{"id":1592,"date":"2003-07-16T20:23:49","date_gmt":"2003-07-16T18:23:49","guid":{"rendered":"http:\/\/btm.sk\/WP\/2003\/07\/16\/z-biblickej-historie\/"},"modified":"2018-05-17T23:36:27","modified_gmt":"2018-05-17T21:36:27","slug":"z-biblickej-historie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/btm.sk\/WP\/2003\/07\/16\/z-biblickej-historie\/","title":{"rendered":"Z BIBLICKEJ HIST\u00d3RIE"},"content":{"rendered":"

„H\u013ead\u00e1te P\u00edsma“, pripom\u00ednal Je\u017ei\u0161 v J\u00e1novi 5,39, „sk\u00famate, p\u00e1trate, lebo si mysl\u00edte, \u017ee ve\u010dn\u00fd \u017eivot m\u00e1te v nich a tie vyd\u00e1vaj\u00fa svedectvo o mne.“ Chce teda poveda\u0165: Nem\u00fdlite sa, P\u00edsmo v\u00e1s m\u00f4\u017ee skuto\u010dne vies\u0165 k \u017eivotu, lebo v\u00e1s dovedie ku mne, urob\u00ed v\u00e1s schopn\u00fdmi ma spozna\u0165 a nau\u010d\u00ed v\u00e1s pochopi\u0165, ako cezo m\u0148a pr\u00eddete k Otcovi. Sk\u00famanie vo Sv\u00e4tom P\u00edsme je teda to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie, \u010do m\u00f4\u017eeme robi\u0165. Mnoh\u00ed v\u0161ak nevedia, ako maj\u00fa Bibliu spr\u00e1vne \u010d\u00edta\u0165. Preto v\u00e1m chceme pom\u00f4c\u0165 a uk\u00e1za\u0165, ako prenikn\u00fa\u0165 k jej bohatstvu.<\/span>
\n
\n\u010co znamen\u00e1 n\u00e1zov „Biblia“<\/b><\/p>\n

Slovo „Biblia“ poch\u00e1dza z gr\u00e9ckeho slova „Biblos“ a znamen\u00e1 „kniha“. Niekedy sa pou\u017e\u00edval aj v\u00fdraz „Bibliotheca“ alebo pod\u013ea cirkevn\u00e9ho otca Hieronyma „Divina Bibliotheca“, t. j. bo\u017esk\u00e1 zbierka kn\u00edh. Biblia toti\u017e nie je len jedna kniha, ale pozost\u00e1va zo 66 kn\u00edh, ktor\u00e9 nap\u00edsalo asi 40 r\u00f4znych autorov. Medzi nimi s\u00fa kr\u00e1li (D\u00e1vid a \u0160alam\u00fan(, u\u010denci a lek\u00e1ri (Izai\u00e1\u0161 a Luk\u00e1\u0161), teol\u00f3govia (Ezdr\u00e1\u0161 a Pavol), vysok\u00ed \u0161t\u00e1tnici (Moj\u017ei\u0161, Daniel a Nehemi\u00e1\u0161), ro\u013en\u00edci a ryb\u00e1ri (\u00c1mos a Peter), hudobn\u00edci (Azaf a deti K\u00f3rachove), proroci (Ezechiel a Joel) a mnoh\u00ed in\u00ed. Bolo treba pribli\u017ene 1500 rokov, k\u00fdm bola cel\u00e1 zbierka t\u00fdchto 66 kn\u00edh nap\u00edsan\u00e1. <\/p>\n

Okrem toho sa Biblia ozna\u010duje aj ako „P\u00edsmo“ (Lk 4,21, J 2,22, 5,39, Jak 2,23), „P\u00edsma“ (Lk 24,27), „Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo“ (Rim 1,2, 2.Tim 3,15,) alebo „Knihy“ (Dan 9,2). \u017didia ju ozna\u010dovali ako „Z\u00e1kon a proroci“ (Sk 13,15, Rim 3,21) at\u010f… <\/p>\n

Zbierka spisov Star\u00e9ho a Nov\u00e9ho z\u00e1kona sa v cirkevnej re\u010di vol\u00e1 „K\u00e1non“, a to znamen\u00e1 meradlo. K\u00e1non je teda celok biblick\u00fdch kn\u00edh, ktor\u00e9 sa v priebehu \u010dasu presadili ako Bohom in\u0161pirovan\u00e9 spisy. N\u00e1zov K\u00e1non sa pou\u017e\u00edval najprv len na spisy Nov\u00e9ho z\u00e1kona. Av\u0161ak pojem sv\u00e4tej, Bohom in\u0161pirovanej zbierky biblick\u00fdch kn\u00edh je u\u017e ve\u013emi star\u00fd. U\u017e dosky z\u00e1kona a Moj\u017ei\u0161ove knihy boli nedotknute\u013en\u00fdm vlastn\u00edctvom, starostlivo uschov\u00e1van\u00fdm spolo\u010dne s truhlou zmluvy (5. M 31,24-26). Zozbieranie a zatriedenie spisov Star\u00e9ho z\u00e1kona trvalo st\u00e1ro\u010dia a bolo uzatvoren\u00e9 Ezdr\u00e1\u0161om. Celok kn\u00edh Nov\u00e9ho z\u00e1kona existoval v\u0161ak u\u017e 200 rokov po Kr. s mal\u00fdmi odch\u00fdlkami. Teraj\u0161ia podoba n\u00e1\u0161ho K\u00e1nonu bola schv\u00e1len\u00e1 s kone\u010dnou platnos\u0165ou v 4. stor.<\/p>\n

Protikladom toho s\u00fa po\u010detn\u00e9 tzv. „Apokryfy“, toto ozna\u010denie znamen\u00e1 to\u013eko ako „tajn\u00e9 knihy“.<\/p>\n

Star\u00fd z\u00e1kon<\/b><\/p>\n

Pre \u017didov je Star\u00fd z\u00e1kon bibliou, ktor\u00fd poznaj\u00fa ako „Z\u00e1kon, Proroci a Spisy“ bez toho, aby pre celok pou\u017eili zvl\u00e1\u0161tne pomenovanie. Za \u010dias Je\u017ei\u0161a bol Star\u00e1 z\u00e1kon roz\u010dlenen\u00fd nasleduj\u00facim sp\u00f4sobom:<\/p>\n

T\u00f3ra = Z\u00e1kon<\/b>
\nToto slovo je odvoden\u00e9 od pojmu „Jara“, \u010do znamen\u00e1 „vyu\u010dova\u0165“ alebo „u\u010di\u0165“. T\u00f3ra sa nach\u00e1dza e\u0161te aj dnes v ka\u017edej synag\u00f3ge. Pozost\u00e1va z piatich kn\u00edh Moj\u017ei\u0161ov\u00fdch a je rozdelen\u00e1 do 52 \u010dast\u00ed. Ka\u017ed\u00fa sobotu sa postupne \u010d\u00edta jedna \u010das\u0165. T\u00fdchto 5 kn\u00edh dostalo aj n\u00e1zov Pentateuch, \u010do znamen\u00e1 „P\u00e4\u0165\u010dlenn\u00e1 kniha“.<\/p>\n

Nebiim = proroci<\/b>
\nT\u00e1to zbierka bola rozdelen\u00e1 na dve \u010dasti:
\na\/ na skupinu prv\u00fdch prorokov alebo prv\u00fa skupinu prorokov; t\u00e1to skupina obsahovala \u0161tyri knihy – J\u00f3zua, Sudcovia, 1. a 2. Samuelova kniha, Prv\u00e1 a Druh\u00e1 kniha Kr\u00e1\u013eov (obidve posledn\u00e9 boli niekedy jednou knihou),
\nb\/ na skupinu neskor\u0161\u00edch prorokov alebo druh\u00fa skupinu prorokov; obsahovala taktie\u017e \u0161tyri knihy – Izai\u00e1\u0161, Jeremi\u00e1\u0161, Ezechiel a Dvan\u00e1s\u0165 mal\u00fdch prorokov v jednej knihe.<\/p>\n

Ketubim = spisy<\/b>
\nT\u00e1to zbierka pozost\u00e1vala z troch \u010dast\u00ed:
\na\/ zo \u017dalmov, Pr\u00edslov\u00ed a knihy J\u00f3ba,
\nb\/ z Piesne piesn\u00ed, knihy R\u00fat, \u017dalospevov, Kazate\u013ea a Ester – t\u00e1to kniha sa ozna\u010dovala aj ako „zvitky“,
\nc\/ z prorokov Daniela, Ezdr\u00e1\u0161a, Nehemi\u00e1\u0161a a dvoch kn\u00edh kronick\u00fdch.<\/p>\n

Z\u00e1kon kladie pevn\u00fd z\u00e1klad pre takzvan\u00fa teokratick\u00fa bo\u017esk\u00fa vl\u00e1du. Proroci op\u00edsali dejiny tohto teokratick\u00e9ho n\u00e1roda, ktor\u00fd bol veden\u00fd nev\u00fdslovnou l\u00e1skou a \u00fasil\u00edm Boha. „Spisy“ n\u00e1m dovo\u013euj\u00fa nazrie\u0165 do my\u0161lienkov\u00e9ho sveta a du\u0161evn\u00e9ho \u017eivota tohto n\u00e1roda – s jeho celkom osobitou mentalitou.<\/p>\n

Delenie Biblie<\/b><\/p>\n

Rozdelenie Biblie sa pre n\u00e1s kres\u0165anov zmenilo. Sv\u00e4t\u00e9 spisy dnes pozost\u00e1vaj\u00fa z dvoch \u010dast\u00ed, zo Star\u00e9ho a Nov\u00e9ho z\u00e1kona, pri\u010dom ozna\u010denie „Z\u00e1kon“ pou\u017eil cirkevn\u00fd otec Tertullian v zmysle „zv\u00e4zok“ na obidve \u010dasti Biblie. Vych\u00e1dzal pritom z my\u0161lienky, \u017ee Star\u00fd z\u00e1kon poukazuje na t\u00fa knihu, ktor\u00e1 je zmluvou medzi Bohom a Izraelom prostredn\u00edctvom Moj\u017ei\u0161a (2. M 19,5), a Nov\u00e1 zmluva na zmluvu uzavret\u00fa prostredn\u00edctvom Je\u017ei\u0161a s cirkvou (Mt 26,28, 1. Kor 11,25). Na\u0161e dne\u0161n\u00e9 rozdelenie kapitol v Novej zmluve poch\u00e1dza od anglick\u00e9ho arcibiskupa Stephana Langtona z Cambridge (1205) a rozdelenie do ver\u0161ov od par\u00ed\u017eskeho kn\u00edhtla\u010diara Roberta Stephanusa (1551).<\/p>\n

Star\u00fd z\u00e1kon dnes obsahuje:
\n– 17 historick\u00fdch kn\u00edh od 1. knihy Moj\u017ei\u0161ovej po Ester,
\n– 5 vyu\u010duj\u00facich alebo poetick\u00fdch kn\u00edh od J\u00f3ba po Piese\u0148 piesn\u00ed\/Ve\u013epiese\u0148,
\n– 17 prorock\u00fdch kn\u00edh od Izai\u00e1\u0161a po Malachi\u00e1\u0161a.<\/p>\n

Nov\u00fd z\u00e1kon obsahuje:
\n– 5 historick\u00fdch kn\u00edh – Evanjeli\u00e1 a Skutky apo\u0161tolov,
\n– 21 vyu\u010duj\u00facich kn\u00edh, tzv. listov,
\n– 1 prorock\u00fa knihu: Zjavenie.<\/p>\n

Jazyk Biblie<\/b><\/p>\n

Star\u00fd z\u00e1kon bol nap\u00edsan\u00fd v hebrejskom jazyku, jednotliv\u00e9 \u010dasti kn\u00edh Ezdr\u00e1\u0161, Nehemi\u00e1\u0161 a Daniel aramejsky. Hebrej\u010dina bola klasick\u00fdm jazykom Palest\u00edny, aramej\u010dina neskor\u0161\u00edm dialektom. Bol to jazyk \u013eudu a v\u0161eobecn\u00e1 hovorov\u00e1 re\u010d \u017didov v Oriente.<\/p>\n

Nov\u00fd z\u00e1kon bol nap\u00edsan\u00fd v gr\u00e9\u010dtine, teda vo vtedaj\u0161om svetovom jazyku, s niektor\u00fdmi mal\u00fdmi v\u00fdnimkami, t. j. s nieko\u013ek\u00fdmi aramejsk\u00fdmi a latinsk\u00fdmi slovami.<\/p>\n

Dnes existuje nieko\u013eko tis\u00edc star\u00fdch rukopisov Biblie, tzv. manuskr\u00edpt. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich obsahuje len \u010dasti Biblie alebo s\u00fa to iba fragmentami \u010di\u017ee zlomky s nieko\u013ek\u00fdmi ver\u0161ami alebo s nieko\u013ek\u00fdmi kapitolami. S\u00fa nap\u00edsan\u00e9 na listoch z rastliny papyrus, ktor\u00e9 sa daj\u00fa upravi\u0165 do ist\u00e9ho druhu knihy naz\u00fdvanej k\u00f3dex, alebo na zvitkoch z pergamenu, \u010do je zvl\u00e1\u0161tnym sp\u00f4sobom upraven\u00e1 zvieracia ko\u017ea. N\u00e1zov pergamen bol d\u00e1vno odvoden\u00fd od n\u00e1zvu mesta Pergamus v Malej \u00c1zii, kde vzniklo prv\u00e9 ve\u013ek\u00e9 priemyseln\u00e9 spracovanie pergamenu. Najstar\u0161ie fragmenty Star\u00e9ho z\u00e1kona poch\u00e1dzaj\u00fa z 2. stor. pred Kr., fragmenty Nov\u00e9ho z\u00e1kona z 2. stor. po Kr. Mimochodom, tzv. J\u00e1nov fragment z r. 125 po Kr. je najstar\u0161\u00ed, ak\u00fd pozn\u00e1me. Pod\u013ea toho, ako hovor\u00ed Dr. McGee, si m\u00f4\u017eeme urobi\u0165 predstavu o v\u00fdrobe kn\u00edh v staroveku, lebo takto spozn\u00e1me, \u017ee dejiny opisovania Biblie s\u00fa dejinami pln\u00fdmi obetavosti, \u00fatrap a viery tak\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed \u010dasto za ve\u013ek\u00fdch obet\u00ed z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu \u010falej odovzd\u00e1vali posolstvo o sp\u00e1se. Biblia nevznikla jednoducho. A nielen n\u00e1hodou zostala zachovan\u00e1 po\u010das mnoh\u00fdch st\u00e1ro\u010d\u00ed. Biblia je z\u00e1zrak s\u00e1m osebe. My \u017eijeme v \u010dase, ke\u010f sa p\u00ed\u0161u a tla\u010dia tis\u00edcky kn\u00edh, a tak \u013eahko prehliadneme fascin\u00e1ciu, ktor\u00e1 je v pozad\u00ed vzniku Biblie. Za\u010diatky na\u0161ej Biblie \u00fazko s\u00favisia s dejinami p\u00edsania a materi\u00e1lov, ktor\u00e9 sa pou\u017eili na v\u00fdrobu Spisov.<\/p>\n

Na\u0161a Biblia je, ako vieme, ve\u013emi star\u00e1 kniha, av\u0161ak v\u00f4bec nie najstar\u0161ia. Vykop\u00e1vky uroben\u00e9 v posledn\u00fdch 100 rokoch ukazuj\u00fa, \u017ee umenie p\u00edsma bolo dobre rozvinut\u00e9 u\u017e v mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch d\u00e1vno predt\u00fdm, ne\u017e Hebrejci vytvorili v Palest\u00edne n\u00e1rod. Prv\u00e9 zn\u00e1me pr\u00edklady p\u00edsan\u00fdch textov poch\u00e1dzaj\u00fa zo star\u00e9ho Egypta, kde sa na\u0161li n\u00e1pisy, ktor\u00e9 siahaj\u00fa do doby skoro 5000 rokov pred Kr. Z Babyl\u00f3nie s\u00fa k dispoz\u00edcii n\u00e1pisy kr\u00e1\u013ea Argona I., ktor\u00fd \u017eil pribli\u017ene 3 750 pred Kr. Spisy Sumerov z tejto oblasti s\u00fa dokonca e\u0161te star\u0161ie. V Palest\u00edne sa na\u0161li dokonca spisy \u0161t\u00e1tnikov z doby okolo r. 1 500 pred Kr. Z t\u00fdchto faktov mo\u017eno vyvodi\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 z\u00e1very o p\u00f4vode Biblie, preto\u017ee mnoh\u00ed kritici tvrdili, \u017ee p\u00edsmo a p\u00edsanie za \u010dias Moj\u017ei\u0161a, teda asi 1 500 pred Kr., bolo nezn\u00e1me, a preto Moj\u017ei\u0161 nemohol by\u0165 autorom prv\u00fdch piatich kn\u00edh Biblie. Dnes vieme, \u017ee p\u00edsanie bolo v\u0161eobecne zn\u00e1me u\u017e nieko\u013eko storo\u010d\u00ed pred Moj\u017ei\u0161om. A preto u\u017e nem\u00f4\u017ee obst\u00e1\u0165 n\u00e1zor, \u017ee prv\u00fdch 5 kn\u00edh Biblie nemohol nap\u00edsa\u0165 Moj\u017ei\u0161. <\/p>\n

\u013dudia v starej Palest\u00edne a v okolit\u00fdch krajin\u00e1ch poznali ve\u013ea sp\u00f4sobov p\u00edsania. Aj v Biblii sa ich nieko\u013eko spom\u00edna, napr. p\u00edsanie na kame\u0148. Zistilo sa, \u017ee kame\u0148 bol skoro v\u0161ade prv\u00fdm materi\u00e1lom, do ktor\u00e9ho sa zaznamen\u00e1vali d\u00f4le\u017eit\u00e9 spr\u00e1vy. Aj v Egypte a v Babyl\u00f3nii boli prv\u00e9 n\u00e1pisy vytesan\u00e9 do kame\u0148a. Taktie\u017e sa to vz\u0165ahuje na Palest\u00ednu, kame\u0148 Mo\u00e1bov a n\u00e1pisy zo Suloa. Zo Star\u00e9ho z\u00e1kona pozn\u00e1me. „Desa\u0165 prik\u00e1zan\u00ed“, ktor\u00e9 boli p\u00f4vodne nap\u00edsan\u00e9 na kameni: „A ke\u010f sa P\u00e1n rozpr\u00e1val s Moj\u017ei\u0161om na hore Sinai, dal mu dve tabule svedectva. Tie boli kamenn\u00e9 a pop\u00edsan\u00e9 prstom Bo\u017e\u00edm“ (2. kniha Moj\u017ei\u0161ova, 31. kap., 18. ver\u0161 a 34. kap., 1. ver\u0161). Ke\u010f izraelsk\u00fd n\u00e1rod prekro\u010dil Jord\u00e1n, mal postavi\u0165 kamene a na ne nap\u00edsa\u0165 z\u00e1kon. Tak to \u010d\u00edtame v 5. knihe Moj\u017ei\u0161ovej, v 27. kapitole.<\/p>\n

Okrem kame\u0148a sa spom\u00edna aj hlina. V As\u00fdrii a Babyl\u00f3nii bola hlina prevl\u00e1daj\u00facim materi\u00e1lom na p\u00edsanie. Na\u0161li sa tu cel\u00e9 ve\u013ek\u00e9 kni\u017enice pln\u00e9 hlinen\u00fdch tabuliek. Na tabu\u013eky sa, prirodzene, p\u00edsalo, k\u00fdm boli e\u0161te m\u00e4kk\u00e9. Ke\u010f bola tabu\u013eka pop\u00edsan\u00e1, hlina sa nechala uschn\u00fa\u0165. Na tento materi\u00e1l z hliny sa odvol\u00e1va 1. ver\u0161 zo 4. kapitoly knihy Ezechiel. Prorok m\u00e1 nakresli\u0165 na tehlu pl\u00e1n Jeruzalema.<\/p>\n

Aj drevo sa v staroveku \u010dasto pou\u017e\u00edvalo na p\u00edsanie. Aj tabule spom\u00ednan\u00e9 v knihe Izai\u00e1\u0161a v 8. ver\u0161i v 30. kapitole a v knihe proroka Habakuka v 2. ver\u0161i v 2. kapitole boli ur\u010dite z dreva.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm vhodn\u00fd materi\u00e1lom na p\u00edsanie bola vypracovan\u00e1 zvieracia ko\u017ea. S\u00edce sa v takejto s\u00favislosti v Starom z\u00e1kone nespom\u00edna, ur\u010dite ju v\u0161ak vtedy na p\u00edsanie pou\u017e\u00edvali. Bola ve\u013emi roz\u0161\u00edren\u00e1 a z mnoh\u00fdch zdrojov vieme, \u017ee spisy Star\u00e9ho z\u00e1kona boli nap\u00edsan\u00e9 na ko\u017ei. Napr\u00edklad \u017eidovsk\u00fd Talmud, zbierka tradi\u010dn\u00fdch z\u00e1konov, v\u00fdslovne vy\u017eaduje kop\u00edrovanie na zvieraciu ko\u017eu. Toto pravidlo sa nepochybne opiera o star\u00fa trad\u00edciu. Z toho mo\u017eno usudzova\u0165, \u017ee spisy Star\u00e9ho z\u00e1kona sa odpisovali na vypracovan\u00fa ko\u017eu. Ke\u010f Pavol v novoz\u00e1konnom \u010dase pros\u00ed o pergameny (2. Tim 4,13), pravdepodobne t\u00fdm mysl\u00ed \u010dasti Star\u00e9ho z\u00e1kona.<\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu ko\u017ee pre Star\u00e1 z\u00e1kon preber\u00e1 v Novom z\u00e1kone papyrus. T\u00e1to rastlina hojne r\u00e1stla v \u00fadol\u00ed N\u00edlu. V Egypte sa za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 ako materi\u00e1l na p\u00edsanie u\u017e okolo roku 3 500 pred Kr. Jeho ob\u013euba sa \u010doskoro roz\u0161\u00edrila aj do okolit\u00fdch kraj\u00edn, dokonca a\u017e do Gr\u00e9cka a R\u00edma. A preto\u017ee bolo jeho vyu\u017e\u00edvanie v\u0161eobecn\u00e9, boli ur\u010dite aj novoz\u00e1konn\u00e9 listy nap\u00edsan\u00e9 na papyruse. V\u00fdroba papyrusu sved\u010d\u00ed o ve\u013ekej zru\u010dnosti v\u00fdrobcov. Z drene stvolu papyrusu (je to druh \u0161achora) sa narezali tenk\u00e9 pl\u00e1tky, ktor\u00e9 sa poukladali tesne ved\u013ea seba. Druh\u00e1 vrstva pl\u00e1tkov sa polo\u017eila kr\u00ed\u017eom cez prv\u00fa. Aby sa spojili, tak sa nieko\u013ekokr\u00e1t vlh\u010dili a lisovali. Po vysu\u0161en\u00ed a vyhladen\u00ed sa dalo na tak\u00e9to listy p\u00edsa\u0165. Listy mali r\u00f4zne rozmery, niekedy bol pou\u017eit\u00fd len jeden h\u00e1rok na nejak\u00fd list alebo potvrdenku, inokedy spojili viac listov do zvitku. Papyrusov\u00e9 zvitky boli knihami staroveku a pou\u017e\u00edvali sa a\u017e do 1. alebo 2. storo\u010dia po Kr. Zvitky boli rozli\u010dne ve\u013ek\u00e9. Tie najbe\u017enej\u0161ie boli 6 m dlh\u00e9 a 23-25 cm vysok\u00e9. Oby\u010dajne sa p\u00edsalo len na jednu stranu, no na\u0161li sa pop\u00edsan\u00e9 aj obe strany zvitku. Spis bol usporiadan\u00fd do st\u013apcov rozli\u010dnej \u0161\u00edrky. Priemern\u00e1 \u0161\u00edrka bola asi 8-10 cm. Vn\u00fatorn\u00fd koniec, niekedy aj obidva, boli \u010dasto upevnen\u00e9 na dreven\u00fdch ty\u010dk\u00e1ch, aby sa u\u013eah\u010dilo rozvinutie zvitku. Titul diela bol na pr\u00fa\u017eku papyrusu pripevnenom na vonkaj\u0161ej strane. \u010casto bol zvitok opatren\u00fd ochrann\u00fdm puzdrom, a potom sa e\u0161te vkladal do drevenej schr\u00e1nky.<\/p>\n

Star\u00e9 rukopisy<\/b><\/p>\n

Vr\u00e1\u0165me sa v\u0161ak e\u0161te k star\u00fdm biblick\u00fdm rukopisom, k manuskriptom. Z rozsiahlej\u0161\u00edch rukopisov, ktor\u00e9 m\u00e1me dnes k dispoz\u00edcii, s\u00fa najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie a najzn\u00e1mej\u0161ie tieto:<\/p>\n

Texty z Qumr\u00e1nu<\/b>
\nV r. 1947 na\u0161li bedu\u00ednski pastieri v jednej jaskyni Vadi Qumran, t. j. v \u00fadol\u00ed Qumran na z\u00e1padnom brehu M\u0155tveho mora 14 km ju\u017ene od Jericha, nieko\u013eko zvitkov pergamenu, ktor\u00e9 boli zabalen\u00e9 v pl\u00e1tne a ulo\u017een\u00e9 v d\u017eb\u00e1noch. Patrili \u017eidovskej sekte Esenov. Pravdepodobne ich niekedy v rokoch 66 – 132 po Kr. ukryli pred Rimanmi. Aj v \u010fal\u0161\u00edch 11 jaskyniach sa e\u0161te na\u0161li star\u00e9 zvitky: \u00fapln\u00fd Izai\u00e1\u0161ov zvitok, fragmenty v\u0161etk\u00fdch staroz\u00e1konn\u00fdch spisov okrem Ester, koment\u00e1re v\u017edy s citovan\u00fdm staroz\u00e1konn\u00fdm textom, apokryfy a spisy Esenov. Tieto spisy vznikli v 2. a 1. storo\u010d\u00ed pred Kr. a s\u00fa tak najstar\u0161\u00edmi biblick\u00fdmi rukopismi, ktor\u00e9 dnes m\u00e1me. Ich v\u00fdznam je pre v\u00fdskum p\u00f4vodn\u00e9ho textu, ako aj \u017eidovstva a ran\u00e9ho kres\u0165anstva, neocenite\u013en\u00fd. <\/p>\n

Codex Sinaiticus<\/b>
\nA\u017e doned\u00e1vna bol najstar\u0161\u00edm fragmentom rukopis poch\u00e1dzaj\u00faci zo 4. storo\u010dia, ktor\u00fd objavil Tischendorf v r. 1859 v kl\u00e1\u0161tore sv. Katar\u00edny na \u00fap\u00e4t\u00ed pohoria Sinaj a ktor\u00fd bol prenesen\u00fd do c\u00e1rskej kni\u017enice v Petrohrade. Tento k\u00f3dex obsahuje takmer \u00fapln\u00fd Star\u00fd z\u00e1kon a s\u00face v gr\u00e9ckom preklade a navy\u0161e cel\u00fa Nov\u00fa zmluvu. V r. 1934 k\u00fapili Angli\u010dania rukopis za pribli\u017ene jeden mili\u00f3n \u0161vaj\u010diarskych frankov. Odvtedy je vystaven\u00fd v Britskom m\u00fazeu v Lond\u00fdne.<\/p>\n

Codex Alexandrinus<\/b>
\nTento rukopis bol nap\u00edsan\u00fd okolo r. 450 v Egypte, zostal vo vlastn\u00edctve patriarchu Kon\u0161tantinopola. Obsahuje Star\u00fa zmluvu a Nov\u00fa zmluvu od 25. kapitoly Mat\u00fa\u0161ovho evanjelia. Teraz sa nach\u00e1dza v Britskom m\u00fazeu, ktor\u00e9mu ho v r. 1753 odk\u00e1zal Georg II.<\/p>\n

Codex Vaticanus<\/b>
\nBol nap\u00edsan\u00fd v polovici 4. storo\u010dia a nach\u00e1dza sa vo Vatik\u00e1ne. Obsahuje po gr\u00e9cky p\u00edsan\u00fa Bibliu, m\u00e1 v\u0161ak v Novom z\u00e1kone v\u00e4\u010d\u0161ie medzery. Z\u00e1ver listu \u017didom, Pastor\u00e1lne listy a Zjavenia v \u0148om ch\u00fdbaj\u00fa. Tento rukopis je \u0165a\u017eko \u010ditate\u013en\u00fd, preto\u017ee text bol dodato\u010dne dopisovan\u00fd a mnohokr\u00e1t menen\u00fd.<\/p>\n

Codex Ephraemi Rescriptus<\/b>
\nBol nap\u00edsan\u00fd v polovici 5. storo\u010dia v Egypte, teraz sa nach\u00e1dza v Par\u00ed\u017ei. Pomenovan\u00fd je pod\u013ea cirkevn\u00e9ho otca Ephraema, ktor\u00fd ho prep\u00edsal. <\/p>\n

Codex Cantabrigiensis a Codex Claromontanus<\/b>
\nOba rukopisy boli nap\u00edsan\u00e9 okolo r. 550 a s\u00fa spojen\u00e9 starolatinsk\u00fdm prekladom. Patrili Theodorovi Bezovi v \u017deneve.<\/p>\n

Preklady Biblie<\/b><\/p>\n

U\u017e ve\u013emi d\u00e1vno vznikli preklady Biblie a tie s\u00fa s\u010dasti star\u0161ie ako zachovan\u00e9 rukopisy v p\u00f4vodnom jazyku. Preto s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre staroz\u00e1konn\u00e9 aj novoz\u00e1konn\u00e9 \u0161t\u00fadium textu. P\u00e4\u0165 zo star\u0161\u00edch prekladov je zvl\u00e1\u0161\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fdch:<\/p>\n

Septuaginta<\/b>
\nV\u00fdznam tohto slova je „Sedemdesiat“. Je to gr\u00e9cky preklad Star\u00e9ho z\u00e1kona, ktor\u00fd vznikol v Alexandrii. Na preklade sa pracovalo pravdepodobne u\u017e za Ptolemaia Philadelpha, dokon\u010den\u00fd v\u0161ak bol a\u017e nesk\u00f4r (275-130 pred Kr.). Vol\u00e1 sa Septuaginta, preto\u017ee pod\u013ea legendy ho vytvorilo 72 prekladate\u013eov za 72 dn\u00ed. Nepravidelnosti v \u0161t\u00fdle a hodnote prekladu n\u00e1m umo\u017e\u0148uj\u00fa rozpozna\u0165 mnoh\u00fdch prekladate\u013eov. Pavol a prv\u00ed kres\u0165ania pou\u017e\u00edvali Septuagintu.<\/p>\n

Pe\u0161itta<\/b>
\nJe to s\u00fdrsky preklad Star\u00e9ho a Nov\u00e9ho z\u00e1kona, ktor\u00fd vznikol vo 4. storo\u010d\u00ed po Kr. Dnes zn\u00e1ma Pe\u0161itta je prepracovanou verziou star\u0161ieho s\u00fdrskeho prekladu, ktor\u00e9ho stopy m\u00f4\u017eeme sledova\u0165 v Novom z\u00e1kone a\u017e do 2. stor. a v Starom z\u00e1kone dokonca e\u0161te \u010falej.<\/p>\n

G\u00f3tsky preklad<\/b>
\nJe to preklad z\u00e1padog\u00f3tskeho biskupa Ulfila (Ulfilas, zomrel v r. 388 po Kr.). Poch\u00e1dza z gr\u00e9ckej predlohy a je najstar\u0161ou pamiatkou nemeckej literat\u00fary. Kedysi obsahoval preklad asi celej Biblie. Dnes s\u00fa zachovan\u00e9 hlavne \u010dasti evanjeli\u00ed – v sl\u00e1vnom k\u00f3dexe Argenteus v Upsale vo \u0160v\u00e9dsku, ktor\u00fd je nap\u00edsan\u00fd strieborn\u00fdm p\u00edsmom na purpurovo sfarbenom pergamene.<\/p>\n

Vulgata<\/b>
\nJe v\u0161eobecne roz\u0161\u00edren\u00fd latinsk\u00fd preklad Biblie, ktor\u00fd je ako jedin\u00fd platn\u00fd v katol\u00edckej cirkvi. Tridentsk\u00fdm koncilom bol uznan\u00fd ako rovnocenn\u00fd so z\u00e1kladn\u00fdm textom. Z poverenia r\u00edmskeho biskupa Damasa (Damasus) za\u010dal s prekladom u\u010den\u00fd cirkevn\u00fd otec Hieronymus, preklad v\u0161ak pravdepodobne dokon\u010dili in\u00ed prekladatelia. Hieronymus pou\u017eil preklad be\u017ene pou\u017e\u00edvan\u00fd latinsky hovoriacimi kres\u0165anmi, tzv. Vetus Latina (znamen\u00e1 „star\u00fd latinsk\u00fd“), naz\u00fdvan\u00fd aj Itala, ktor\u00fd vznikol u\u017e v 2. a za\u010diatkom 3. storo\u010dia. Vulgata dosiahla v\u0161eobecn\u00e9 uznanie a\u017e v \u010dase Gregora Ve\u013ek\u00e9ho.<\/p>\n

Lutherov nemeck\u00fd preklad Biblie<\/b>
\nNa tomto preklade za\u010dal Luther pracova\u0165 v r. 1521 na hrade Wartburg a dokon\u010dil ho v r. 1534. Toto dielo, dosia\u013e neprekonan\u00e9, prelo\u017een\u00e9 zo z\u00e1kladn\u00e9ho textu je v\u00fdznamn\u00e9 pr\u00e1ve svoj\u00edm – v naju\u0161\u013eachtilej\u0161om zmysle – \u013eudov\u00fdm jazykom primeran\u00fdm duchu P\u00edsma. Je to v\u0161ak aj liter\u00e1rnohistorick\u00e1 pamiatka, preto\u017ee toto dielo vytvorilo nemeck\u00fd spisovn\u00fd jazyk. Mus\u00edme v\u0161ak pripomen\u00fa\u0165, \u017ee u\u017e p\u00e4\u0165 rokov predt\u00fdm, ako vy\u0161iel Lutherov preklad, existoval v Z\u00fcrichu preklad celej Biblie (1529).<\/p>\n

Modern\u00e9 preklady<\/b>
\nOd za\u010diatku 20. storo\u010dia pribudli preklady Biblie v r\u00f4znych jazykoch. Dnes u\u017e existuje vy\u0161e 1000 cel\u00fdch i \u010diasto\u010dn\u00fdch prekladov v najrozli\u010dnej\u0161\u00edch jazykoch a dialektoch. Ve\u013ek\u00fa z\u00e1sluhu na tom maj\u00fa pracovn\u00edci Wycliffovej spolo\u010dnosti prekladate\u013eov Biblie.<\/p>\n

(prel. z nem\u010diny)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

„H\u013ead\u00e1te P\u00edsma“, pripom\u00ednal Je\u017ei\u0161 v J\u00e1novi 5,39, „sk\u00famate, p\u00e1trate, lebo si mysl\u00edte, \u017ee ve\u010dn\u00fd \u017eivot m\u00e1te v nich a tie vyd\u00e1vaj\u00fa svedectvo o mne.“ Chce teda poveda\u0165: Nem\u00fdlite sa, P\u00edsmo v\u00e1s m\u00f4\u017ee skuto\u010dne vies\u0165 k \u017eivotu, lebo v\u00e1s dovedie ku mne, urob\u00ed v\u00e1s schopn\u00fdmi ma spozna\u0165 a nau\u010d\u00ed v\u00e1s pochopi\u0165, ako cezo m\u0148a pr\u00eddete k […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[9],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1592"}],"collection":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1592"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1592\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2373,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1592\/revisions\/2373"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1592"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1592"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/btm.sk\/WP\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1592"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}