utrpenia prin\u00e1\u0161a. Film by malo vidie\u0165 \u010do najviac \u013eud\u00ed. Urob\u00edm v\u0161etko, \u010do je v mojich sil\u00e1ch, aby to tak bolo.
\nP.S.
\nPozn\u00e1mka J\u00falie: Moja dc\u00e9ra Krist\u00edna mi povedala, \u017ee sa na kres\u0165anskom stretnut\u00ed ml\u00e1de\u017ee dozvedela, \u017ee Mel Gibson niekde povedal, \u017ee vo filmu nem\u00e1 \u017eiadnu rolu, hraj\u00fa v \u0148om iba jeho ruky – Gibsonove ruky prib\u00edjaj\u00fa Je\u017ei\u0161a na kr\u00ed\u017e. A zd\u00f4raznil, \u017ee to boli jeho vlastn\u00e9 ruky, ktor\u00e9 Je\u017ei\u0161a pribili na kr\u00ed\u017e (a na\u0161e tie\u017e). <\/p>\n

E\u0161te raz o filme<\/p>\n

Dnes sa ku mne dostali spr\u00e1vy \u010di „re\u010di“, \u017ee u\u017e na Slovensku sa \u0161\u00edri, a to u\u017e aj medzi kres\u0165anmi, \u017ee nov\u00fd film v r\u00e9\u017eii Mela Gibsona „Umu\u010denie Krista“ je hrozn\u00fd film pln\u00fd n\u00e1silia, brutality a antisemitizmu a \u017ee na\u0148 netreba \u00eds\u0165, lebo je to klasick\u00fd hollywoodsk\u00fd brak a pod. Dokonca v \u0148om vraj nie je ni\u010d o zm\u0155tvychvstan\u00ed a pod.
\nNehnevajte sa, ale ned\u00e1 mi neozva\u0165 sa. V denn\u00edku SME bol dos\u0165 dlh\u00fd \u010dl\u00e1nok jedn\u00e9ho politol\u00f3ga, ktor\u00fd film aj Mela GIbsona zvozil pod \u010diernu zem tak, \u017ee som tomu a\u017e nemohol uveri\u0165. Bol to jeden z najneuverite\u013enej\u0161\u00edch (v z\u00e1pornom zmysle slova) a najnechutnej\u0161\u00edch \u010dl\u00e1nkov v novin\u00e1ch, ak\u00e9 som kedy \u010d\u00edtal. Slovn\u00e9 spojenia ako „kres\u0165ansk\u00fd kult smrti“ a pod. v \u010dl\u00e1nku s\u00fa proste… no neviem, ako to nazva\u0165… srdce dr\u00e1saj\u00face.
\nBez toho, aby som sa t\u00fdm chcel chv\u00e1li\u0165, len sucho skon\u0161tatujem, \u017ee som ten film u\u017e videl, aj ke\u010f slovensk\u00e1 (a pokia\u013e viem, celoeur\u00f3pska) premi\u00e9ra je a\u017e 8. apr\u00edla. Ak chcete vedie\u0165, ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee som ho u\u017e videl, dozviete sa o tom a\u017e na konci, aby som neodv\u00e1dzal pozornos\u0165 od hlavnej t\u00e9my.
\nSamozrejme, ka\u017ed\u00fd m\u00e1 pr\u00e1vo na svoj n\u00e1zor. Dovo\u013ete mi vyslovi\u0165 svoj (opakujem, vyslovujem ho po zhliadnut\u00ed filmu).
\nPod\u013ea m\u0148a je to jeden z najrealistickej\u0161\u00edch, a dovol\u00edm si tvrdi\u0165, aj najlep\u0161\u00edch filmov o Je\u017ei\u0161ovi (nie najlep\u0161\u00ed, tak\u00fd, samozrejme, neexistuje). Chcem sa vyjadri\u0165 k n\u00e1mietkam vo\u010di tomuto filmu z m\u00f4jho poh\u013eadu. To, \u010do v\u00e1m nap\u00ed\u0161em, p\u00ed\u0161em preto, lebo sa mi zd\u00e1, a to bez preh\u00e1\u0148ania, \u017ee diabol u\u017e naplno rozbehol svoju l\u017eiv\u00fa ma\u0161in\u00e9riu aj v Eur\u00f3pe a ja, jednoducho, nem\u00f4\u017eem ml\u010da\u0165.
\n1. „Je film tak\u00fd hrozn\u00fd? Je v \u0148om a\u017e to\u013eko n\u00e1silia, to\u013eko krvi? Nepr\u00edde mi z toho v\u0161etk\u00e9ho krviprelievania zle?“ Tak\u00e9to a podobn\u00e9 ot\u00e1zky som mal aj ja. Moja odpove\u010f po zhliadnut\u00ed filmu je: Vo filme je to\u013eko n\u00e1silia ako v ka\u017edom inom historickom filme, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed by\u0165 vern\u00fdm zobrazen\u00edm toho, \u010do sa udialo. In\u00fdmi slovami: Nie je v \u0148om o ni\u010d viac, resp. o ni\u010d menej n\u00e1silia ako napr\u00edklad vo filme „Zachr\u00e1\u0148te vojaka Ryana“ \u010di „Stato\u010dn\u00e9 srdce“. V\u00f4bec to nie s\u00fa „2 hodiny potokov krvi“, ako som \u010d\u00edtal na internete, to ABSOL\u00daTNE NIE.
\n2. „Nie je to n\u00e1silie prehnan\u00e9?“ Moja odpove\u010f znie: Pod\u013ea m\u0148a re\u00e1lnos\u0165 n\u00e1silia vo filme je jedna z jeho najlep\u0161\u00edch str\u00e1nok. Pre m\u0148a osobne je a\u017e groteskn\u00e9 sledova\u0165 ako \u013eu\u010fom, napr\u00edklad aj filmov\u00fdm kritikom, nevad\u00ed re\u00e1lnos\u0165 n\u00e1silia v in\u00fdch Gibsonov\u00fdch filmoch ako „Stato\u010dn\u00e9 srdce“ \u010di „Patriot“. Tieto filmy boli vychva\u013eovan\u00e9 za svoju historick\u00fa vernos\u0165. Pod\u013ea m\u0148a, ak niekto vy\u010d\u00edta tomuto filmu pr\u00edli\u0161 ve\u013ea krvi, a chce by\u0165 z\u00e1rove\u0148 objekt\u00edvny, to ist\u00e9 mus\u00ed vy\u010d\u00edta\u0165 ve\u013ekej v\u00e4\u010d\u0161ine filmov, ktor\u00e9 sa sna\u017eia by\u0165 historicky vern\u00e9. N\u00e1silie pr\u00edtomn\u00e9 v tomto filme v \u0148om nie je kv\u00f4li z\u00e1bave ako v ak\u010dn\u00fdch filmoch, ale kv\u00f4li zobrazeniu toho, \u010do sa stalo, bez oh\u013eadu na to, \u010di sa n\u00e1m to p\u00e1\u010di alebo nie. Pod\u013ea m\u0148a pr\u00e1ve obraz toho, \u010d\u00edm Je\u017ei\u0161 vo filme prejde, n\u00e1m kres\u0165anom m\u00e1 pripomen\u00fa\u0165, o \u010do vlastne i\u0161lo v re\u00e1li. Pre n\u00e1s je \u013eahk\u00e9 \u010d\u00edta\u0165 v Biblii, \u017ee „trpel za na\u0161e hriechy“ a pod. Pri pozeran\u00ed tohto filmu m\u00e1me mo\u017enos\u0165 by\u0165 svedkami toho, \u017ee slov\u00e1 „trpel za na\u0161e hriechy“ pre Je\u017ei\u0161a doslova znamenali trpie\u0165 „na vlastnej ko\u017ei“.
\n3. „Je tento film antisemitsk\u00fd? Je namieren\u00fd proti \u017didom? Vykres\u013euje ich v zlom svetle?“ Moja odpove\u010f je: Pod\u013ea m\u0148a je „antisemitsk\u00e1 karta“ vyslovene tr\u00e1pnym pokusom o\u010dierni\u0165 film. Ak je tento film antisemitsk\u00fd, tak s\u00fa potom V\u0160ETKY filmy, v ktor\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edci jednej rasy (n\u00e1roda) n\u00e1silne ubli\u017euj\u00fa in\u00fdm ras\u00e1m (n\u00e1rodom), napr. „Schindlerov zoznam“ alebo „Klavirista (The Pianist)“, „najantigerm\u00e1nskej\u0161ie“ filmy, ak\u00e9 som kedy videl! Vyvolali vo v\u00e1s tieto filmy negat\u00edvne pocity alebo dokonca nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di Nemcom? Ke\u010f ide oproti v\u00e1m Nemec, m\u00e1te chu\u0165 pomsti\u0165 sa mu? Alebo ste to brali norm\u00e1lne (jednoducho, tak to bolo)? A podobne in\u00e9 filmy.
\nPod\u013ea m\u0148a v tomto filme NIE s\u00fa \u017didia (resp. POZOR, ist\u00e1 skupina \u017didov, a to ich n\u00e1bo\u017eensk\u00ed vodcovia, aby sme sa vyhli kolekt\u00edvnej vine) vykres\u013eovan\u00ed ani o trochu hor\u0161ie ako v in\u00fdch filmoch o Je\u017ei\u0161ovi.
\n4. „Je vo filme nie\u010do o vzkriesen\u00ed Krista z m\u0155tvych?“ Odpove\u010f: \u00c1no, film sa nekon\u010d\u00ed Je\u017ei\u0161ovou smr\u0165ou, ale zm\u0155tvychvstan\u00edm. Pod\u013ea m\u0148a je to jeden z najlep\u0161\u00edch koncov filmov o Je\u017ei\u0161ovi. Vyslovene v \u0148om vis\u00ed ot\u00e1zka „A \u010do \u010falej?“. Pod\u013ea m\u0148a je prostredn\u00edctvom tohto filmu perfektn\u00e1 mo\u017enos\u0165 na za\u010datie rozhovoru o Bohu.
\n5. „M\u00e1m \u00eds\u0165 na tento film? M\u00f4\u017eem ho pou\u017ei\u0165 ako evanjeliza\u010dn\u00fd n\u00e1stroj?“ Moja odpove\u010f znie: \u00c1NO! \u00c1NO! \u00c1NO! \u00c1NO! \u00c1NO! \u00c1NO! \u00c1NO! \u00c1NO! \u00c1NO! \u00c1NO!… Tr\u00fafam si tvrdi\u0165, \u017ee ka\u017ed\u00fd kres\u0165an po zhliadnut\u00ed tohto filmu bude minim\u00e1lne dotknut\u00fd (v dobrom slova zmysle), niektor\u00ed bud\u00fa ur\u010dite aj plaka\u0165. Moja viera v Boha a v\u010fa\u010dnos\u0165 jemu bola v\u010faka tomuto filmu ob\u010derstven\u00e1 a posilnen\u00e1. Aj o tom chcem hovori\u0165 svojim neveriacim zn\u00e1mym.
\nMoj\u00edm cie\u013eom nie je obrana Mela Gibsona, len som sa chcel podeli\u0165 s vami o to, \u010do je pod\u013ea m\u0148a ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9. Kres\u0165ansk\u00fa komunitu v Amerike a inde, kde u\u017e bol film uveden\u00fd, zjednotil. Cirkvi ho pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako n\u00e1stroj na zasiahnutie neveriacich. Chcem v\u00e1s povzbudi\u0165, aby ste nedali na n\u00e1zor nejak\u00e9ho politol\u00f3ga z Harvardu (autor \u010dl\u00e1nku v SME) \u010di kohoko\u013evek in\u00e9ho, ktor\u00fdch „n\u00e1pl\u0148ou pr\u00e1ce“ je otvorene vystupova\u0165 proti filmom s jasn\u00fdm posolstvom o Bohu. Ich konanie je s\u00fa\u010das\u0165ou duchovn\u00e9ho z\u00e1pasu, ktor\u00fd podobn\u00e9 veci sprev\u00e1dza. Neprehrajme tento z\u00e1pas len preto, lebo niekto z Harvardu pop\u00ed\u0161e nezmysly na pol strany v SME a my mu uver\u00edme, resp. d\u00e1me sa t\u00fdm ovplyvni\u0165.
\nUR\u010cITE CHO\u010eTE NA FILM, OPLAT\u00cd SA!!!
\nA ako sa stalo, \u017ee som ho u\u017e videl? Mel Gibson po\u017eiadal na\u0161u „matersk\u00fa“ organiz\u00e1ciu Campus Crusade for Christ o pomoc pri uveden\u00ed filmu v Eur\u00f3pe. Pomoc spo\u010d\u00edvala v „odklepnut\u00ed“ titulkov, teda \u010di s\u00fahlas\u00edme s titulkami k filmu. Aby sme sa k tomu mohli vyjadri\u0165, museli sme, samozrejme, film najprv vidie\u0165, a to sa predv\u010derom ve\u010der aj stalo. St\u00e1lo to za to, verte mi.
\n(Tom\u00e1\u0161 Majer, Hlas pre Krista)<\/p>\n

Filmov\u00e9 zauj\u00edmavosti
\n(pod\u013ea tla\u010dov\u00fdch spr\u00e1v a spolo\u010dnosti Bonton)<\/p>\n

Film zachyt\u00e1va posledn\u00fdch 12 hod\u00edn \u017eivota Je\u017ei\u0161a Krista na zemi tak, ako ich zap\u00edsali evanjelisti Mat\u00fa\u0161, Marek, Luk\u00e1\u0161 a J\u00e1n. Pa\u0161ije boli odd\u00e1vna zdrojom umeleckej in\u0161pir\u00e1cie pre maliarov, skladate\u013eov a v poslednom storo\u010d\u00ed aj pre film\u00e1rov. Ich prv\u00e9 filmov\u00e9 spracovanie poch\u00e1dza z r. 1927. Mel Gibson sa t\u00fdmto n\u00e1metom za\u010dal zaobera\u0165 u\u017e pred vy\u0161e 12 rokmi. V tom \u010dase pre\u017e\u00edval duchovn\u00fa kr\u00edzu, a preto sa zam\u00fd\u0161\u013eal nad utrpen\u00edm, boles\u0165ou, odpusten\u00edm a sp\u00e1sou. Av\u0161ak a\u017e v\u010faka postaveniu, ktor\u00e9 si vybudoval aj ako re\u017eis\u00e9r a producent, a v\u010faka s\u00fa\u010dasnej filmovej technol\u00f3gii, mohol svoje predstavy premeni\u0165 na realitu. Gibson sa sna\u017eil \u010do najvernej\u0161ie dr\u017ea\u0165 predlohy – evanjeli\u00ed – a pr\u00edbeh zachyti\u0165 \u010do najrealistickej\u0161ie. Sc\u00e9ny ukri\u017eovania sa nat\u00e1\u010dali v n\u00e1dhernom juhotalianskom meste\u010dku Matera, kde nat\u00e1\u010dal svoje Evanjelium pod\u013ea Mat\u00fa\u0161a v r. 1965 aj re\u017eis\u00e9r Passolini.
\nGibson \u017eiadal od kameramana, aby film p\u00f4sobil rovnak\u00fdm dojmom ako obrazy talianskeho barokov\u00e9ho maliara Caravaggia, ktor\u00e9 sa vyzna\u010duj\u00fa prudk\u00fdm kontrastom svetla a tmy. Preto sa a\u017e 40 % filmu nat\u00e1\u010dalo v noci. Len tak sa dal docieli\u0165 efekt svetla predieraj\u00faceho sa tmou.
\n\u010eal\u0161ou zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou filmu je aj to, \u017ee v \u0148om v\u0161etky postavy hovoria jazykmi, ktor\u00e9 sa vtedy pou\u017e\u00edvali. To znamen\u00e1, \u017ee \u017didia, aj Kristus a jeho u\u010den\u00edci, hovoria aramejsky a Rimania hovorovou latin\u010dinou. To s\u00fa dnes m\u0155tve jazyky.
\nGibson vedel od za\u010diatku, \u017ee najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie bude n\u00e1js\u0165 toho prav\u00e9ho herca na stv\u00e1rnenie postavy Je\u017ei\u0161a Krista. Jeho vo\u013eba nakoniec padla na Jima Caviezela (naposledy hral vo filme Gr\u00f3f Monte Christo), ktor\u00e9ho t\u00e1to ponuka okam\u017eite oslovila. S\u00e1m je akt\u00edvny katol\u00edk. Ako pozoruhodn\u00e9 sa mu zdalo aj to, \u017ee pr\u00e1ve osl\u00e1vil svoje 33. narodeniny, a tak sa dostal do „Kristov\u00fdch rokov“. Av\u0161ak intenzita, s akou pre\u017e\u00edval svoju rolu, ho zasko\u010dila. „Po\u010das nat\u00e1\u010dania na m\u0148a p\u013euvali a bi\u010dovali ma a ja som musel nies\u0165 v mraze \u0165a\u017ek\u00fd kr\u00ed\u017e,“ hovor\u00ed Caviezel. „E\u0161te nikto takto neuk\u00e1zal Je\u017ei\u0161a. Pod\u013ea m\u0148a Mel ukazuje, ako to naozaj bolo. Nepou\u017e\u00edva n\u00e1silie pre n\u00e1silie, nikdy to nebolo bez d\u00f4vodu. Tento realizmus bude asi mnoh\u00fdch \u0161okova\u0165, av\u0161ak pr\u00e1ve preto je tento film tak nesmierne siln\u00fd.“ Pr\u00e1ve kv\u00f4li sc\u00e9nam bi\u010dovania zn\u00e1mym r\u00edmskym vyn\u00e1lezom „dev\u00e4\u0165chvostovou ma\u010dkou“ (\u0161peci\u00e1lnym korb\u00e1\u010dom s kovov\u00fdmi koncami, ktor\u00e9 trhali ko\u017eu), musel Caviezel podst\u00fapi\u0165 v\u017edy dlh\u00fa pr\u00edpravu v mask\u00e9rni. Po \u0161peci\u00e1lnom mejkape, ktor\u00fdm mal pokryt\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu tela, mu vznikli opuchliny, pre ktor\u00e9 nemohol v noci sp\u00e1va\u0165. Sc\u00e9ny ukri\u017eovania sa nat\u00e1\u010dali 14 dn\u00ed, po\u010das ktor\u00fdch musel nies\u0165, \u010di sk\u00f4r vl\u00e1\u010di\u0165, zhruba 70-kilov\u00fd kr\u00ed\u017e (tie skuto\u010dn\u00e9 r\u00edmske v\u00e1\u017eili a\u017e dvojn\u00e1sobok) a\u017e na Golgotu, a to zahalen\u00fd len do pl\u00e1tna, hoci sa nat\u00e1\u010dalo uprostred zimy. Niekedy bol herec tak\u00fd premrznut\u00fd, \u017ee nedok\u00e1zal ani hovori\u0165, a preto mu museli priklada\u0165 na tv\u00e1r zahrievacie bal\u00ed\u010dky, aby mohol rozh\u00fdba\u0165 svoje pery. To v\u0161ak e\u0161te nebolo v\u0161etko. Pri nat\u00e1\u010dan\u00ed po\u010das b\u00farky udrel do Caviezela a pomocn\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra blesk, ktor\u00fd zbehol do Micheliniho d\u00e1\u017ednika a zasiahol aj Caviezela. Av\u0161ak akoby z\u00e1zrakom nebol nikto zranen\u00fd. Caviezel aj napriek t\u00fdmto z\u00e1\u017eitkom spom\u00edna na nat\u00e1\u010danie len v dobrom: „Keby som t\u00fdm v\u0161etk\u00fdm nepre\u0161iel, nebolo by to utrpenie tak\u00e9 autentick\u00e9. Tak\u017ee to muselo tak by\u0165.“ <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ohlasy kres\u0165ansk\u00fdch osobnost\u00ed na tento film s\u00fa v postate kladn\u00e9. V minulom roku videlo v Amerike uk\u00e1\u017eky z filmu okolo 900 evanjelik\u00e1lnych pastorov. Tad Haggard, prezident n\u00e1rodnej evanjelik\u00e1lnej asoci\u00e1cie, hodnot\u00ed film ako najvernej\u0161ie stv\u00e1rnenie, ktor\u00e9 kedy videl. Mel Gibson premietol film aj zn\u00e1memu evanjelistovi Billymu Grahamovi, ktor\u00fd potom povedal: „Ke\u010f som film videl, mal som […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[5],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1603"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1603"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1603\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2362,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1603\/revisions\/2362"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1603"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1603"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1603"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}